V 25 krajinách Európy, vrátane Slovenska či Českej republiky, sa v piatok konal Medzinárodný štrajk mládeže. Študenti žiadali riešenie klimatickej krízy, mier, lepšie školstvo či dostupné bývanie.
Ďalšie heslá však kritizovali “kapitalistickú parlamentnú demokraciu” a žiadali „radikálnu zmenu systému, v ktorom žijeme”.
Rozprávame sa o tom s Elenou Gallo Kriglerovou, ktorá sa venuje výskumu mládeže v Centre pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

Naprieč Európou sa mladí ľudia zapojili do Medzinárodného štrajku mládeže. Ako na tieto protesty reagovať?
Najhoršie, čo môžeme urobiť, je povedať, že to robia zle a ignorovať, čo nám hovoria. Mladí ľudia dlhodobo v prieskumoch vyjadrujú, že sa cítia byť prehliadaní.
Na Slovensku má podľa našich prieskumov vyše 70 percent mladých pocit, že ich hlas spoločnosť a politici neberú vážne. Práve nevypočutie a prehliadanie ich potrieb sa môže prejaviť buď apatiou, alebo v extrémnej forme naopak radikalizáciou mladých ľudí.
V poslednom období sa veľa hovorí o radikalizácii, ale najmä o pravicovom extrémizme, ktorý ústi do nenávisti či násilia voči inakosti a menšinám. Tento štrajk vyvolal obavy z opačného extrému, z podpory ľavicových totalitných režimov.
Koľko sa s mladými ľuďmi rozprávame o rizikách totalitných režimov? Kde a kedy je priestor na takúto diskusiu? Mali by sme s nimi hovoriť o tom, prečo máme obavy z dôsledkov a rozprávať im o režime, v ktorom sme žili.
Zachovanie pravidiel, práva, deľby moci v demokracii, nezávislých inštitúcií, to je veľmi dôležité. Mali by sme mladým ľuďom vysvetľovať, aké sú riziká rozpadu systému.
No treba si priznať, že isté zmeny sú potrebné. Mladým ľuďom nechávame horiacu planétu, narastá počet ozbrojených konfliktov, neistota sa spája so zamestnaním a tým aj s istotou slušného živobytia.
Táto doba sa označuje za obdobie polykríz – nečelíme jednej, ale viacerým krízam, ktoré ohrozujú svet, v ktorom oni žijú a budú žiť.
My im na jednej strane vysvetľujeme, že sú nezrelí a nedospelí, na druhej strane im hovoríme, že problémy, ktoré sme spôsobili my, majú riešiť oni, že je to už na ich pleciach.
Mnohí sa do riešení zapájajú, práve vyšiel prieskum Eurobarometer o postojoch mladých vo veku 18-30 rokov. Vyše polovica mladých v Európe je aktívna v organizáciách, venuje sa dobrovoľníctvu.
Ďalší aktuálny prieskum o odlive mozgov zo Slovenska ukázal, že takmer tri pätiny maturantov, ktorí zostávajú študovať doma, tak robia preto, lebo chcú krajinu zlepšovať a sú už aktívni v združeniach.
Zužovať diskusiu o mladých ľuďoch len na tému radikalizmu nie je fér. Skupina angažovaných mladých ľudí je silná a práve ich by sme mali podporiť, pretože tvoria dôležitú súčasť občianskej spoločnosti.
Oni poznajú spolužiakov, vedia ich potiahnuť alebo upozorniť na problém, ak hrozí. Vedia sa aktívne zapájať do života komunity a prispievať k pozitívnym zmenám.
Na to však treba aj podporu dospelých či inštitúcií, a to sa už deje. Na Slovensku pribúdajú mestá, obce, ale aj školy, ktoré vytvárajú priestor na zapájanie mladých.
Vznikajú aj školské či mládežnícke parlamenty. Dôležité je, aby to neboli len formálne orgány, ale sa mohli skutočne podieľať na riešeniach a preberať svoj diel zodpovednosti. Nemalo by sa stávať to, že s mladými ľuďmi sa síce rozprávame, ale nakoniec rozhodneme podľa seba.
Spomeniem príklad školy, kde zapojili žiakov do rozhodovania o tom, ako ju vymaľovať. V parlamente tomu študenti venovali veľa času, robili prieskum na škole a vyhrala modrá farba. No keď prišli žiaci v septembri do školy, bola oranžová.
Ak je dôvod, prečo ich názor nemožno akceptovať, treba im to vysvetliť. Na druhej strane, dnešní mladí sú celkom inde, ako sme boli my. Sú rozhľadení, rozumne formulujú a zdôvodňujú svoje názory a vedia prísť s riešeniami, ktoré môžu aj nás dospelých posunúť.
