Tohtoročný apríl sa na Slovensku zapíše ako mesiac s rekordne nízkymi zrážkami od začiatku merania v roku 1881. V niektorých lokalitách sa množstvo dažďa ani nedalo odmerať.
Hovorí to klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ): „Menej ako jeden milimeter úhrnu zrážok nameralo v apríli 15 až 20 percent staníc v krajine“.
Chýbajúci dážď priniesol za posledných päť mesiacov podľa neho veľmi nepriaznivú situáciu, k čomu prispel najmä mimoriadne suchý apríl.
Najviac zasiahnuté je severozápadné Slovensko, horné Ponitrie, južná polovica stredného Slovenska aj krajný severovýchod. Napríklad v oblasti Oravskej Lesnej chýba od decembra do apríla približne 255 mm vlahy.
Praskajúca zem
Dôsledky sucha sú už dnes viditeľné voľným okom. Pôda sa mení na prach, objavujú sa hlboké praskliny a hrudy, cez ktoré sa mladé rastliny nedokážu predrať.
Klimatologička Lívia Labudová upozorňuje, že v najvrchnejších vrstvách pôdy do 40 cm zasiahlo sucho už 80 percent územia Slovenska. Výrazné až extrémne sucho sa na viac než polovici územia krajiny objavuje aj v hĺbke jedného metra.
Nedostatok pôdnej vlahy je však na celom území. Najhoršia je situácia na Záhorí, problém má tiež Podunajská a Východoslovenská nížina.
„Pôda je prašná. Objavujú sa praskliny, vytvárajú sa tvrdé hrudy a rastliny zasiate do takejto pôdy veľmi ťažko klíčia,“ napísali v správach ľudia, ktorí zbierajú údaje o stave pôdy pre SHMÚ.
Podľa klimatologičky sucho už viditeľne poškodzuje plodiny. Nevytvárajú sa nové korene, spodné listy žltnú a odumierajú.
Kukurica alebo slnečnica má problém s klíčením, obilniny sú zas nízke a môžu mať menej klasov. Ovocným stromom hrozí opadávanie plodov.
Alarmujúca je aj situácia v lesoch. Smreky s plytkými koreňmi začínajú meniť farbu a slabnúť, listnaté stromy meškajú s tvorbou púčikov. Ak bude obdobie bez dažďa pokračovať, odborníci varujú pred odumieraním porastov.
Keď nezaprší, máme problém
Na mnohých miestach je extrémne vysoké aj riziko požiarov. Najviac ohrozujú Podunajskú nížinu, no zvýšené nebezpečenstvo hlásia aj oblasti Turčianskych Teplíc, Kežmarku či okolia Košíc.
Jemný prírodný materiál — tráva, lístie alebo vetvičky, ktorý pokrýva pôdu a ľahko sa vznieti, má miestami vlhkosť pod 6 percent, čo je podľa Labudovej extrémna hodnota.
Problém však neleží len na povrchu. Kritický stav zasahuje aj podzemné vody. Apríl býval najvodnatejším mesiacom roka, keď sa zásoby vody prirodzene dopĺňali topením snehu a jarnými dažďami.
Dnes sa tento mechanizmus podľa hydrologičky Jany Poórovej narúša. „V dôsledku toho sa nevytvára priestor na akumuláciu vôd v podzemných vodách,“ upozorňuje.
Dodáva, že výdatnosť niektorých prameňov klesla pod pätinu normálu. „Keď nezaprší, máme problém. Mal by to byť výdatný dlhodobý dážď, aby sa stihli naplniť aj podzemné vody.”
Ešte znepokojivejšie je, že nejde o ojedinelý výkyv počasia. Poórová upozorňuje, že problémom nie je len aktuálny nedostatok dažďa, ale aj dlhodobá zmena vodného režimu krajiny. Od roku 2007 SHMÚ pozoruje, že jarné mesiace už nedokážu dostatočne dopĺňať podzemné vody.
Sucho trápi aj Česko
Podľa aktuálnych údajov portálu InterSucho patrí aj Česko medzi krajiny, ktoré tento rok výrazne zasiahlo pôdne sucho. Situácia sa počas apríla prudko zhoršila najmä preto, že zrážok bolo veľmi málo a teploty začali rýchlo stúpať.
Najhoršia situácia je v povrchovej vrstve pôdy do 40 centimetrov, kde sa už na väčšine územia objavuje výrazné až extrémne sucho. Mimoriadne zasiahnuté sú Južné Čechy, Pardubicko, časť Vysočiny, sever Moravy aj oblasti pri hraniciach s Poľskom.
Portál InterSucho upozorňuje, že počas viacerých aprílových týždňov napršalo vo veľkej časti krajiny menej než 10 milimetrov vody, pričom niektoré oblasti dostali len okolo 2 milimetrov dažďa za celý týždeň. Situáciu navyše zhoršuje vietor a rastúce teploty, ktoré urýchľujú vysušovanie pôdy.
Odborníci apelujú na verejnosť
Klimatológovia apelujú na verejnosť, aby sa správala zodpovedne k prírode v narábaní s vodou. Oheň napríklad odporúčajú v prírode zakladať len na povolených miestach a aj to veľmi opatrne.
„V žiadnom prípade nemožno plytvať vodou. Zbierať ju a zadržiavať, naozaj sa snažiť využívať to, čo máme. Jednoducho, nedrancovať vodu,“ zdôraznila Poórová.
Najvýznamnejšími opatreniami na zadržiavanie vody v krajine je vytváranie mokradí, jazierok a mininádrží. To vode umožňuje postupne vsakovať do pôdy a zabraňuje jej rýchlo odtekať do riek.
Dôležitá je aj ochrana spodnej vody, najmä v prípade podzemných zásobníkov ako na Žitnom ostrove. Tie trpia najmä presakovaním chemikálií zo starých skládok, ako napríklad pri bratislavskej Vrakuni.
Na Slovensku vyzvali opozičné strany vládu a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu na zvolanie krízového štábu, aby sa extrémnym suchom vláda zaoberala. Ministri na výzvy zatiaľ nereagovali.
