Nová proprezidentská strana Adilet získala v nedeľných parlamentných voľbách v Kazachstane vyše 71 percent hlasov. Do parlamentu sa dostali ďalšie štyri formácie, všetky sú však považované za lojálne prezidentovi Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi.
Skutočné opozičné skupiny kandidovať nemohli. Ako uviedla agentúra ČTK, výsledok spolu s premenou dvojkomorového parlamentu na menší jednokomorový zákonodarný zbor podľa agentúry AP ďalej posilňuje Tokajevovu moc.
Kazachstan sa teda modernizuje na ázijský spôsob – bez skutočnej demokratizácie. Tokajev, ktorý je vo funkcii od roku 2022, systematicky odstraňuje vplyv svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva.
Jeho tri desaťročia vlády dnes vykresľuje ako obdobie bezuzdnej korupcie. Nová ústava, funkcia viceprezidenta a reorganizácia parlamentu majú predstavovať nový začiatok. Zatiaľ však prinášajú najmä centralizovanejší prezidentský systém.
Deviaty najväčší štát sveta
Význam Kazachstanu je oveľa väčší, ako počet jeho obyvateľov. S rozlohou približne 2,725 milióna km² je podľa Svetovej banky deviatym najväčším štátom sveta.
Je približne 55-krát väčší než Slovensko a 34-krát väčší než Česko. Žije v ňom pritom iba niečo cez 20 miliónov ľudí, teda približne 7,4 obyvateľa na km².
Kazachstan je zároveň najväčšou vnútrozemskou krajinou sveta. Čo znamená, že hoci leží pri Kaspickom mori, nemá priamy prístup k svetovým oceánom.
S Ruskom zdieľa hranicu dlhú približne 7 600 kilometrov a na východe susedí s Čínou. Jeho územie preto tvorí strategický most medzi východnou Áziou, Ruskom, Kaspickým regiónom a Európou.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 krajinu hospodársky potiahli zahraničné investície do ropy a plynu, takže sa dostala medzi štáty s vyšším stredným príjmom.
Ekonomika však zostáva závislá od nerastných surovín. Kazachstan produkuje približne dve percentá svetovej ropy a má potvrdené zásoby okolo 30 miliárd barelov. V roku 2024 pritom ťažil približne 1,76 milióna barelov denne.
| Obchod v roku 2025 | Slovensko | Česko |
|---|---|---|
| Celkový obrat | 154,2 mil. USD | 1,6 mld. USD |
| Vývoz do Kazachstanu | 130,6 mil. USD | 601,7 mil. USD |
| Dovoz z Kazachstanu | 23,6 mil. USD | približne 1 mld. USD |
| Medziročný rast vývozu | približne 6 % | 6,8 % |
| Hlavné oblasti | strojárstvo, zdravotníctvo, potravinárstvo | ropa, urán, strojárstvo, energetika |
Vývoz a dovoz Slovenska a Česka v miliónoch USD.
Najväčší producent uránu
Kazachstan je najväčším producentom uránu na svete. Zabezpečuje približne 40 percent globálnej ťažby a disponuje asi 14 percentami známych svetových zásob.
Má aj veľké ložiská medi, chrómu, zinku, titánu, mangánu, železnej rudy a zlata. Jeho potenciál preto nespočíva iba v rope, ale aj v surovinách potrebných pre jadrovú energetiku, výrobu batérií, elektromobilitu a moderný priemysel.
Najväčšou slabinou zostáva doprava. Približne 80 percent kazachstanského vývozu ropy smeruje cez Rusko približne 1 510 kilometrov dlhým ropovodom Kaspického ropovodného konzorcia (CPC — Caspian Pipeline Consortium) do čiernomorského prístavu Novorossijsk.
Vojna proti Ukrajine tak odhalila nepríjemnú skutočnosť – Kazachstan je politicky samostatný, ale jeho exportná infraštruktúra zostáva závislá od Ruska. Astana preto rozvíja alternatívu – Stredný koridor cez Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko do Európy.
Opatrný postoj k Ukrajine
Voči vojne na Ukrajine uplatňuje Tokajev opatrnú politiku. Kazachstan je formálnym spojencom Moskvy, podľa agentúry Reuters však odmietol podporiť inváziu aj uznať anexiu ukrajinských území. Súčasne odsudzuje ukrajinské útoky ohrozujúce jeho ropnú infraštruktúru.
Tokajev podporil územnú celistvosť Ukrajiny, no Kyjevu odkázal: „Zlý mier je lepší ako dobrá vojna.“ Nejde o neutralitu v európskom zmysle, ale o pragmatické vyvažovanie existenčných záujmov.
Pre Slovensko je Kazachstan perspektívnym partnerom v energetike, strojárstve, zdravotníctve či potravinárstve. V roku 2025 dosiahla vzájomná obchodná výmena podľa Databázy OSN o medzinárodnom obchode približne 154,2 milióna dolárov.
Slovenský vývoz medziročne vzrástol asi o šesť percent na 130,6 milióna dolárov, dovoz z Kazachstanu predstavoval 23,6 milióna.
Česko využíva potenciál Kazachstanu viac
Česko je podstatne ďalej. Vzájomný obchod v roku 2025 dosiahol podľa Veľvyslanectva Kazachstanu v ČR približne 1,6 miliardy dolárov, čo je medziročne o 20,1 percenta viac.
Český vývoz vzrástol o 6,8 percenta na 601,7 milióna dolárov a dovoz z Kazachstanu o 29,7 percenta na približne miliardu. Kazachstan patrí medzi päť najväčších dodávateľov ropy do Česka a Kazatomprom uzavrel s ČEZ i dohodu o dodávkach uránu.
Kazachstan teda smeruje k väčšej hospodárskej a zahraničnopolitickej samostatnosti, nie však k otvorenejšej politike. Jeho budúcnosť bude závisieť od toho, či dokáže premeniť surovinové bohatstvo a strategickú polohu na skutočnú nezávislosť – od Ruska, Číny aj vlastného autoritárskeho dedičstva.
