Slabšia či menej odolná a otrlá povaha by sa z toho intenzívneho nátlaku azda mohla aj zrútiť. Najprv si počas stretnutia v sídle Donalda Trumpa všimnete to, čo vidia mnohí pozorovatelia amerického prezidenta už dlhší čas.
Podľa bruselského média Politico sa potom piatim nemenovaným politikom v súkromí zdôveríte, že ste boli zo schôdzky v Mar-a-Lago „traumatizovaní“, pretože šéf Bieleho domu vraj vyzeral „nebezpečne“ a občas dokonca pôsobil, akoby „prišiel o rozum“.
Ak sledujete viaceré vyjadrenia Donalda Trumpa v posledných týždňoch, tak sa vám pokojne môže zdať, že je občas prinajmenej dezorientovaný.
Zmrazenie eurofondov
A potom prídete o svoj ochranný budapeštiansky dáždnik a vo svojej prokremeľskej misii ste zúfalo osamotení. Ako dym sa rozplynie vaše odhodlanie prebrať protibruselskú štafetu po Viktorovi Orbánovi.
Drvivá volebná porážka maďarského premiéra vám signalizuje nielen to, že ani Moskva nie je v strednej Európe počas volieb všemocná. Všimnete si aj to, že novému lídrovi južného slovenského suseda stačí niekoľko dní na to, aby po stretnutí so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou mohol vyhlásiť, že Európska únia už čoskoro odblokuje Maďarsku zmrazené eurofondy. Tie boli pozastavené pre nedodržiavanie zásad právneho štátu za vlády Viktora Orbána.
A vy ste v tom istom čase v situácii, že Európsky parlament požiadal Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila proces, ktorý môže viesť k zmrazeniu európskych fondov. Iste, pozastavenie fondov nie je jednoduchý ani rýchly proces. Ale ak jestvuje z vášho hľadiska nevhodnejší čas na prijatie takéhoto rozhodnutia, ako je rok 2026, tak je to rok 2027 – teda ten volebný.
Hrozba zmrazenia eurofondov, pre Slovenskú republiku kľúčových financií, by bola počas volebnej kampane veľmi výrazným hendikepom, aký by zrejme dokázala využiť aj súčasná opozícia.
Margita a Besná
Sebavedomiu slovenského premiéra Roberta Fica nežičia ani ekonomické výsledky konsolidácie jeho vlády. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) konštatuje, že Slovenskej republike naďalej chýba jasný a dôveryhodný plán, ako zastaviť zadlžovanie štátu a vrátiť verejné financie na udržateľnú trajektóriu.
Podľa RRZ bude verejný dlh naďalej rásť – z úrovne 61,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2025 na 66,2 percenta HDP v roku 2028. Súčasný Ficov kabinet totiž fakticky rezignoval na vlastnú ambíciu stabilizovať verejný dlh v tomto volebnom období a problém odsúva na nasledujúcu vládu.
V posledných dňoch dostala na frak aj ambícia mať najlacnejšie pohonné hmoty spomedzi krajín V4 aj napriek obnoveniu toku ruskej ropy cez ropovod Družba. Bez zníženia spotrebných daní alebo dane z pridanej hodnoty (DPH) sa tento cieľ naplniť nepodarí. Cenou za to by však bolo zníženie príjmov štátu.
Financminister Ladislav Kamenický je zakliesnený medzi Margitou a Besnou (slovenská verzia Scylly a Charybdy). A je veľmi otázne, či je táto vláda schopná verejné financie ozdraviť (nehovoriac o tom, že legokocky ministerky Sakovej, súbor prorastových opatrení zameraných na podporu slovenskej ekonomiky, mali byť predstavené do konca marca, no konkrétne návrhy stále nepoznáme).
Napätie v koalícii je už také vysoké, že podpredseda Smeru Tibor Gašpar dokonca nahlas zauvažoval, že by sa mohlo (adresne) siahnuť na „zlatý grál“ Ficovej vlády, trináste dôchodky. Okrem toho, že narazil na odpor ministra práce Erika Tomáša, ktorý má dohodu s Ficom, že na 13. dôchodky sa nesiaha, nevychádza to Gašparovi ani matematicky.
Ak by sa aj zrušili 13. dôchodky 140-tisíc dôchodcom, ktorí poberajú viac ako tisíc eur, ušetrila by sa suma približne 94 miliónov eur, čo je veľmi málo na takýto krok. Pri počte približne 1,4 milióna dôchodcov by ušetrená suma dávala zmysel až pri radikálnom znížení 13. dôchodku u výraznej väčšiny dôchodcov, čo by pre súčasné koaličné strany bola politická samovražda.
Geopolitická samota
Z toho dôvodu sa Smer, Hlas a SNS orientujú na iné volebné marketingové ťahy, ako je napríklad zákaz korešpondenčnej voľby zo zahraničia či manipulovanie volebného zákona (viac v inom texte) a nadštandardné forsírovanie kauzy Marty Šimečkovej, matky lídra Progresívneho Slovenska.
Náhla geopolitická osamelosť Roberta Fica je zrejme tou kľúčovou príčinou, prečo sa v zahraničnej politike začína správať predsa len pragmatickejšie ako v minulosti, čo verejne konštatoval aj poľský premiér Donald Tusk.
Príkladom Ficovho posunu sú najnovšie ústretové kroky voči Ukrajine a jej prezidentovi Zelenskému: podpora jej členstva v Európskej únii po splnení kritérií, čo ocenil aj ukrajinský prezident. Nič sa však nezmenilo na Ficovom zámere zúčastniť sa 9. mája na Putinovej oslave konca druhej svetovej vojny v Moskve, kde bude náš premiér podobne ako vlani opäť jediným z lídrov krajín EÚ.
Táto prokremeľská obsesia, sčasti vyvažovaná plánovanou návštevou koncentračného tábora v Dachau a Normandiev júni 2026 pri príležitosti výročia vylodenia spojeneckých vojsk, je možno prejavom často spomínanej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Viac však začína pripomínať pohyb koruhvičky na streche.
Obmedzovanie demokracie
V domácej politike Fico naďalej pokračuje v programe postupného limitovania a obmedzovania demokratických pravidiel. Najnovšie sa to ukázalo, keď sa predsedom Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) stal Peter Benčurík. Ten je okrem iného riaditeľom sekcie umenia, kreativity, médií a autorského práva na Ministerstve kultúry SR. Podpredsedom rady je Lukáš Machala, ktorý je generálnym tajomníkom služobného úradu na tom istom ministerstve.
Benčuríka aj Machalu vymenovala do Rady STVR ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Členom rady je aj poradca predsedu vlády SR David Lindtner, ktorý premiéra zastupuje na súdnych procesoch. O akej nezávislosti STVR je tu reč?
Podľa generálneho tajomníka novinárskej organizácie Ricarda Gutiérreza „tieto nehanebné politické nominácie potvrdzujú, že verejnoprávne vysielanie je podriadené záujmom tých, ktorí sú pri moci“. A sú v rozpore s Európskym aktom o slobode médií (EMFA), ktorý zakazuje politické zásahy do riadenia verejnoprávnych médií.
Scenár prechodu od demokracie k autokracii sa teda naďalej plní. Napokon, na prvomájovej slávnosti v Bánovciach nad Bebravou sa tým slovenský premiér vôbec netajil: „Do psej matere, vyhráme tie voľby v roku 2027, aj keby ich šľak trafil!“
Dilema, či je ľahšie vyhrať voľby (Robert Fico) alebo zostaviť vládu (opozícia), tak naďalej ostáva otvorená.
