Približne päť a pol roka po tom, ako Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Očistec zadržala aj bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, sa na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začína súdny proces s údajnou zločineckou skupinou v čele polície.
V decembri 2021 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Michal Šúrek obžalobu na jedenásť prominentných postáv na čele s Tiborom Gašparom, ktorý sa medzičasom stal podpredsedom Národnej rady SR.
Okrem policajného exprezidenta obvinili vyšetrovatelia NAKA aj kľúčové postavy z vedenia polície z rokov 2012 až 2018, keď bol predsedom vlády Robert Fico.
Exkluzívna skupinka
Zmien sa za spomínaných päť rokov udialo viacero. Okrem toho, že Tibor Gašpar je podpredsedom strany Smer-SD aj parlamentu, inštitúcie ako NAKA aj ÚŠP boli zrušené a parlament prijal viacero zákonov, ktorými znížil sadzby za trestné činy korupcie.
Zákonom obmedzil aj pozíciu tzv. kajúcnikov v súdnom procese, čoho cieľom bolo pomôcť v kauze Očistec Gašparovi a ostatným obžalovaným. Obvinenia v nej totiž do istej miery vychádzajú aj z výpovedí spolupracujúcich obvinených, v tomto prípade Bernarda Slobodníka a Františka Imreczeho.
Skupina obžalovaných zahŕňa veľmi exkluzívnu spoločnosť. Sú v nej nielen Tibor Gašpar, ale aj bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a policajní funkcionári Milan Mihálik a Marián Zetocha.
Ak by niekto napísal kriminálny román, v ktorom by medzi obžalovanými figurovala podobná skupinka policajných funkcionárov, v každom serióznom vydavateľstve by mu rukopis vrátili s poznámkou, že aj autorská fikcia má svoje hranice a autor sa má venovať radšej žánru fantasy.
Vyšetrovací spis obsahuje 46 zväzkov, celkovo má vyše 18 500 strán. Z obžaloby na 181 stranách, ktorú podal prokurátor bývalého ÚŠP Šúrek vyplýva, že „skutky boli právne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalšie“.
Vo veci súd vytýčil 37 termínov hlavného pojednávania až do februára 2027. Dá sa preto očakávať, že finálny verdikt nebude známy v blízkej budúcnosti a pri očakávaných odvolaniach možno ani pred najbližšími voľbami.
Organizovaná skupina v čele polície
Spomínaní obžalovaní mali vo vrcholovej štruktúre polície vytvoriť organizovanú skupinu na čele s podnikateľom Bödörom a policajným prezidentom Gašparom, podporovanú aj špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.
Podľa výpovedí kajúcnikov sa táto skupina dokonca aj za účasti šéfa ŠP Kováčika stretávala na šiestom poschodí budovy Transpetrolu a rozhodovala nielen o policajnom (ne)vyšetrovaní viacerých káuz.
Organizovala aj akcie v záujme politikov Smeru, napríklad sledovanie opozičných politikov Igora Matoviča, Rada Procházku, Daniela Lipšica či prezidenta Andreja Kisku. V inej krajine by to možno vyznelo bizarne, ale aj podľa obžaloby to bol podnikateľ Norbert Bödör, ktorý fakticky riadil políciu a vydával jej pokyny.
Vyplynulo to aj z výpovede Bernarda Slobodníka počas procesu o vražde Jána Kuciaka: „Jednoznačne bolo jasné, že je to človek, ktorý riadi Národnú kriminálnu agentúru, políciu aj s vtedajším prezidentom Gašparom.“
Podľa prokurátora Šúreka táto skupina zasahovala nielen do trestných konaní, kde často obhajovala záujmy podnikateľov alebo politikov blízkych Smeru, ale aktívne zasahovala aj do politického života.
Určite nižšie tresty
Ako sa skončí celý proces, v súčasnosti nie je možné odhadnúť. Isté je len to, že aj keby boli spomínaní obžalovaní v kauze Očistec odsúdení, dostanú vďaka novele Trestného zákona oveľa nižšie tresty, aké im hrozili pred ňou. Parlament ju prijal hneď na začiatku tohto volebného obdobia.
V decembri 2021, keď prokurátor Šúrek podal obžalobu, hrozili za korupciu tresty 2 – 5 alebo 10 – 15 rokov. Po novelizácii Trestného zákona klesli sadzby na 6 mesiacov – 3 roky alebo 3 – 8 rokov, čo môže pokojne vyústiť do iba podmienečných trestov.
Robert Fico aj Tibor Gašpar sa od uchopenia moci v roku 2023 dôsledne usilovali o zmarenie vyšetrovania kauzy Očistec, lebo si dobre uvedomujú obrovský marketingový a propagačný vplyv súdneho procesu a zverejňovaných obvinení.
V záujme dosiahnutia beztrestnosti boli ochotní prijímať protiústavné zákony či manipulovať legislatívny proces. Toto prehnané ťaženie najmä proti kajúcnikom ich nepriamo usvedčovalo, že z kauzy Očistec majú oprávnené obavy.
Výpovede kajúcnikov a dôkazy zaistené vyšetrovateľmi majú totiž veľký potenciál ovplyvniť aj verejnú mienku, tobôž pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Netreba mať prehnané očakávania, že by súčasná opozícia dokázala kauzu Očistec využiť aspoň sčasti tak efektívne, ako Robert Fico kauzu Marty Šimečkovej.
Organizovaná skupina v čele polície je neuveriteľný zoznam obžalovaných na čele s policajným prezidentom, špeciálnym prokurátorom, riaditeľom NAKA, šéfom protikorupčnej jednotky NAKA či prezidentom finančnej správy. Jednoducho by nemalo byť možné zahrabať ju pod koberec bez akýchkoľvek následkov na pomery na domácej politickej scéne.
Lebo ak sa tak stane, ak kauza Očistec prebehne bez dosahov na verejnú mienku, tejto krajine už niet pomoci.
