Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
streda 18. novembra 2026
Téma 21
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Naozaj sa žilo v socializme lepšie? Pozrite si porovnanie cien a platov

Peter Kremský Peter Kremský
17. 11. 2026
v Ekonomika, Slovensko
Čas čítania: 17 min.

Na socializmus spomína pozitívne 58 % Slovákov. Lacné potraviny, istá práca a dostupné bývanie však mali aj odvrátenú stránku: nedostatkový tovar, čakanie na byty a zaostávajúcu ekonomiku. Porovnali sme, koľko práce stáli bežné nákupy pred rokom 1989 a koľko stoja dnes – aj prečo nostalgia za minulosťou pretrváva napriek vyššej kúpnej sile.

Predavačka sa rozpráva so zákazníčkou v obchode počas socializmu.

Problémom komunistického režimu bol zúfalý nedostatok niektorých tovarov. Plánované hospodárstvo ich nestíhalo vyrábať, ústredné orgány ani nedokázali zohnať suroviny. Ilustračné foto: historickapb.sk

Byty zadarmo, lacné potraviny, práca pre každého. Rok čo rok prieskumy ukazujú, že mnohí ľudia na obdobie totalitného komunistického režimu spomínajú s nostalgiou. Prečo majú pocit, že sa im vtedy žilo lepšie ako teraz?

Socializmus mal totiž aj svoju „ľudskú tvár“. Výmenou za poslušnosť a vzdanie sa slobody ponúkal ľuďom istotu práce, lacné bývanie a základné sociálne zabezpečenie. Slušnú životnú úroveň sľuboval aj jednoduchým ľuďom, schopným vykonávať iba manuálnu prácu. Práve tí teraz za ním v prieskumoch smútia najviac.

Istoty, ktoré štát vtedy ponúkal, udržiaval na úkor budúcnosti. Ceny držal nízko, no mnohé podniky vyrábali draho a na starých strojoch. Kým na Západe stavali modernejšie továrne a vyrábali lepšie výrobky, socialistické Československo zaostávalo.

Miesto toho, aby štát dával viac peňazí do nových technológií a rozvoja krajiny, spotreboval ich na udržiavanie podnikov, ktoré si nedokázali zarobiť ani na svoje fungovanie. Životná úroveň sa tak nemohla dlhodobo zlepšovať. Ľudia sa síce tešili, že majú istoty, účet za to však museli zaplatiť ich deti a vnuci.

Slovensko • postoje k režimu

Nostalgia za socializmom. A zároveň podpora demokracie

Prieskum medzi ľuďmi na Slovensku ukazuje, že pozitívne spomienky na komunistickú totalitu nemusia automaticky znamenať aj odmietanie demokracie.

Kedy sa podľa opýtaných žilo lepšie?

V komunistickom režimetakmer 60 %
Opačný názor33 %

Ktorý politický systém je najlepší?

63 %

považuje demokraciu za najlepší typ politického systému

Ide o inú otázku než hodnotenie života pred rokom 1989.

Zdroj: prieskum DEKK Inštitút

Žilo sa v komunizme lepšie?

Podľa nedávneho prieskumu Inštitútu DEKK si takmer 60 percent ľudí na Slovensku myslí, že život v komunizme bol lepší, ako je dnes. Opačný názor má 33 percent respondentov. Ide o veľmi vysoké číslo – v minulých rokoch sa ľudia skôr prikláňali k názoru, že lepšie sa žije teraz.

Iný prieskum agentúr Ipsos a Focus pre web Moravec.cz ukazuje rozdielne čísla. V Česku si myslí, že by sa ľuďom žilo lepšie, ak by komunistický režim nepadol takmer pätina opýtaných. Na Slovensku by návrat pred november 1989 uvítalo 37 percent obyvateľov. Naopak, v oboch krajinách bola zhruba polovica opýtaných proti komunistickému režimu.

Riaditeľ Inštitútu DEKK Pavol Kosnáč hovorí, že jedným z dôvodov rozdielneho zmýšľania Slovákov je, že Slovensko zo socializmu materiálne benefitovalo viac ako Česko: „Pre nich to bola skôr éra stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých obcí sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia.“

Na druhej strane výskum ukazuje, že napriek nostalgii za totalitným režimom až 63 percent Slovákov považuje demokraciu za najlepší typ politického systému.

