Výber mýta za používanie diaľnic a ciest prvej triedy na Slovensku je zrejme najväčšou korupčnou kauzou v dejinách krajiny. Hoci v nej lietajú obrovské sumy, verejnosť ju nevníma príliš bolestne. Je totiž technicky veľmi zložitá.
Ako to funguje? Súkromná firma zabezpečuje pre štát výber poplatkov od vodičov nákladných vozidiel a kontroluje, či sa im niekto nevyhýba. Prevádzkuje mýtne brány na cestách, palubné jednotky v kamiónoch, celý softvér a sieť, ktoré ich prepájajú. Za to si ponecháva časť z vybraných poplatkov.
Koľko to stojí
Kľúčové je, aký podiel z toho firme zostáva. Od roku 2010, keď spoločnosť SkyToll začala prevádzkovať elektronický výber mýta na Slovensku, až do minulého roka vybrala viac ako 3,24 miliardy eur. Čistý výnos pre štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) bol len 1,73 miliardy eur, uvádza v analýze Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Za celé 15-ročné obdobie mýtneho systému teda štát takmer polovicu príjmov ponechal SkyTollu. V prvom roku prevádzky NDS podľa správy NKÚ dostala iba 25 percent z vyzbieraného mýta.
Príjmy pre štát sa ani v ďalších rokoch príliš nezvyšovali, pretože SkyToll si za svoje zariadenia účtoval vysoké poplatky. Argumentom bolo, že keď sa splatia, zariadenia prevedie na NDS. Až v roku 2014 sa výnosy štátu zvýšili takmer na polovicu, ale to preto, že mýto sa začalo vyberať aj na cestách prvej a druhej triedy.
V Česku v rokoch 2006 až 2016 fungoval mýtny systém pod správou firmy Kapsch, ktorá bola jedným z vylúčených uchádzačov v tendri aj na Slovensku. Počas prvých rokov si nechávala zhruba 30 percent z celkových výnosov, čo však aj tak kritizoval český Nejvyšší kontrolní úřad.
V Rakúsku mýtny systém spravuje štátny správca diaľnic a rýchlociest ASFINAG, ktorý vlastní aj príslušné technológie. Náklady na výber sa podľa analýzy Erste Bank pohybujú medzi 10 až 15 percentami z celkových výnosov. Štátnej firme ostáva teda 85 až 90 percent vybraných peňazí.
Peniaze chýbajú
Ak by NDS na Slovensku dostala z vybraného mýta aspoň 80 percent ako v Rakúsku, za 15 rokov prevádzky mýtneho systému by si prilepšila o zhruba 900 miliónov eur, pri 70-percentnom podiele o 600 miliónov eur. Niekde medzi týmito sumami sa pohybuje cena troch chýbajúcich diaľničných úsekov na Kysuciach, ktoré sa tento rok začali stavať.
Treba si preto pripomenúť, ako zmluva medzi NDS a SkyTollom vznikla. Mýtny tender prebehol v roku 2008 počas prvej vlády Roberta Fica, keď bol ministrom dopravy Ľubomír Vážny, dnes poslanec Ficovho Smeru v parlamente.
Výberová komisia NDS vyradila tri lacnejšie ponuky, a tak sa víťazom stalo konzorcium francúzskej firmy Sanef a cyperskej Ibertax, ktoré spolu vytvorili SkyToll. Európska únia protestovala, premiér Fico problém nevidel.
Za cyperskou firmou stáli ľudia prepojení na finančnú skupinu J&T, ktorí však podľa nej len „spravovali aktíva svojho klienta“. Neskôr sa ukázalo, že za SkyTollom je okrem J&T aj papierenský magnát Milan Fiľo. Pred zhruba desiatimi rokmi sa k firme priznal český podnikateľ Petr Syrovátko, skutočným vlastníkom je dnes česká skupina PPF Group.
Kritici a údržbári
Dlhé roky sa voči zmluve o výbere mýta a vysokým platbám pre SkyToll búrili najmä autodopravcovia. Argumentovali vysokými poplatkami, ktoré musia platiť, a tým, že sumy prúdiace do obnovy diaľnic a hlavných ciest sú príliš nízke, takže ich kvalita sa výrazne zhoršuje.
Predseda Únie autodopravcov Slovenska (UNAS) Stanislav Skala argumentuje, že kým vo väčšine krajín si súkromný prevádzkovateľ berie z výberu mýta okolo 10 percent, na Slovensku je to až 46 percent.
Výber mýta je podľa neho až desaťnásobne predražený. Kritizuje najmä postup vyšetrovacích orgánov. „Je zaujímavé, že orgány činné v trestnom konaní už viac ako štyri roky nenašli nezrovnalosti podobné tým, ktoré našiel NKÚ a predtým aj UNAS,“ hovorí Skala pre agentúru SITA.
Autodopravcovia aj NKÚ kritizujú aj postup ministerstva dopravy a NDS za posledné roky. Pôvodná zmluva so SkyTollom totiž mala skončiť v závere roka 2022. NDS mala opciu na odkúpenie mýtneho systému do svojho vlastníctva.
Mohla ho potom sama prevádzkovať bez odlievania peňazí do súkromnej firmy. Štátna firma to však nevyužila. Dôvodom mala byť vysoká cena, až 400 miliónov eur, ktorú SkyToll namiesto sľubovanej symbolickej ceny požadoval.
Z roka na rok
Krízovú situáciu NDS vždy vyriešila krátkodobým predĺžením zmluvy o rok, čo sa zopakovalo ešte trikrát, takže mýtny systém SkyToll spravuje doteraz. Kritici štátnu firmu obviňujú, že nečinnosťou a naťahovaním času vychádza súkromníkovi v ústrety.
„Ako čerešničku na torte štát ešte poskytuje stovky policajtov na kontrolu systému, ktorý prevádzkuje súkromná firma. Toto nemá obdobu,“ dopĺňa šéf UNAS Skala.
NKÚ konštatuje, že predlžovanie zmluvy od roku 2022 prinieslo SkyTollu ďalších približne 305 miliónov eur. Hoci NDS medzičasom vysúťažila nového poskytovateľa, spoločnosť CzechToll s províziou len desať percent, tá systém zatiaľ neprevádzkuje. Naďalej funguje pod SkyTollom, ktorý si za to berie vyše 30 percent.
Firma pritom patrí v posledných rokoch k najziskovejším na Slovensku. Pri tržbách medzi 70 až 100 miliónmi eur ročne má maržu takmer 60 percent a zisk pred zdanením na úrovni 20 až 25 percent z tržieb.
Útek do Európy
Malým riešením nešťastného príbehu slovenského „tunela storočia“ je integrácia do mýtneho systému Európskej únie. Od roku 2022 musela NDS otvoriť svoj systém Európskej službe elektronického výberu mýta (EETS). Vodič kamióna sa tak nemusí v každej krajine registrovať a požičiavať si novú palubnú jednotku.
Do roku 2025 sa platby cez EETS zvýšili z nulového podielu na zhruba polovicu. Znamená to, že polovica platieb už netečie cez palubné jednotky SkyTollu, ale cez jeho európskych konkurentov, najmä Toll4Europe alebo Eurowag.
Tí si účtujú podstatne nižšie provízie. Dopravcovia si vyberajú lacnejší systém. Korupcia, tunelovanie a imitovanie riešení, ktoré sú v pozadí slovenského mýtneho škandálu, teda dožívajú. Neodolali efektívnejšej európskej konkurencii.