Problémy, ktoré pomenovávajú, sú však zložité. A na Slovensku s nimi oslovujú vládu, ktorá nehľadí do budúcnosti, naopak, rekordne zvýšila zadlženie Slovenska. Ako sa môže prejaviť prehliadanie potrieb mladých ľudí?
Dlhodobá frustrácia z prehliadania môže vyústiť do radikalizácie alebo naopak, do odpojenia sa od spoločnosti. To znamená, že sa prestanú zaujímať o dianie, o okolie, nebudú chodiť voliť.
Ale nebola by som celkom pesimistická, vidíme, že mladým ľuďom sa podarilo dosiahnuť zmenu v Nepále alebo teraz v Srbsku.

Demografia však hovorí jasne, narastá počet voličov – seniorov. Na Slovensku je podľa sčítania ľudí nad 60 rokov o 60 percent viac ako mladých vo veku 18 až 30 rokov. Mohlo by posilniť hlas mladých zníženie veku voličov na 16 rokov?
Mohlo by, ale nestačí len znížiť vek voličov a nerobiť ďalšie kroky. V prvom rade treba vzdelávať mladých ľudí k občianstvu. S tým treba začať čím skôr.
Na druhej strane to, že sme v rôznom veku neznamená, že nemáme spoločné priority. Napríklad kvalita zdravotníctva či služby štátu sú témy, ktoré zdieľame.
Mladí ľudia nám v prieskume hovorili, že robia dobrovoľníkov v zariadeniach pre seniorov. Potrebujeme viac projektov na prepájanie generácií a nielen vo forme pomoci, ale aby spolupracovali na riešeniach.
Len tak sa spoznáme a uvidíme, že obraz, ktorí sme si o sebe utvorili, nemusí byť pravdivý. Starší ľudia uvidia, že mladí ľudia nie sú drzí, ako si neraz myslia.
K demografii poviem ešte jednu vec, Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy, bez migrácie sa nezaobídeme. Už dnes k nám prichádzajú migranti aj s deťmi, už teraz máme zahraničných študentov na školách a bude ich viac.
Ak ich nezačneme začleňovať do spoločnosti, nepomôžeme im s jazykom, s vytváraním komunít, tak nás to dobehne. Ak zostanú na okraji spoločnosti, opäť môžeme hovoriť o frustrácii, pocite prehliadania a o radikalizácii.
Vrátim sa ešte k Medzinárodnému štrajku mládeže – mladí ľudia sa rýchlo prepojili vďaka sociálnych sieťam. V Európe silnejú snahy zakázať sociálne siete do 16 rokov. Čo si myslíte o tejto vekovej hranici?
Mladí ľudia čerpajú zo sociálnych sietí mnoho vedomostí, rozvíjajú svoje záľuby, angažujú sa prostredníctvom nich a prepájajú. Vyplýva to z nášho prieskumu o mladých v online svete.
Jeden chlapec spomenul, že má záľubu vo vesmíre a aj takú vec ako pristátie Artemis III. bolo možné sledovať na youtube či sociálnych sieťach.
Veľký diel komunikácie, a to aj so školou, sme presunuli do online sveta. A teraz im povieme, že do 16 rokov majú zákaz používať sociálne siete.
Veľmi silno vnímajú v tejto aj v iných témach nespravodlivosť, s ktorou pristupujeme k nim aj k sebe. Narážajú na ňu na každom kroku. Napríklad v škole, keď pre nich platia iné pravidlá ako pre dospelých a učiteľov, a to od prezúvania po termíny na odovzdávania písomných prác či kritériá na hodnotenie pedagógov.
Jedna študentka nám na otázku, či by mali byť sociálne siete zakázané povedala, že asi áno, a to pre mladých, predátorov a pre influencerov, ktorí šíria nenávisť. A to sme my dospelí. Sebe odpúšťame, ale voči nim siahame hneď po trestoch a žiadame disciplínu.
Iná študentka hovorila, ako musí babke vysvetľovať, že také komentáre, aké píše, nemá písať, lebo jej zablokujú účet. Mladí pomerne dobre poznajú fungovanie algoritmov, aktívne nahlasujú nenávistný obsah a blokujú ho.
Pristavila by som sa ešte pri dezilúzii zo školstva. Aj v Bratislave štrajkujúci upozornili na Francúzsko, kde vyše mesiaca protestujú študenti za lepšie podmienky na školách a vyzvali na lepšie odmeňovanie učiteľov a osnovy, ktoré ich pripravia na zmeny v 21. storočí. To sa asi celkom nedá, nie?
Tu sa musím zastať dospelých, pretože ani my nevieme, ako umelá inteligencia ovplyvní profesie a ako na to študentov pripraviť. No musíme si to priznať, že nevieme a oni nám to uznajú, ak uvidia, že sa naozaj snažíme o riešenia a reguláciu.
To je dôležité, nevysmievať sa ich obavám, ale sa snažiť o riešenia. Nakoniec, budú na prospech aj nám.















