Slovensko čaká výrazná úprava volebného zákona. Voľby poštou zo zahraničia má nahradiť hlasovanie v deň volieb na ambasádach a konzulátoch. Volebná kaucia pre politické strany sa zvyšuje zo súčasných 17-tisíc na približne 40-tisíc eur. Novela prešla do druhého čítania, kde ju čakajú ďalšie zmeny.
Rekordný počet v roku 2023
Pri posledných parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo zo zahraničia poštou 58 779 voličov, čo bol rekordný počet. Volebné obálky prišli zo 103 krajín,najviac z Česka (23 486), potom nasledovali Spojené kráľovstvo (6238), Nemecko (5546), Rakúsko (5230) Švajčiarsko (3150), Holandsko (1680), USA (1640), Írsko (1149) a Belgicko (1125).
Po jednom hlase prišlo poštou z 18 krajín (o. i. Vatikán, Mongolsko, Kostarika, Filipíny), dvaja voliči poslali hlas zo 6 krajín (napríklad Uganda a Omán). Traja až desiati voliči hlasovali v 20 krajinách (o. i. Argentína, Egypt, Madagaskar), od 11 do 100 voličov v 35 krajinách (o. i. Grécko, Nový Zéland a Čína).
Medzi 101 a 1000 voličmi dodalo 17 krajín (napríklad Francúzsko, Dánsko, Kanada, či Spojené arabské emiráty). Informácie na svojej stránke zverejnilo Ministerstvo vnútra SR.
Hlasy zo zahraničia spracovávalo vo voľbách 18 osobitných okrskových volebných komisií, zložených zo zástupcov kandidujúcich politických subjektov.
Najviac za Progresívne Slovensko
Vo voľbách poštou získalo najviac hlasov Progresívne Slovensko – až 61,7% (35 701 hlasov), nasledovali SaS s 10,8% (6252 voličov), Smer 6,1% (3531), OĽaNO 3,81% (2208), SNS 3,79% (2197), KDH 3,31% (1920), Republika 3,20% (1852), Demokrati 2,5% (1448), Hlas 2,46% (1428), ostatné strany získali menej ako percento hlasov.
Pri počte 2 967 896 voličov tvorila voľba poštou necelé dve percentá všetkých voličov a o menej ako dve percentá pôjde aj pri tomto zrušení korešpondenčnej voľby. Časť voličov určite využije možnosť voliť na ambasádach. Dnes sa však nedá odhadnúť, koľko ich bude a do akej miery ovplyvnia volebný výsledok.
Pri spomínanej volebnej účasti z roku 2023 bolo na jeden poslanecký mandát potrebných 20-tisíc hlasov, na čo okrem PS nedosiahla žiadna strana. To je aj hlavným dôvodom, prečo chce vládna koalícia voľbu poštou zrušiť a nahradiť hlasovaním na ambasádach. Mnohých voličov by to malo odradiť, ani sa netajil poslanec SNS Roman Michelko.
Bude sa voliť všade?
Táto krátka matematická predohra naznačuje nielen dôvody, prečo sa koalícia usiluje zasiahnuť do hlasovania zo zahraničia a zrušiť voľbu poštou. Signalizuje aj potenciálne problémy s presunutím voľby v zahraničí iba na ambasády alebo konzuláty.
Podľa volebného zákona, ktorý prešiel do druhého čítania, sa majú na zastupiteľských úradoch vytvoriť osobitné volebné okrsky tak, aby zahŕňali spravidla 1000 voličov.
Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu „celkový počet osobitných volebných okrskov na ambasádach bude závisieť od celkového počtu voličov, ktorí v zákonom ustanovenej lehote prejavia záujem hlasovať na niektorom z našich zastupiteľských úradov v zahraničí.
To znamená, že ak na niektorom zastupiteľskom úrade v zákonom ustanovenej lehote neprejaví záujem hlasovať žiadny volič, logicky sa na takomto zastupiteľskom úrade osobitný volebný okrsok neutvorí.
Naopak, v krajinách s veľkým zastúpením štátnych občanov Slovenskej republiky sa v prípade vysokého záujmu voličov o hlasovanie zo zahraničia predpokladá utvorenie vyššieho počtu osobitných volebných okrskov na príslušnom zastupiteľskom úrade“.
Okrsok aj pre jedného voliča?
