V čase, keď sa koaličné strany svojimi spormi začínajú bytostne podobať vládam Igora Matoviča a Eduarda Hegera (budeme sa im venovať v ďalšom článku), sa na opačnom konci politického spektra začína rozvíjať myšlienka o širšej konzervatívnej koalícii. Počas bratislavských Hanusových dní ju do verejného priestoru vniesol predseda strany Konzervatívci – Kresťanská únia a bývalý minister práce (vtedy za Sme rodina) Milan Krajniak.
Podľa neho by mala vzniknúť spoločná predvolebná koalícia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), Hnutia Slovensko, Maďarskej aliancie, Za ľudí a Konzervatívcov – Kresťanskej únie. Má vytvoriť protiváhu dominantným stranám Smer-SD (najväčšia koaličná strana) a Progresívne Slovensko (PS, najväčšia opozičná strana).
Krajniak sa obáva, že ak by sa budúcim premiérom stal líder PS, hrozí, že by sa na summite Európskej únie (EÚ) vzdal práva veta a Slovensko by prišlo o suverenitu. Preto by táto konzervatívna koalícia mala mať ambíciu vyhrať budúce voľby a postaviť premiéra.
Krajniak sa v diskusii prezentoval aj tvrdením, že by po voľbách uprednostnil koalíciu s Hlasom-SD, ktorý je súčasťou aktuálnej vládnej koalície, pred PS. Vzhľadom na dlhodobé preferencie jeho strany pod hranicou jedného percenta však tomuto postoju nemusíme prikladať mimoriadnu váhu. Napokon, takmer nezaznamenateľný politický výtlak Krajniakovej strany je jednou z príčin jeho idey o konzervatívnej koalícii, hneď po úprimnom odmietaní všetkého, čo si spája s progresivizmom na Slovensku a v EÚ.
Dvaja zdržanliví
Na tomto mieste poznamenajme, že ani jeho dvaja potenciálni a kľúčoví partneri v tejto diskusii, teda predseda KDH Milan Majerský a líder Hnutia Slovensko Igor Matovič, neprejavili o tento predvolebný koaličný projekt mimoriadny záujem. Nestotožnili sa ani s myšlienkou spolupráce s Hlasom-SD.
Kto vie, koľko energie vynaložil Matovič na to, aby sa hlavné opozičné strany dištancovali od povolebnej spolupráce so Smerom-SD a Hlasom-SD, prinajmenšom tuší, že táto Krajniakova myšlienka nemá veľkú šancu na úspech. Ak si navyše uvedomíme, že Hlas-SD je spoluzodpovedný za všetky zvrhlosti nielen štvrtej Ficovej vlády, možno nad Krajniakovým favorizovaním Hlasu-SD len krútiť hlavou.
Myšlienku konzervatívnej päťkoalície v posledných dňoch oživil prieskum agentúry SCIO, ktorý sa uskutočnil od 8. do 13. júla na vzorke 1 028 respondentov nad 18 rokov. Otázku o možnom vytvorení spoločnej predvolebnej koalície položili 164 respondentom, ktorí deklarovali podporu možnej konzervatívnej koalícii. Tento nízky počet môže byť slabinou výsledkov prieskumu.
Respondenti odpovedali na otázku: „V júni sa počas diskusie nazvanej ‚Konzervatívci po voľbách‘ na Bratislavských Hanusových dňoch objavila myšlienka spojiť viaceré politické strany, osobitne KDH, Hnutie Slovensko, Maďarskú alianciu, Za ľudí a Kresťanskú úniu, do veľkej predvolebnej koalície. Ako sa stotožňujete s týmto návrhom?“
Hlavné výsledky prieskumu sa dajú zosumarizovať do niekoľkých postrehov: päťkoalícia má istý volebný potenciál, mohla by dosiahnuť trinásť percent a dostala by sa tak na tretie miesto hneď za Smer-SD a PS. Jej vznik priamo podporuje len tridsať percent voličov spomínaných strán, ale až takmer 62 percent deklarovalo, že by takúto koalíciu volilo. Bezmála 32 percent s jej vytvorením síce nesúhlasí, ale ak by vznikla, volili by ju. Najvyššiu podporu má takáto päťkoalícia medzi voličmi Maďarskej aliancie.
Straty spájania
Na margo trinástich percent potenciálnych voličov uveďme, že podľa výsledkov júlového volebného modelu SCIO malo Hnutie Slovensko 9,04 percenta, KDH 5,68 percenta, Maďarská aliancia 3,36 percenta, Za ľudí 2,33 percenta a Kresťanská únia 0,78 percenta. Spolu je to vyše 21 percent, teda výrazne viac než 13 percent, ktoré by podľa prieskumu spoločná konzervatívna koalícia dosiahla.
Zdá sa, že touto koalíciou by získali podprahové strany, ale Hnutie Slovensko a KDH by na nej stratili. Pri voličoch KDH je situácia spojená s takýmto projektom ešte dramatickejšia ako pri voličoch Hnutia Slovensko.
Podľa prieskumu SCIO priamu podporu projektu vyjadrilo iba 20,4 percenta voličov KDH, ďalších 38,6 percenta by však spoločnú koalíciu napriek svojmu nesúhlasu volilo. Celkovo by tak spoločný projekt boli pripravené voliť takmer dve tretiny súčasných voličov KDH. Necelá tretina voličov tejto strany by v prípade vzniku koalície zvažovala odchod k inému politickému subjektu, čo je pre KDH priveľké riziko.
Aj preto sa zdá, že projekt konzervatívnej megakoalície sa v KDH zrejme nepresadí a bez tejto strany nemá zmysel. KDH navyše prezentovalo zámer ísť do volieb samostatne a ťažko si možno predstaviť situáciu, že by si hľadalo koaličného partnera, ak k tomu nebude prinútené dlhodobým poklesom preferencií v prieskumoch pod päť percent.
Bonusy výprasku
Podobný solitérsky prístup prezentujú aj ostatné opozičné strany, ktoré majú dlhodobo viac ako päť percent potrebných na vstup do Národnej rady SR. Ponuku Progresívneho Slovenska nastúpiť na spoločnú „archu záchrany“ bez výnimky odmietli a rozhodli sa ísť samostatnou cestou.
Samozrejme, rok pred voľbami je sebavedomie politických lídrov nevyhnutnou súčasťou imidžu v politickom zápase. Ak si však spomenieme, koľko šancí títo politici pre neschopnosť spolupracovať už premárnili, nedá sa vylúčiť výsledok podobný tomu, ktorý svojim voličom v minulosti priniesli napríklad exprezident Andrej Kiska alebo Progresívne Slovensko. Následky by tentoraz boli fatálne.
Pripomeňme, že Kiskova strana Za ľudí sa v roku 2020 rozhodla ísť do volieb samostatne a napokon získala len 5,77 percenta hlasov. Koalícia PS/Spolu dopadla ešte horšie: získala 6,96 percenta, no keďže ako dvojkoalícia potrebovala sedem percent, zostala pred bránami parlamentu – chýbalo jej iba 926 hlasov.
Jediným bonusom prepadnutých hlasov malých strán by zrejme bolo prečistenie politickej scény od životaneschopných subjektov – čo je však dosť vysoká cena za ďalší úpadok, aký by pre Slovensko piata vláda Roberta Fica znamenala.
