Z predchádzajúcich dvoch článkov o situácii v slovenskej opozícii, v ktorých uvažujeme o jej postupe v budúcoročných parlamentných voľbách, či majú ísť do volieb v nejakej koalícii alebo samostatne, alebo či sa dá zopakovať postup Slovenskej demokratickej koalície, ktorá v roku 1998 porazila Mečiara, by mohol sústredenejší čitateľ získať dojem, že veľkou devízou súčasnej koalície je neschopnosť rozhádanej slovenskej opozície.
Aj napriek tomuto postrehu má vo väčšine prieskumov preferencií politických strán táto neschopná opozícia navrch a čísla jej dávajú šancu zostaviť vládu. Bude to zrejme aj tým, že súčasná koalícia je schopná všetkého – s výnimkou stabilného a kompetentného spravovania štátu. A toto jej voliči a verejnosť už začínajú výrazne pociťovať aj na vlastnej koži.
Matovič vs. Sulík
Jedným z dôvodov, prečo strany Smer-SD, Hlas-SD a Slovenská národná strana (SNS) zvíťazili v roku 2023 vo voľbách, bolo mimoriadne konfliktné a kontroverzné vládnutie, keď boli premiérmi Igor Matovič a Eduard Heger. Predovšetkým spory medzi Igorom Matovičom (premiérom a neskôr ministrom financií) a Richardom Sulíkom (predsedom SaS a ministrom hospodárstva) viedli k takému znechuteniu verejnosti, že v predčasných voľbách zabodoval bonmot „radšej čokoľvek iné ako vládu s Igorom Matovičom“.
Doterajší výkon vlády Roberta Fica 4.0 však vrátil do hry dávny výrok Miroslava Beblavého o tretej Ficovej vláde – vládnete tak, že tu bude vládnuť Matovič. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Matovičovo Hnutie Slovensko môže byť naozaj tým pomyselným závažím, bez ktorého sa nebude dať zostaviť vláda zo súčasnej opozície.
Britva, pat a voľby
Z tohto pohľadu bolo zaujímavé až podnetné vystúpenie slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) minulý týždeň počas hodiny otázok a odpovedí:
„Som presvedčený, že Smer-SD vyhrá nasledujúce parlamentné voľby. Bude veľmi komplikované zostaviť vládu. A pripravte sa a znovu vám to hovorím so skúsenosťami po dlhých rokoch. Pripravte sa na patovú situáciu po nasledujúcich parlamentných voľbách. Ja si dokonca myslím, že bude treba pristúpiť k ďalším parlamentným voľbám. Asi nás čakajú po riadnych voľbách ďalšie, lebo tieto neprinesú taký výsledok, aby bolo možné postaviť stabilnú vládu. Ak máte chuť zostaviť vládu s pánom Matovičom…“

Podľa prieskumov je totiž situácia oboch blokov veľmi vyrovnaná a neznámych je v tejto rovnici viac:
a) či prepadnú hlasy voličov Demokratov, SNS alebo Maďarskej aliancie…,
b) či postačia Ficovi na zostavenie vlády hlasy voličov bez mandátov extrémistickej strany Republika,
c) či postačia opozícii na zostavenie vlády hlasy voličov bez mandátov Hnutia Slovensko Igora Matoviča (predtým OĽaNO).
Patová situácia môže vzniknúť, ak bude mať Fico s Republikou toľko mandátov ako opozícia s Matovičom. Predstava, že Robert Fico, predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok a koaličnej SNS Andrej Danko sa budú štítiť spolupráce s Republikou, je nonsens. A ak by mala opozícia väčšinu v NR SR iba s Matovičom, bude jej psiou povinnosťou sa dohodnúť. Occamova britva nepustí, aj keď stabilná vláda s Igorom Matovičom je takmer z ríše fantázie. Occamova alebo Ockhamova britva je filozofický a logický princíp úspornosti. Hovorí, že ak existuje viacero možných vysvetlení pre nejaký jav, mali by sme uprednostniť to najjednoduchšie, ktoré si vyžaduje najmenej predpokladov a zbytočných komplikácií.
