Ceny benzínu, ale najmä nafty sa v strednej Európe začiatkom septembra vyšplhali k hranici dvoch eur, v štátoch západnej Európy ju už dávnejšie prekročili. Dôvodom je nedostatok ropy vo svete, keď Irán zablokoval jej export z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv.
Na trhu chýba hlavne nafta, ktorej sa v Európe vyrába málo a vypadli doterajšie dovozy z Blízkeho východu a Ruska. Na Slovensku sa tak jej ceny v polovici septembra dostali na 1,97 eura za liter, v Česku stojí nafta dve eurá (48 českých korún) a v Poľsku je to dokonca 2,10 za liter.
V Rakúsku sa liter nafty podľa nemeckého portálu Focus predáva za 2,13 eura, v Nemecku ešte od dvadsať centov drahšie a v Holandsku dokonca až za 2,44 eura. O niečo nižšia cena je v Maďarsku a Slovinsku, kde sa drží pod 1,90 eura, v Chorvátsku tesne nad touto hranicou. Najlacnejšie je prekvapivo Španielsko s 1,80 eura za liter nafty.
Benzín je zvyčajne o 10 až 20 centov lacnejší, ako nafta.
Priemerné ceny benzínu a nafty
Porovnanie vo vybraných európskych štátoch (v € za liter, k 14. 9. 2026)
Komu vziať
V minulých mesiacoch viaceré vlády reagovali na stúpanie cien dočasným znížením spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty (DPH), prípadne kompenzáciami motoristom. Poľsko napríklad v apríli dočasne znížilo DPH na benzín a naftu z 23 na 8 percent a tiež spotrebné dane.
Krajine to zaručilo najnižšie ceny v regióne. Opatrenia platili do júna, v polovici augusta ich vláda znovu zaviedla na dva týždne ako letný dovolenkový balík. Keď však koncom augusta prestali platiť, motoristom stúpli ceny o desiatky centov na liter.
Vláda Donalda Tuska by chcela v znižovaní dane pokračovať. Chýbajúce peniaze v štátnej kase by mala nahradiť daň z nadmerných ziskov ropných koncernov. Tamojšiemu štátnemu energetickému gigantu Orlen by štát rád zobral 60 percent z jeho ziskov.
Orlen, ktorý má okrem Poľska rafinérie aj v Litvínove a Kralupách nad Vltavou v Českej republike, dosiahol v prvom polroku podľa poľského portálu NFP trojnásobne vyšší zisk, až 15,9 miliardy zlotých (3,7 miliardy eur) oproti vlaňajšiemu zisku 5,7 miliardy. Tržby mu pritom vzrástli len o vyše desať percent.
Kde bude chýbať
Na Slovensku sa vláda na jar pochválila dohodou so Slovnaftom, podľa ktorej má rafinéria udržiavať ceny palív na prijateľnej úrovni výmenou za to, že ju štát mimoriadne nezdaní. Takúto daň pritom Slovnaft platil počas vlády Eduarda Hegera, keď za rok 2022 odviedol štátu o vyše tristo miliónov eur navyše.
Po zdražení palív sa však na Slovensku opäť rozbehli diskusie o znížení spotrebnej dane. Z terajšej ceny nafty približne 1,95 eura za liter, ktorú motorista na Slovensku na čerpacej stanici zaplatí, putuje rafinérii za cenu suroviny iba 1,20 eura. Ďalších 39 centov tvorí spotrebná daň a 37 centov je DPH. Obe idú do štátneho rozpočtu. Zvyšok ceny tvorí odvod Správe štátnych hmotných rezerv SR za skladovanie. Štát na spotrebnej dani z palív vyberie ročne takmer tri miliardy eur, čo je významný príjem.
Na Slovensku sa ročne predá približne dva a pol miliardy litrov nafty, trikrát viac ako benzínu. Ak by sa spotrebná daň z nafty znížila napríklad o štyri centy na európske minimum 33 centov na liter, štát by ročne prišiel o sto miliónov eur. Zákazník by to príliš nepocítil, cena by sa znížila len o štyri či päť centov.
Znížením spotrebnej dane by štát najviac pomohol motoristom s najväčšou spotrebou, teda tým s veľkými a výkonnými autami. Bolo by to úplne v rozpore s dlhodobou stratégiou Európskej únie motivovať vodičov k prechodu na modely s nižšou spotrebou a elektromobily a k častejšiemu využívaniu verejnej hromadnej dopravy. Nejde len o stratégiu Únie. Tento prístup nám šetrí životné prostredie, znižuje dopravné zápchy a hluk vo veľkých mestách a robí náš život lepším.
Komu dať
Zmysluplnejšie sa preto zdá skôr cielene pomôcť odberateľom, ktorých drahá nafta kriticky ohrozuje a môže preniesť zdraženie aj do iných oblastí. Takými sú napríklad farmy alebo doprava. Na zdražovanie výroby potravín totiž palivová kríza vplýva nielen cez drahšie tankovanie, ale aj cez zdražovanie hnojív.
Ceny potravín vo svete preto od jari pre konflikt na Blízkom východe stúpajú. Pšenica napríklad od februára zdražela o polovicu na takmer 7,5 dolára za bušel (cca 27,2 kilogramu), podobne ryža. Cena kukurice sa zvýšila o štvrtinu a sóje o 30 percent.
Verejná doprava, ktorá využíva väčšinou autobusy na naftu a niekde aj vlaky poháňané naftovými motormi, je zdražovaním nafty tiež priamo ohrozená. Dopravcovia na to často reagujú rušením menej využívaných spojov a liniek. Tým sa však zhoršuje dostupnosť verejnej dopravy a cestujúci radšej presadajú do áut, čo zväčšuje dopravné zápchy a predlžuje cestovanie za prácou, do školy, na úrady či za kultúrou a športom. V konečnom dôsledku tak drahšie palivá komplikujú ľuďom každodenné fungovanie.