Podľa Kosnáča mnohí ľudia dnes síce materiálne prosperujú, no pribúda pocit osamelosti, neistoty a straty komunity. V ľuďoch teda rastie potreba istoty často aj na úkor slobody.

Najchudobnejšia časť spoločnosti sa cíti aj materiálne horšie, primárne míňa najmä na základné potraviny, bývanie a energie. Mnohé služby, ktoré výrazne zdraželi, si táto skupina často nemôže vôbec dovoliť, napríklad opravu zubov, rekonštrukciu bytu či opravu auta.

Domov
Read More
Keď sviečky vyplašili komunistov: Sviečková manifestácia zmenila Slovensko
Ján Heriban 26. 3. 2026
komunistický režimpravdaslobodaspomienkaSviečková manifestáciaTexttotalitavýročie
Je táto historická udalosť slovenských dejín už len témou do múzea alebo má čo povedať aj ľuďom dneška? Na 25. marec 1988 spomínali v Bratislave aktéri i verejnosť pri pamätníku priamo na mieste, kde sa demonštrácia odohrala. Medzi nimi aj niekdajšia hviezda kanadsko-americkej NHL Peter Šťastný.

Aké boli ceny a platy?

V skutočnosti si dnes človek s priemerným platom môže dovoliť viac ako za socializmu. V roku 1989 boli v Československu platy v priemere 3 100 korún československých (Kčs), priemerný dôchodok bol 1 300 Kčs. Dôležitý je však prepočet, koľko tovarov a služieb sa za to vtedy dalo kúpiť – teda tzv. reálna mzda. Na Slovensku sa dostala nad predrevolučnú úroveň až v roku 2007, v Česku o niečo skôr.

Pri porovnaní cien nemožno použiť jednoduchý prepočet, ale čas, ktorý treba na kúpu konkrétneho tovaru odpracovať. Výsledky sú jednoznačné. Zo základných potravín teraz pracujeme dlhšie iba na chlieb.

V ostatných položkách dnešné zárobky vystačia na oveľa viac. Na kúpu desiatich vajec bolo napríklad počas totality treba pracovať 42 minút, teraz pracovník za rovnaký čas zarobí na 30 vajec. Pri múke je to štyrikrát kratší čas práce, pri cukre až šesťkrát. Znamená to, že tieto výrobky sú pre nás dnes reálne výrazne lacnejšie ako vtedy.

Ešte väčšie rozdiely vidno pri oblečení, obuvi či vybavení domácnosti. Na topánky sa do roku 1989 muselo pracovať dva až tri dni, dnes je to päť až sedem hodín. Pri chladničke to boli aj dva mesiace, pri farebnom televízore dokonca aj viac ako štyri. Teraz na ich kúpu stačí pracovať 5 až 6 dní.

Česko
Read More
Životnú úroveň máme o tretinu vyššiu ako za socializmu, mnohým sa však napriek tomu cnie za vtedajším „blahobytom“
Peter Kremský 17. 11. 2025
Text
„Za socializmu sa žilo lepšie.“ „Žili sme v blahobyte.“ „Všetko bolo lacnejšie.“ To sú časté mýty obyvateľov bývalého východného bloku. Lacnejšie však boli len niektoré potraviny či bývanie, aj to za cenu, že podniky odvádzali takmer celý zisk do štátnej kasy a nemali peniaze na rozvoj.

Čo sa kedysi nedalo kúpiť?

Problémom komunistického režimu bol zúfalý nedostatok niektorých tovarov. Plánované hospodárstvo ich totiž nestíhalo vyrábať, často ústredné orgány ani nedokázali zohnať suroviny. A aj keď sa produkty predsa vyrobili, fabriky museli uprednostniť vývoz na Západ alebo do Sovietskeho zväzu.

Preto v obchodoch chýbali topánky, bicykle, práčky alebo niekedy aj toaletný papier, nehovoriac o „luxusnom tovare“ ako južné ovocie, kvalitné mäso alebo značkové sladkosti. Hoci obyvatelia mali peniaze, často si za ne nemohli kúpiť to, čo by chceli, a museli zobrať len to, čo bolo.

Na kúpu auta sa čakalo aj niekoľko rokov, pričom si zákazníci mohli vybrať len z produkcie socialistických značiek Lada, Škoda, Dacia, Wartburg či Trabant. Na auto Škoda Favorit musel záujemca odložiť viac ako dva ročné platy, dnes na Fabiu stačí pracovať desať mesiacov.

