Príbeh nevydarenej vojny proti Iránu a patovej situácie okolo kľúčového Hormuzského prieplavu píše ďalšiu kapitolu. Koncom víkendu pridal americký prezident Donald Trump na svoj profil na sieti Truth Social ďalší nečakaný príspevok.
Ohlásil „operáciu Projekt Sloboda ako humanitárne gesto v mene USA“, ktorá má rozprúdiť dopravu cez zablokovanú úžinu. Irán lodiam zakázal prechádzať ňou pod hrozbou útoku a ostreľovania. Výnimku povolil iba niektorým lodiam spriatelených krajín, ktoré navyše museli zaplatiť neoficiálne „výkupné“.
Dva mesiace blokády Hormuzu ochromili prepravu z Perzského zálivu aj doň a prakticky aj obchod s ropou, zemným plynom a ďalšími surovinami z tejto oblasti, ktoré sú kľúčové pre globálnu ekonomiku. V mierových časoch úžinou prechádza zhruba 20 percent svetovej prepravy ropy a tretina zemného plynu.
Keď sa tento prúd surovín zastavil, ceny ropy a plynu vo svete prudko stúpli a hrozí zdraženie aj mnohých iných tovarov. Prinieslo by to zabrzdenie svetovej ekonomiky, pokles životnej úrovne a nezamestnanosť. Trumpov príspevok preto vzbudil nádej na opätovné obnovenie dodávok ropy, na ktoré čakajú najmä v Ázii a Afrike.
Nová dráha
Prezident USA napísal: „Vyvinieme maximálne úsilie, aby sme lode a posádky bezpečne dostali z úžiny.“ Zatiaľ však vôbec nie je isté, ako bude operácia prebiehať. Pravdepodobne nepôjde o sprevádzanie plavidiel vojenskými loďami, ale skôr o pomoc s navigáciou, aby sa vyhli mínam či iránskej pobrežnej stráži.
Časť Hormuzskej úžiny totiž patrí do ománskych pobrežných vôd, takže nová plavebná dráha by mohla viesť cez ne, čím by sa lode vyhli tradičnému koridoru cez iránske vody. Problémom však môžu byť plytčiny alebo mínové polia, ktoré v posledných mesiacoch Irán vytvoril.
„Budeme podporovať obchodné lode vo voľnom prechode cez kľúčový obchodný koridor,“ potvrdilo Centrálne velenie americkej armády na sieti X. Vojenská podpora Projektu Sloboda má zahŕňať torpédoborce s riadenými strelami, vyše 100 lietadiel, bezpilotné platformy a 15-tisíc vojakov. Z americkej základne Ramstein v Nemecku sa cez víkend presúvalo do oblasti niekoľko vojenských lietadiel.
Iránske vedenie zareagovalo na Trumpovu správu podráždene: „Hormuzský prieliv a Perzský záliv sa nebudú riadiť podľa Trumpových bludných príspevkov,“ vyhlásil v nedeľu predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť Ebrahim Azízí.
V pondelok Irán informoval, že dvoma raketami zasiahol americký torpédoborec, ktorý sa pokúsil vplávať do úžiny, a zahnal ho späť. Americká armáda správu dementovala a doplnila, že americké torpédoborce operujú v oblasti v rámci Projektu Sloboda a pomáhajú komerčným lodiam.
Podľa nej v rámci operácie ako prvé prešli úžinou von z Perzského zálivu dve obchodné lode pod vlajkou USA. Následne pokračovali v ceste Arabským morom, informovala agentúra Reuters.
Posledný mesiac
Lodiarske spoločnosti aj svetové burzy zatiaľ pochybujú, či americký tlak prinesie skutočné uvoľnenie plavby cez prieplav a obnovenie zásobovania ropou a plynom. Ceny ropy preto v priebehu dňa skôr stúpali. Európska ropa typu Brent sa dostala nad 112 dolárov za barel, čo je zhruba dvojnásobok bežnej ceny.
Situáciu s nezvyklo drahou ropou zatiaľ podľa analytikov svetová ekonomika zvláda lepšie, ako sa čakalo. Vďačí za to najmä čerpaniu zo zásob a núdzových rezerv, čo rope zabránilo vyskočiť nad 120 dolárov za barel. Zásoby sa však podľa nich míňajú a čoskoro nastane núdza. Svet má podľa nich najviac mesiac času, píše americký denník Financial Times.
Nedostatok palív môže nastať najmä v Ázii a Afrike, kde sú krajiny priamo odkázané na dovoz z Perzského zálivu. Európe bude chýbať najmä nafta a letecký benzín, ktorých si nedokáže vyrobiť dosť a zvyčajne ich dováža.
Suroviny budú chýbať aj priemyslu, ktorý zníži výrobu plastov, hnojív či chemikálií a zastaví hospodársky rast. Odborníci preto žiadajú, aby sa doprava cez úžinu uvoľnila najneskôr do konca júna.
Drahšie s ruskou ropou
Na Slovensku a v Česku sa zatiaľ drahá ropa prejavila iba vysokými cenami na čerpacích staniciach. Na Slovensku sa benzín blíži k 1,80 eura a nafta k 1,90 eura za liter. Ceny výraznejšie vzrástli najmä v posledných dňoch, keď sa ropa opäť prehupla cez sto dolárov za barel. Nepomohlo ani opätovné spustenie prepravy ruskej ropy cez ropovod Družba.
Rafinéria Slovnaft a jej materská maďarská skupina MOL obnovením dodávok cez Družbu podmieňovali udržanie cien na nižších úrovniach. Ruská ropa Urals však medzičasom tiež zdražela a predáva sa takmer na úrovni Brentu.
Podľa slovenskej televízie TA3 je benzín na Slovensku najdrahší z krajín V4. V Maďarsku a Česku je o 12 až 14 centov a v Poľsku až o 27 centov lacnejší. V Rakúsku sa ceny pohybujú približne ako na Slovensku. Podobné ceny palív boli v strednej Európe naposledy v roku 2022 po napadnutí Ukrajiny Ruskom.
Dočasný rast cien motoristov ani priemysel príliš neovplyvní, dokážu sa s ním vyrovnať. Dlhší nárast cien benzínu a nafty nad dve eurá za liter a ropy nad 120 dolárov by ich však prinútil prehodnotiť svoje správanie.
Už teraz stúpol záujem o elektromobily a nabíjateľné hybridy na trhu s novými aj ojazdenými autami. Pri elektrickej prevádzke totiž možno jazdiť s nákladmi 2 až 3 eurá na 100 kilometrov, kým pri naftových a benzínových autách sa to teraz pohybuje podľa spotreby od 7 do 15 eur na 100 kilometrov.
Podobne aj priemysel a iní podnikatelia môžu začať využívať vykurovanie a technológie využívajúce elektrinu namiesto plynu či ropných produktov. Takmer nemožné je však nahradiť zemný plyn inou surovinou napríklad pri výrobe hnojív, čo môže viesť k zdraženiu potravín.