Z tohto textu vyplýva, že ak prejaví záujem hlasovať aspoň jeden volič, logicky sa na takomto zastupiteľskom úrade osobitný volebný okrsok utvorí. Čo znie dosť hlúpo najmä v krajinách, kde sú voličov maximálne desiatky.
Podľa tejto logiky by mal osobitný volebný okrsok vzniknúť napríklad aj na Filipínach (jeden volič) či v Južnej Afrike, kam môžu zájsť za volebnú plentu v Pretórii aj tí štyria voliči z Madagaskaru (let trvá tri hodiny) a jeden/jedna z Namíbie.
Rovnako ten jeden volič v Kostarike by mal mať k dispozícii osobitný volebný okrsok v hlavnom meste Mexika.
V Česku, ak by chceli všetci voliť na ambasáde, by bolo treba 24 volebných okrskov a volebných komisií. Potenciálni voliči v Dánsku (v roku 2023 ich bolo 907), kde Slovensko nemá ambasádu, by sa museli v stanovenom termíne do 40 dní pred začiatkom volieb prihlásiť na veľvyslanectvá napríklad v Nemecku, Fínsku alebo Švédsku.
V USA by sa zrejme vytvorili dva volebné okrsky, v Kanade by možno na daný počet voličov stačil jeden. Ak by ste napríklad bývali vo Vancouveri a chceli ísť do Ottawy autom, trvá to 43 hodín (4359 km).
Letecky to zvládnete za 4 a pol hodiny. Možno to nie je protiústavné, ale mnohým voličom takýto zásah určite skomplikuje volebný akt a je viac ako isté, že ich bude veľa, ktorých takáto tortúra odradí.
Zhoršenie výkonu volebného práva
Tu sú namieste postrehy bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka, ktorý v článku pre Denník N konštatoval, že „štát je povinný zdržať sa zásahov do základných práv jednotlivca a navyše musí aktívne konať, aby tieto práva zabezpečil a chránil.
Štát musí vytvoriť právny, inštitucionálny a materiálny rámec, ktorý umožní reálny a bezproblémový výkon všetkých základných ľudských práv a slobôd“, a „parlament by sa mal vyhnúť takým zákonom, ktoré obmedzujú, zhoršujú, ba až znemožňujú okrem iného aj výkon aktívneho volebného práva“.
To zjavne platí pri zrušení voľby zo zahraničia poštou. Novela volebného zákona nahrádza voľby zo zahraničia poštou hlasovaním len v deň volieb na príslušných ambasádach a konzulátoch. Rozširuje túto možnosť aj na prezidentské voľby a referendá.
Spory o krúžkovanie a počet volebných okrskov
Napriek tomu, že za novelu hlasovalo v prvom čítaní 78 poslancov nie je celkom zaručené, že spomínaný volebný zákon bude na nasledujúcej schôdzi aj prijatý. Koaličné strany totiž v druhom čítaní pripravujú pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa zatiaľ nedokázali dohodnúť a ich schválením podmieňujú prijatie zákona ako celku.
Platí to najmä o strane SNS, ktorá prijatie zákona podmieňuje zvýšením preferenčného hlasovania o jednotlivých kandidátoch – takzvaného krúžkovania. Podľa návrhu SNS by sa kandidát mohol „prekrúžkovať“ na vyššiu pozíciu na kandidátke len vtedy, ak dosiahne najmenej osem percent z počtu hlasov, ktoré strana získa vo voľbách.
Podľa súčasného znenia zákona na to stačia tri percentá. Predseda SNS si tak chce zaistiť, aby sa čo najmenej menila kandidátka schválená vedením SNS. Predišiel by tým situácii po posledných voľbách, keď sa do NR SR prekrúžkovali nečlenovia SNS a stratil kontrolu nad poslaneckým klubom.
Hlas zasa navrhuje, aby bolo možné voliť nielen na ambasádach a konzulátoch. Aby voliči v niektorých častiach sveta nemuseli cestovať na ambasádu aj niekoľko hodín, bolo by možné zriadiť volebné miestnosti v zahraničí aj mimo ambasád alebo konzulátov.
Návrhy oboch strán zatiaľ Smer odmieta, ale predstava, že sa tieto tri strany nedohodnú a ponechajú pre ne zjavne nevýhodnú voľbu poštou zo zahraničia bez zmeny, je smiešna. Produktov na vzájomný výmenný obchod majú predsa dosť.