Autá zo západnej Európy ako Fiat, Renault alebo Ford boli v ponuke iba v obchodoch Tuzex, kde sa platilo bonmi – špeciálnymi poukážkami, získanými za valuty alebo na čiernom trhu. Ich kúpa bola pre bežného občana prakticky nedosiahnuteľná.

⏱️ Ako dlho treba pracovať na kúpu vybraných tovarov
Porovnanie rokov 1989 a 2026 (v kg, litroch alebo kusoch)
Rok 1989 Rok 2026
  • Zemiaky🥔
    5 min
    5 min
  • Mlieko🥛
    6 min
    5 min
  • Chlieb🍞
    9 min
    16 min
  • Cukor🍬
    24 min
    4 min
  • Benzín 95⛽
    26 min
    11 min
  • Maslo🧈
    32 min
    9 min
  • 10 vajec🥚
    42 min
    14 min
  • Mliečna čokoláda🍫
    42 min
    9 min
  • Bravčový bôčik🥓
    71 min
    18 min
  • Slnečnicový olej🌻
    90 min
    11 min
  • Kurča pitvané🍗
    97 min
    16 min
  • Bravčová šunka🍖
    322 min
    57 min
📊 Zdroj: Wood&Company

Bývanie za komunizmu: Mýty a realita

Rozšírená je ilúzia, že byty boli výrazne lacnejšie, reálne ich bol zúfalý nedostatok. Na pridelenie bytu vo väčšom meste sa čakalo roky. Kratšie to bolo iba v prípade zamestnanca, ktorého si chcel podnik zaviazať alebo ho pritiahnuť do mesta. Veľa mladých rodín roky bývalo v ubytovniach.

Na rodinné domy štát ľuďom neprispieval, stavali si ich zvyčajne svojpomocne so zapojením širokej rodiny. Stavebný materiál si často zháňali cez známosti a úplatky. Vedúci pracovníci, ktorí o predaji tovaru rozhodovali, ho často umelo zadržiavali. Za jeho predaj vyvoleným potom vyžadovali „všimné“ v podobe peňazí alebo iného tovaru.

Nízke ceny a slabá ponuka priniesli počas socializmu obrovský rozmach korupcie, ktorá sa neskôr preniesla aj do obdobia demokracie. Napriek tomu mnohí vnímajú „staré časy“ ako spravodlivejšie, pretože údajne „sme si boli všetci rovní“.

Zvyčajne však rýchlo zabudnú, že tu bola elita, ktorá bola „ešte rovnejšia“. Komunistickí funkcionári si mohli dovoliť aj nákupy v Tuzexe, cesty na Západ či drahé vily. Na rozdiel od nich sa bežní občania dostali maximálne na Balaton alebo do Rumunska.

Česko
Read More
Historik Patrik Dubovský v štúdiu Téma.21 v rozhovore o Štátnej bezpečnosti, archívoch ÚPN a tajných agentoch.
Váš sused mohol byť tajný agent: Historik ÚPN Dubovský odhaľuje skutočnú tvár ŠtB
Tamara Lesná 14. 11. 2026
Andrej BabišHeroJozef BanášPatrik DubovskýrozhovorSametová revoluceŠtBÚstav pamäti národaVideo
Historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský odhaľuje skutočnú podstatu a mechanizmy fungovania Štátnej bezpečnosti, ktorá prostredníctvom siete tajných spolupracovníkov systematicky sledovala a kontrolovala občanov v socialistickom Československu. Zhovára sa s Tamarou Lesnou.

Author

  • Peter Kremský
    Peter Kremský

    Editor. Vyštudoval žurnalistiku, písal pre Trend, SME alebo Postoj, podnikal v oblasti prekladateľstva, pracoval ako analytik, bol poslancom parlamentu. Venuje sa najmä ekonomickým témam, špeciálne financiám, priemyslu, energetike a podnikaniu.

Tags: bývanieenergiekomunistický režimnákupyobchodypotravinysocializmusText
ZdieľaťPublikovať

Súvisiace články

Domov Slovensko
Účastníci zhromaždenia, ktoré na Námestí SNP v Bratislave pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie a Dňa boja za slobodu a demokraciu zorganizovalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS). Bratislava, 17. novembra 2026. FOTO: SITA/Milan Illík

17. november pripomenul, o čo pôjde v budúcich voľbách – či patríme na Západ alebo k Rusku

18. 11. 2026
29:50 Slovensko Spoločnosť
FOTO: redakcia

Zabíja facka dôveru deti? Expertka radí, čo robiť, keď nám “uletí” ruka

18. 11. 2026
Domov Slovensko Spoločnosť
Muž a žena stoja v miestnosti a rozprávajú.

