Posledné mesiace od začiatku vojny v Perzskom zálive medzi USA a Iránom priniesli prudký nárast cien ropy na svetových trhoch. Európska zmes Brent sa napríklad z cien okolo 60 dolárov za barel zvýšila počas bojov až na dvojnásobok. Neskôr klesla, ale udržiava sa medzi 90 a sto dolármi.
Dôvodom je blokáda Hormuzského prielivu, cez ktorý sa dopravovali obrovské objemy ropy z Kuvajtu, Iraku či Abú Zabí na svetové trhy. Suroviny je preto nedostatok a v západnej Európe ceny benzínu, ale najmä nafty vystreľujú nad dve eurá za liter.
V strednej Európe sú tiež o takmer polovicu vyššie, ako pred vojnou a pri plnej nádrži je to rozdiel aj desiatky eur. Niektoré krajiny dokonca zaviedli stropy cien pohonných látok, ktoré musia predajcovia dodržiavať či zníženie spotrebných daní. Príkladom je Poľsko.
Zdalo by sa, že takáto situácia tlačí do kúta rafinérie, ktoré musia ropu nakupovať drahšie a vyrobené pohonné hmoty predávať len za také ceny, ako im trh dovolí. Opak je však pravdou. Ropné spoločnosti, ktoré zvyčajne prevádzkujú aj rafinérie, na kríze mastne zarábajú.
Bohatá žatva
Poľská štátna rafinérska spoločnosť Orlen napríklad za prvý polrok podľa poľského portálu NFP dosiahla trojnásobne vyšší zisk 15,9 miliardy zlotých (3,7 mld. eur) oproti vlaňajším 5,7 mld. zlotých. Tržby mu pritom rástli len o niečo viac ako desatinu.
Firma má rafinérie aj v Litvínove a Kralupách nad Vltavou v Českej republike a stovky čerpacích staníc na Slovensku a v Česku.
Podobne sú na tom aj ďalší. Päť najväčších svetových ropných koncernov Exxon, Chevron, Shell, Total a British Petroleum zarobilo podľa portálu OilChange iba počas druhého štvrťroka tohto roka 51 miliárd USD. Bolo to o 131 percent viac, ako rok predtým.
Energies
Spotrebitelia a firmy teda na čerpacích staniciach platia o tretinu až polovicu viac a ropné firmy z toho ťažia. Zatiaľ ceny benzínu a nafty nie sú také vysoké, že by to ľudí nútilo rušiť dovolenky, či výrazne obmedziť cestovanie.
Vyššie náklady na palivá sa však postupne premietajú do cien dopravy, a teda aj do cien všetkých výrobkov. Na jeseň sa to prejaví aj v cenách leteniek, dovoleniek a hromadnej dopravy.
Núdza o naftu
Zdražela najmä nafta, ktorej je v Európe nedostatok, pretože sa dovážala z Perzského zálivu a z Ruska. V západnej Európe sa používa aj na vykurovanie, takže s príchodom zimy dopyt prudko rastie.
Zisky plynú z takzvaných crack spreadov, teda rafinačných marží, ktoré si fabriky „prihodia“ k nákupnej cene surovej ropy. Zvyčajne sa pohybujú okolo 20 percent. V auguste však marže v prípade nafty vystúpili podľa komoditnej burzy v Rotterdame na historické rekordy takmer na úrovni sto percent.
Rafinérie si teda k cene 80 dolárov za ropu pridali ďalších 80 dolárov a barel finálneho produktu – nafty predávali za 160 dolárov. Pri benzíne je prirážka oveľa nižšia – pod 40 dolármi.
Politici zasahujú
Situácia na trhu nenechala vlády chladnými. Prišli s osvedčenou myšlienkou dane z nadmerných ziskov (windfall tax), ktorou by chceli financie vrátiť najviac postihnutým. Zavádza sa vtedy, keď odvetvie dosahuje vyššie zisky bez vlastnej zásluhy, iba z dôvodu nedostatku jeho produktov na trhu.
Poľsko naplánovalo takúto daň voči spoločnosti Orlen, pričom z nej chcelo podľa agentúry Reuters získať jeden a pol miliardy eur ročne. Tému zdanenia rafinérií však Poľsko prenieslo aj na európsku úroveň.
Spojilo sa s Nemeckom, Španielskom, Portugalskom, Talianskom a Rakúskom a vyzvali Írsko, aby zdanenie mimoriadnych ziskov ropných firiem zaradilo na program septembrového rokovania ministrov financií EÚ v Dubline.
Podľa bruselského portálu Euronews žiadatelia volajú po zavedení „celoeurópskeho nástroja zdanenia nadmerných ziskov“. Únia by mala využiť skúsenosti z dočasných daní, zavedených počas energetickej krízy po útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022. Aj vtedy nedostatok plynu a elektriny dodávatelia využili na prudké zdraženie, čo viedlo k vysokej inflácii a ekonomickému útlmu.
Kde to pomôže
Krízové udalosti v ekonomike prinášajú nadmerné zisky a najviac zvyčajne zarábajú tí najšikovnejší. Rozdiel je však v tom, ak má dodávateľ na trhu monopol, prípadne podniká v odvetví, kde sa konkurencia rodí veľmi ťažko. Výrobcovia a dodávatelia elektriny, plynu, ropy či pohonných látok sú typickým takýmto odvetvím.
Slovensko napríklad daň z nadmerných ziskov zaviedlo v roku 2022, pričom postihla rafinériu Slovnaft. Tá nakupovala výrazne lacnejšiu ruskú ropu, predávala však produkty za ceny výrobkov z drahšej, zvyčajne arabskej a nórskej ropy.
Za rok 2022 to štátnemu rozpočtu vynieslo približne 400 miliónov eur. V ďalšom roku však Slovnaft daň už nezaplatil, pričom to zdôvodnil menším objemom výroby, ako zákon určoval. Ministerstvu financií už pod vedením Ladislava Kamenického sa daň doteraz nepodarilo vymôcť.
Zdanenie nadmerných ziskov má zmysel vtedy, ak vláda dokáže využiť financie na ochranu spotrebiteľov a firiem pred dopadom zdražovania. V tomto prípade by mohli peniaze prúdiť do zníženia spotrebnej dane na benzín a naftu. Prípadne do zlepšenia verejnej dopravy, či zvýhodnenia prepravy tovarov po železnici, ktorá zvyčajne využíva elektrinu namiesto ropných produktov.
