Slovensko skončilo v najnovšom porovnaní digitálnej a AI konkurencieschopnosti na 57. mieste zo 70 hodnotených ekonomík z celého sveta. V rámci Vyšehradskej štvorky (V4) sme zaostali za všetkými – Poľsko obsadilo 34. miesto, Česko 38. a Maďarsko 51. miesto. Spomedzi členských štátov Európskej únie (EÚ) sme predbehli iba Rumunsko a Bulharsko.
Čo meria rebríček digitálnej a AI konkurencieschopnosti?
Rebríček digitálnej a AI konkurencieschopnosti je hodnotením švajčiarskeho inštitútu IMD so sídlom v Lausanne, ktorý patrí medzi popredné svetové obchodné školy a dlhodobo skúma konkurencieschopnosť krajín. V najnovšej analýze za rok 2026 po prvýkrát dostala výrazný priestor umelá inteligencia (AI). Nové ukazovatele merajú, ako AI využívajú vlády a firmy, aká je ich pripravenosť na túto technológiu a ako pristupujú k etike AI či kyberbezpečnosti.
Pre medziročnú zásadnú zmenu metodiky nie je možné výsledky priamo porovnať s rokom 2025. Upozornil na to predseda Inštitútu slobody a podnikania Ján Oravec.
Postavenie Slovenska v rebríčku však možno hodnotiť jednoznačne – patrí medzi najmenej konkurencieschopné ekonomiky. Splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek priznáva, že „57. miesto zo 70 a posledné miesto v rámci V4 nie je výsledok, s ktorým môžeme byť spokojní“.
Dáta z rebríčka odhaľujú veľké nerovnosti nášho ekosystému – od legislatívy cez vzdelávanie až po technologickú pripravenosť firiem.
V imigračných zákonoch či v legislatíve pre vedecký výskum je Slovensko v rebríčku IMD takmer na chvoste. Príjemný pohľad nie je ani na 68. miesto v oblasti prenosu znalostí a v rozvoji a uplatňovaní technológií. Nedostatočné je aj prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami modernej ekonomiky, rovnako ako nízka miera využívania digitálnych nástrojov vo vzdelávaní.
Na druhej strane v hodnotení politík pre AI, ktoré boli vložené do zákonov, však obsadilo Slovensko výborné 8. miesto. A v zákonnej ochrane súkromia sme dokonca svetovou jednotkou.
Problémom je slovenská realita. „Pravidlá máme dobré, ale len na papieri. Zaostávame v praxi, v investíciách aj v kvalite pracovnej sily,“ zhodnotil Oravec.
Splnomocnenec Štefánek zdôrazňuje, že byť medzi prvými v EÚ pri prijímaní európskych regulácií nestačí. Musíme mať aj silné inštitucionálne zázemie pre dohľad nad ich dodržiavaním. „Potrebujeme jasné a jednoduché zásady a fungujúce inštitúcie,“ zdôraznil.
Odliv mozgov a nedostatok talentov
Prevádzkový riaditeľ Digitálnej koalície Pavol Šedo pripomenul aj výsledky analýz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Jedným z najvýraznejších spoločných menovateľov hodnotení IMD a OECD je nedostatok kvalifikovaných odborníkov aj nízka úroveň digitálnych zručností.
Slovensko musí dobiehať vyspelé ekonomiky nielen v technologickom vybavení škôl, ale aj v schopnosti pedagógov, žiakov a študentov s týmito novými technológiami pracovať. Ak sa krajine nepodarí prepojiť vzdelávanie s potrebami trhu práce, vytvoriť lepšie podmienky aj pre príchod talentov zo zahraničia, odliv kvalifikovaných ľudí bude pokračovať a naša ekonomika bude trpieť stále viac.
Kde hľadať inšpiráciu?
Na rebríček napriek všetkým okolnostiam netreba hľadieť pesimisticky. Slovensko má ako priemyselná krajina s dobrou logistickou a distribučnou sieťou obrovský priestor na praktické využívanie AI.
Kľúčové bude neizolovať sa a neporovnávať sa len v úzkom okruhu. „Našou ambíciou nie je Praha, ale celý svet,“ naznačil smerovanie krajiny Štefánek.
V rámci EÚ sa môžeme inšpirovať Dánskom či Holandskom. Mimo Európy vidia odborníci potenciál v spolupráci s USA, Južnou Kóreou, ale aj so Singapurom. V medzinárodnej spolupráci je dôležité aj susedné Rakúsko, s ktorým už pripravujeme konkrétne projekty, napríklad IFIT NEXT. Zameriava sa na budovanie moderných zručností pre koncept Priemysel 4.0, zelenú energiu aj digitalizáciu.
Preteky superveľmocí
Kým Slovensko rieši svoje vnútorné problémy a výzvy, svetový súboj dvoch hlavných rivalov v AI – USA a Číny – naberá na obrátkach.
Dve najväčšie ekonomiky dnes pracujú s tézou, že technologický pokrok je kľúčový pre dominantnú pozíciu krajiny. Americký prezident Donald Trump často prízvukuje, že „ten, kto ovládne AI, zvíťazí“.
Ak by o výsledkoch súboja veľmocí rozhodoval rebríček IMD, Washington by z neho vyšiel ako jednoznačný víťaz. V roku 2026 sa Spojené štáty umiestnili na 1. mieste s plným skóre 100 bodov. V súčasnosti investujú do vývoja umelej inteligencie približne 23-krát viac než Čína, ktorá v tohtoročnom hodnotení klesla až na siedmu pozíciu.
Aký je cieľ Slovenska v roku 2027?
Pohľad na AI preteky veľmocí by mal byť pre Slovensko budíčkom. Odborníci sa zhodujú, že stojíme pred náročnou výzvou. Ak nechceme zaostať, musíme nutne pridať v investíciách, prepájaní teórie s praxou a v podpore talentov.
Tohtoročný rebríček IMD, ktorý, mimochodom, prináša oveľa aktuálnejšie dáta než iné medzinárodné porovnania, nastavil štátu zrkadlo a poskytol cenné podklady. Slovensko si teraz bude musieť položiť niekoľko náročných otázok: Ako viac otvoriť náš trh pre špičkových odborníkov zo zahraničia? Čo zmeniť, aby firmy a univerzity našli konečne spoločnú reč? Ako zatraktívniť prostredie pre technologické investície a kedy začneme s reálnym zavádzaním umelej inteligencie, najmä vo verejnej správe?
Zmenu k lepšiemu môže naštartovať viacero konkrétnych krokov. Dobrým začiatkom sú praktické školenia učiteľov v oblasti AI či užšie prepojenie škôl s technologickým sektorom. Pomohlo by tiež zníženie byrokracie pri prijímaní zahraničných talentov a vytvorenie lepších podmienok pre tých Slovákov, ktorí za lepšími príležitosťami odišli do cudziny.
Na začiatok úplne postačí realistický cieľ – odlepiť sa od dna, predbehnúť Maďarsko a nebyť opäť tými najhoršími vo V4. No skutočnou prioritou Slovenska by nemala byť honba za lepším umiestnením v tabuľkách.
Za úspech budeme považovať stav, keď pokrok pocítia firmy aj samotní obyvatelia. Stačilo by začať novým školským predmetom, ktorý by bol zameraný na AI, alebo novinkou, ktorá nám prinesie rýchlejšie služby štátu a zbaví nás zbytočnej byrokracie.