Beztrestnosť: priorita Smeru
Ak voliči súčasných koaličných strán očakávali po Matovičovi stabilnú vládu, ktorá bude namiesto svojich problémov riešiť problémy občanov, musia byť sklamaní. Ak by totiž Ficova vláda venovala problémom štátu toľko pozornosti a legislatívnej iniciatívy, ako venuje zaručeniu vlastnej beztrestnosti, nemohlo by byť Slovensko v takmer každom rebríčku na posledných priečkach Európskej únie (EÚ). S výnimkou rastu korupcie, daňových únikov a prania špinavých peňazí, kde patrí k špičke.
Túto tristnú situáciu vnímajú aj súčasné koaličné strany, najmä Smer, zvšak v snahe zaistiť beztrestnosť podpredsedovi Národnej rady SR (NR SR) Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) nemôže poľaviť. Najmä ak sa napriek všetkému jej úsiliu bývalá špička polície na čele s Gašparom, niekdajší šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik a Norbert Bödör, jeden z najvplyvnejších oligarchov v pozadí Smeru, postavia pred súd v kauze Očistec.
Aj preto súčasná koalícia hneď po nástupe k moci v roku 2023 prijala viaceré novely Trestného zákona a Trestného poriadku, urobila pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a snažila sa čo najviac obmedziť inštitút takzvaného kajúcnika.
Tieto zákony však posúvajú Slovensko mimo civilizačného rámca EÚ a spolu s pochybnou proruskou politikou degradujú Slovensko na nedôveryhodného partnera. Po porážke expremiéra Viktora Orbána v Maďarsku a obrate o 180 stupňov Pétera Magyara, ktorý v nedávnych voľbách zvíťazil a stal sa premiérom, je geopolitická osamotenosť Slovenska ešte viditeľnejšia. Robert Fico by bol možno rád akceptovaným partnerom pre lídrov EÚ, kostlivci v skrini (škandály jeho bývalých vlád aj tej súčasnej) mu to však znemožňujú.
V rozhovore pre Magazín o knihách túto dilemu presne vystihol František Mikloško, keď na otázku, či si Fico a Gašpar neuvedomujú hrozby, ktoré zo zblíženia s Ruskom vyplývajú, odpovedal: „Myslím, že tam je ten problém. Vyslovil to už Vladimír Mečiar, že ak nás nebudú chcieť na Západe, pôjdeme na Východ. Títo ľudia by radi robili svoju politiku tu, robili by si, čo chcú, ako to bolo v prípade mečiarizmu, ale boli by radi, keby ju akceptovali na Západe. Ale pretože Západ nie je ochotný akceptovať takýto typ politiky a vládnutia na Slovensku, tak sa poisťujú vydieraním Západu, že môžeme ísť aj na Východ.“
Nutnosť manipulovať
Jednou z možností koalície, ako zvýšiť svoje šance vo voľbách, je stabilný výkon moci bez škandálov a pochybných rozhodnutí. (O tom, prečo sa jej to nedarí, budeme písať nabudúce.) Oveľa schodnejším prostriedkom je pre ňu okrem iného zmanipulovať volebný zákon. Koalícia začala minimalizovaním dosahu hlasovania zo zahraničia, kde v posledných voľbách uspelo najmä Progresívne Slovensko, súčasný líder opozície na Slovensku.
Preto bola predložená novela volebného zákona, ktorá zakazuje Slovákom v zahraničí hlasovať poštou. Nahradiť má túto možnosť osobné hlasovanie na ambasádach. V konečnom dôsledku by nešlo zrejme o viac ako jeden alebo dva mandáty, ale pri vyrovnaných voľbách to môže byť významný vklad do volebných výsledkov.
Tu však narazila koalícia na zásadný rozpor medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom (minister športu, založil Stranu vidieka, vo voľbách kandidoval s Dankovou SNS). Danko navrhuje, aby sa kandidát prekrúžkoval až po zisku ôsmich percent hlasov strany, Huliak to odmieta.
Danko sa chce vyhnúť situácii, keď voliči krúžkovaním výrazne zmenili poradie kandidátov. Huliak zrejme pôjde na kandidátke inej strany a 8-percentné kvórum by limitovalo jeho kandidátov, aby sa prekrúžkovali do NR SR. Aj Dankovi, aj Huliakovi poslanci môžu zablokovať hlasovanie o volebnom zákone (aj o zrušení hlasovania poštou), a tak sa jeho prijatie zatiaľ odkladá.










