Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol pre nezvyčajný krok. V otvorenom liste vyzval Vladimira Putina na osobné stretnutie a ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022. List nebol iba diplomatickou iniciatívou, ale aj ostrou kritikou šéfa Kremľa, ktorý už piaty rok vedie nezmyselnú vojnu proti Ukrajine. Tá si doteraz vyžiadala takmer milión obetí na ľudských životoch.
„Rusko tento rok neovládne Doneckú oblasť,“ odkázal Zelenskyj Putinovi. Inváziu označil za „jeho osobnú voľbu“ a za „vojnu bez skutočnej príčiny“.
Najsilnejšie pasáže listu mierili priamo na Putina. „Ak osobne nedospejete k záveru, že nastal čas vojnu ukončiť, Ukrajina bude ďalej bojovať za svoju existenciu.“ Ešte tvrdšie zneli slová, že aj Putin bude musieť bojovať, a to „nielen za existenciu Ruska, ale za svoju vlastnú“. Zelenskyj zároveň pripomenul, že Putin už vládne príliš dlho, no vitálny nebude večne. „Po 26 rokoch pri moci si vek začína vyberať svoju daň. A s časom budete unavený vy, ale aj vaši voliči z vás,“ napísal.
Ruské ciele
Myšlienku osobného stretnutia Putina so Zelenským podporil aj americký prezident Donald Trump. „Bolo by skvelé, keby sa stretli,“ vyhlásil s tým, že obe strany budú musieť urobiť kompromisy.
Prvá reakcia Moskvy na list ukrajinského prezidenta bola zdržanlivá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že Putin sa s listom oboznámil. Na otázku, ako reagoval, odpovedal len stručne: „Nebudem predbiehať.“ Peskov zároveň potvrdil, že medzi Moskvou a Kyjevom dnes neexistujú oficiálne komunikačné kanály.
O deň neskôr na ekonomickom fóre v Petrohrade Putin Zelenského návrh na osobné stretnutie odmietol. „Nevidím v tom zmysel. Najprv musíme nájsť riešenia,“ vyhlásil.
Putin zároveň povedal, že vojna sa skončí až po dosiahnutí ruských cieľov. „Koniec nastane, keď dosiahneme, čo sme si stanovili,“ povedal. Zelenskyj v bezprostrednej reakcii na tieto Putinove slová uviedol, že „ruská strana si z dvoch možností opäť zvolila vojnu. On ju jednoducho nechce ukončiť“.
V tieni dronov
Vývoj nasledujúcich dní Zelenského slová potvrdil. Rusko pokračovalo v intenzívnych raketových aj dronových útokoch na celú Ukrajinu, nielen na oblasti, kde prebiehajú boje. Útoky si vyžiadali najmenej jednu obeť a viacerých zranených. Ukrajina odpovedala údermi na ropné sklady, prístavy a vojenské objekty v Rusku vrátane Petrohradu.
V tomto kontexte bol pre brániaci sa Kyjev dôležitým signálom aj vývoj v Spojených štátoch. Snemovňa reprezentantov USA minulý týždeň schválila balík pomoci pre Ukrajinu za viac ako miliardu dolárov a zároveň podporila sprísnenie sankcií voči Rusku. Za návrh hlasovalo 226 kongresmanov, proti bolo 95, pričom k demokratom sa pridalo aj takmer 20 republikánov. Ukázalo sa tak, že Ukrajina má v americkom Kongrese naďalej výraznú podporu – aj napriek niektorým rozporuplným vyhláseniam a krokom Trumpovej administratívy.