Júliusa komunisti odsúdili na 10 rokov nútených prác: Prezradil, čo zažil v gulagu na Sibíri

18. 11. 2026
Česko Domov Nezařazené Slovensko
V Prahe aj Bratislave si množstvo obyvateľov pripomenulo dôležitosť 17. novembra. Foto: Téma.21

Dve krajiny, spoločná história a jeden odkaz. Praha a Bratislava si pripomenuli 37 rokov od pádu komunistickej totality

17. 11. 2026
9:21 Česko Domov
Foto: Téma.21

Korzo Národní. V době, kdy je demokracie ohrožena, mají tyto svátky lepší náboj

17. 11. 2026
28:05 Česko Slovensko Spoločnosť
Bývalý veľvyslanec a sociológ Martin Bútora v štúdiu Téma.21 v rozhovore o Nežnej revolúcii a hrozbe iliberálnej demokracie.

Slováci spomínajú na socializmus v dobrom. Sociológ Bútora vysvetľuje skrytú príčinu

17. 11. 2026
Česko Domov Komentáre
Hlava muže mezi fotoaparáty.

17. listopad bez Babiše i části opozice? Svoboda není povinná oslava

17. 11. 2026
31:17 Domov Slovensko
Renáta Hall ve studiu Téma.21.

Prečo u slovenských študentov vyhráva Česko? Unikátny prieskum ukazuje, čo im doma chýba

17. 11. 2026
18:38 Česko Domov
Účastníci demonstrace na Letné.

„Raději poplatky ČT než dotace Babišovi.“ 400 tisíc lidí na Letné se bojí o svobodu

16. 11. 2026
51:00 Česko Domov Spoločnosť
Daniel Kroupa, Jitka Uhrová a Eliška Drbohlavová ve studiu Téma.21 v rozhovoru o stavu české demokracie.

Speciál Téma.21: Je česká demokracie v ohrožení?

16. 11. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Čeština
Kontakt: info@tema21.sk
Viac o nás
FIREMNÉ ÚDAJE

Téma.21 s.r.o.

SÍDLO SPOLOČNOSTI
IČO
DIČ
IČ DPH
BANKOVÝ ÚČET / IBAN

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svet
  • Spoločnosť
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (29) Audio (40) Babiš (43) bezpečnost (17) Církev (24) deti (34) ekonomika (38) Evropa (16) Fico (37) filosofie (43) Hero (637) historie (29) Irán (33) Izrael (37) korupcia (33) Kultura (18) Maďarsko (27) NATO (34) náboženství (19) parlament (19) podcast (34) Politika (301) pomoc (17) reportáž (18) Robert Fico (23) rodičovství (18) ropa (28) rozhovor (227) Rusko (85) Slovensko (62) Text (450) Trump (67) Téma.21 (23) Ukrajina (87) USA (145) Video (318) vláda (130) vojna (34) voľby (29) válka (23) zdravotnictví (22) Írán (17) Česko (39) Čína (19) život (22)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zostať otvorení – s vašou podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomôžte nám robiť lepšiu novinárčinu 🗞️
Téma.21 stojí na hľadaní súvislostí a dátach 📊 Aby sme pre vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovať chod nezávislej redakcie a vedeli, ktoré kauzy vás zaujímajú najviac, potrebujeme váš súhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Podporiť a prijať všetko“ priamo podporíte našu prácu. Ďakujeme, že nás čítate 🤝
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Štatistiky
Technické ukladanie alebo prístup, ktoré sa používajú výlučne na štatistické účely. Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
Marketing
Technické uloženie alebo prístup je nevyhnutne potrebný na legitímny účel umožnenia využívania konkrétnej služby, o ktorú odberateľ alebo používateľ výslovne požiadal, alebo výlučne na účely prenosu správ prostredníctvom siete elektronických komunikácií.
  • Spravovať možnosti
  • Správa služieb
  • Spravovať {vendor_count} dodávateľov
  • Prečítajte si viac o týchto účeloch
Predvoľby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Slovensko
    • Česko
  • Ekonomika
  • Svet
    • Ukrajina
  • Spoločnosť
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • skSlovenčina
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00