Americký prezident Donald Trump ešte vlani vo februári, krátko po svojom nástupe, po ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nemá v rukách dobré karty“. Dnes už hovorí inak.
Po minulotýždňovom stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem Trump vyhlásil, že ukrajinský prezident „si vedie celkom dobre“ a že Ukrajina sa napriek obrovským stratám drží.
Práve táto zmena rétoriky môže byť jedným z najdôležitejších politických signálov posledných týždňov. Trump zároveň po summite G7, teda skupiny siedmich najvyspelejších štátov sveta, podľa agentúry ČTK naznačil, že Washington by mohol opäť pritvrdiť sankcie voči Rusku.
Nejde pritom len o zmenu slov. Za Trumpovým posunom stojí aj vývoj na bojisku. Ukrajina v posledných mesiacoch posúva útoky čoraz hlbšie do ruského vnútrozemia. Dronmi opakovane zasahuje rafinérie, sklady palív či logistické centrá, a tým zvyšuje ekonomické náklady vojny pre Moskvu.
Podľa svetových médií sa už v niektorých ruských regiónoch benzín a nafta predávajú len v obmedzenom režime. Na čerpacích staniciach sa tvoria dlhé rady. Denník The Wall Street Journal upozorňuje, že ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru začínajú citeľne zasahovať ruské hospodárstvo.
Mení pravidlá hry
Prezident Volodymyr Zelenskyj navyše podľa agentúry Reuters schválil novú 40-dňovú operáciu, ktorej cieľom je zvýšiť tlak na Rusko a prinútiť ho ukončiť vojnu. Kyjev detaily nezverejnil, no jej súčasťou budú pravdepodobne ďalšie presné údery na strategické ciele v ruskom tyle. Ukrajina tak už iba nereaguje na ruské útoky, ale čoraz viac prenáša vojnu na územie agresora.
Dôležitý je aj vývoj v Bielorusku, teda na severnej hranici Ukrajiny. Po správach o údajnom ruskom tlaku na Minsk, aby sa aktívnejšie zapojil do vojny, Zelenskyj verejne varoval Alexandra Lukašenka pred užšou spoluprácou s Moskvou.
Bieloruský líder síce opakovane tvrdí, že nechce svoju krajinu zatiahnuť do konfliktu, no zároveň zostáva najbližším spojencom Kremľa. Ruským silám už vo februári 2022, hneď v úvode invázie, umožnil zaútočiť na Ukrajinu zo svojho územia.
Kremeľ z pozície sily
Moskva medzitým využíva neistotu vo Washingtone a hrá o čas. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že očakáva návrat amerických vyjednávačov po upokojení situácie okolo Iránu. Zároveň opakuje, že je pripravený rokovať, no stále odmieta prímerie aj osobné stretnutie s Volodymyrom Zelenským.
Ako upozornila agentúra Reuters, Moskva naďalej trvá na územných požiadavkách, ktoré idú za súčasnú frontovú líniu. Rusko teda nechce len potvrdiť stav na bojisku, ale žiada od Ukrajiny ďalšie ústupky a nové územia. Zároveň požaduje, aby Kyjev nevstúpil do NATO. Kremeľ tak zatiaľ neponúka kompromis, ale diktát z pozície sily.
Práve preto môže byť Trumpova zmena postoja významná. Ak Biely dom dospeje k záveru, že Moskvu nemožno prinútiť k rokovaniam ústupkami, ale iba rastúcim ekonomickým a vojenským tlakom, môže sa vrátiť k tvrdšiemu kurzu: pokračovať v podpore Ukrajiny, pritvrdiť sankcie a zvyšovať cenu, ktorú Kremeľ za vojnu platí.
Samotné rokovania trvalý mier nezabezpečia. Ten môže prísť až vo chvíli, keď Moskva pochopí, že pokračovanie vojny je pre ňu drahšie než jej ukončenie.













