Na Slovensku rastú mzdy najmä v chudobnejších regiónoch na východe krajiny. Znižuje sa tam aj nezamestnanosť, ktorá zas stúpa na priemyselnom severozápade. Napriek tomu životná úroveň na východe len pomaly dobieha rozvinutejšie regióny krajiny.
Slovenské mzdy navyše stále viac zaostávajú za českými a poľskými, Slovensko prestalo dobiehať Európsku úniu v životnej úrovni. Dôvodom je pomalší hospodársky rast a obavy firiem z budúcnosti, ktoré ich nútia tlmiť investície a presúvať aktivity do zahraničia.
Prečo na východe?
Na Slovensku v rokoch 2020 až 2025 narástli priemerné nominálne mzdy podľa štatistík o 43 percent. Kým v roku 2020 dostal Slovák v priemere 1 133 eur v hrubom, vlani to už bolo 1 620 eur. V skutočnosti však ľudia zarobili reálne viac len o štyri percentá. Zvyšok zhltla inflácia počas energetickej krízy a následného zdražovania.
Prekvapivo najviac stúpali mzdy v okresoch východného Slovenska. V Bardejove, Snine a Gelnici narástli zhruba o 58 percent. Bardejovský priemer sa napríklad zdvihol z 895 na 1 419 eur hrubého, v Snine z 932 na 1 472 eur. Šampiónom v raste platov je košický druhý okres s oceliarňou Nippon Steel a automobilkou Volvo – priemerné platy tam za ostatných päť rokov narástli o 60 percent na 2 179 eur.
Východoslovenské okresy tak predbehli juhoslovenské regióny ako Veľký Krtíš alebo Poltár, kde sa priemerná mzda vlani pohybovala len okolo 1 300 eur. Tam sa platy za päť rokov zvýšili len o necelých 30 percent.
Vývoj platov ukazuje, akí dôležití sú pre regióny priemyselní investori. Aj menšia firma dokáže za pár rokov vytlačiť platy v regióne o pár stoviek nahor. Na druhej strane v regiónoch, kde je priemyslu málo alebo z nich priemysel odchádza, platy stagnujú alebo stúpajú oveľa pomalšie.
Jedným z okresov, kde platy rástli menej ako o 30 percent, bol napríklad Žiar nad Hronom, kde sa v roku 2022 zastavila výroba hliníka v spoločnosti Slovalco. Podobný osud postihol Kysucké Nové Mesto, ktoré utrpelo útlmom výroby strojární Schaeffler.
Bohatí chudobní
Celková inflácia za posledných päť rokov dosiahla 38 percent. Ľudia v okresoch, kde sa platy dvíhali pomalšie, prakticky zarábajú menej ako pred piatimi rokmi. Týka sa to aj západoslovenských okresov, ako napríklad Pezinka, Senice či Šale. Dokonca aj veľká časť Bratislavy zarábala v roku 2025 v reálnych číslach len o trochu viac ako v roku 2020.
Napriek tomu, že východ dobieha priemyselnejší západ a sever Slovenska, v mnohých okresoch sa tam vlani zarábalo ešte stále menej ako v Bratislave pred piatimi rokmi.
Vlaňajších 1 300 eur mesačne v Poltári dokonca už v roku 2020 presiahli aj okresy Trnava, Žilina alebo Skalica. Dobiehanie rozdielov bude pokračovať ešte dlhé roky, pričom ho brzdí zastavenie príchodu nových investorov a pokles investícií.
Podobné regionálne rozdiely sa ukazujú aj v Českej republike. Kým priemerná mzda v Stredočeskom kraji sa vlani pohybovala okolo celoštátneho priemeru 49 200 českých korún (približne dvetisíc eur), všetky ostatné kraje okrem Prahy sú pod ním.
Najmenej sa zarábalo v Pardubickom a Moravskosliezskom kraji a na Vysočine, kde vlani priemerné hrubé mzdy neprekročili 44 000 korún (1 830 eur). Výrazne viac sa zarába v Prahe s hrubým mesačným priemerom 63-tisíc korún (vyše 2 600 eur).
Aj v najchudobnejšom kraji ČR boli teda priemerné mzdy vyššie ako vo výraznej väčšine slovenských okresov vrátane „bohatých“ západoslovenských regiónov ako Galanta, Dunajská Streda, Pezinok alebo Piešťany. Cenová hladina v krajinách V4 je pritom podobná.
Prečo nerastieme?
Zaujímavé je aj stredoeurópske porovnanie podľa európskej štatistiky. Priemerný slovenský hrubý plat 21 661 eur za rok bol už vlani nižší ako v Poľsku, kde sa zarábalo 23 853 eur, i v Česku, kde to bolo 25 755 eur ročne. Ešte pred desiatimi rokmi boli slovenské platy rovnaké ako v Česku – necelých 12 400 eur za rok. Bolo to o 1 300 eur viac ako v Poľsku a o 2 500 eur viac ako v Maďarsku.
Odvtedy Poliaci Slovensko predbehli, Česi mu ďaleko utiekli a dokonca aj Maďari ho dobiehajú. Časť poľského a českého nárastu platov v eurách však treba pripísať aj posilneniu poľského zlotého a českej koruny voči euru. Slovenské platy narástli za 10 rokov o 75 percent, v Maďarsku to však bolo o 107 percent, v Česku o 108 a v Poľsku o viac ako 115 percent.
„Oproti raketovému rastu miezd v Poľsku a takisto slušnému českému výkonu je náš mzdový vývoj neuspokojivý. Je to priamy dôsledok toho, že posledné veľké ekonomické reformy sme spravili v roku 2002 a významných zahraničných investorov sme prilákali pred zavedením eura v roku 2008,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pre Denník N.
Na slabom raste slovenských platov sa podpísala aj nezvládnutá konsolidácia v posledných troch rokoch. Namiesto šetrenia na prevádzke štátu vláda Roberta Fica zvýšila odvody zamestnancov a dane pre firmy, takže zamestnávatelia zvyšujú mzdy len veľmi opatrne.
Riešením sú skutočné úspory na fungovaní štátu a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia. To priláka nové investície, umožní vytvoriť nové pracovné miesta a tým zaistí motiváciu firiem súťažiť o najlepších pracovníkov zvyšovaním platov.
