„Keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do Európskej únie (EÚ), bolo tu veľké nadšenie. Urobili sme referendum, ktoré, keby nebolo sfalšované, tak nie je úspešné,“ vyhlásil predseda slovenskej vlády Robert Fico (predseda Smeru-SSD) včera počas diskusie na otvorení Školy sociálnej demokracie v Bratislave. Na diskusii, ktorá sa konala v historickej budove Národnej rady SR, sa zúčastnil aj bývalý český prezident Václav Klaus.
Od mýtov k faktom
Kým si povieme, čo Robert Fico vlastne tvrdí, dajme priestor faktom.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ sa konalo 16. a 17. mája 2003. Ľudia v ňom mali odpovedať na jedinú otázku: Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?
Referenda sa zúčastnilo takmer 2,2 milióna voličov, teda 52,15 percenta oprávnených voličov. Za vstup Slovenska do EÚ hlasovalo 92,46 percenta z nich. Referendum bolo teda vyhlásené za platné a slovenskí voliči schválili vstup do únie.
Oprávnených voličov bolo 4,2 milióna, čiže na to, aby bolo referendum platné, muselo sa ho zúčastniť približne 2,1 milióna ľudí (50 percent + 1 hlas, čo bolo vtedy 2 087 049). Prišlo presne o 89 941 voličov viac, ako bolo na platnosť referenda nutné.
Čo vlastne tvrdí?
Ak teda premiér hovorí, že „sa robili aj nejaké úpravy, podľa môjho názoru, aby bolo také, aké má byť“, tak hovorí, že buď bolo prinajmenej 89 941 hlasovacích lístkov sfalšovaných (zrejme doplnených do hlasovacích urien), alebo na veľmi vysokej úrovni došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov. Čo treba povedať priamo, lebo inak sa jeho slová vysvetľovať nedajú. S dodatkom, že Fico buď tieto informácie zamlčiaval, alebo momentálne šíri poplašnú správu, čo by si mimochodom mohli všimnúť napríklad na generálnej prokuratúre.
Dostávame sa tak do podobnej situácie, akú vyvolalo dávnejšie vyhlásenie predsedu vlády o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na mítingu v Nitre: „Nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní…“ Nielenže to nepovedal, ale ani nebol predvolaný na políciu, aby o tejto vražde vypovedal.
Či budú ohľadne premiérových výrokov o referende konať orgány činné v trestnom konaní, sa nedá odhadnúť.
Gašparovič a Kaliňák
Treba takisto pripomenúť, že premiér nie je prvý politik, ktorý sa takto o referende z roku 2003 vyjadruje. Pred ním vyslovili pochybnosti aj Ivan Gašparovič, neskorší prezident SR, či súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SSD).
Pripomeňme aj to, že od roku 2003 sa Robert Fico stal štyrikrát predsedom vlády – v rokoch 2006, 2012, 2016 a 2023. Mal teda dosť kompetencií a prostriedkov, aby do týchto pochybností vniesol jasno. Nikdy tak neurobil.
Viackrát sa pritom pozitívne vyslovil o členstve Slovenska v EÚ. A hoci nikdy neváha naťahovať ruky po európskych peniazoch, v poslednom funkčnom období čoraz intenzívnejšie spochybňuje akcieschopnosť a zmysluplnosť EÚ, naznačuje potrebu vojenskej neutrality, vynáša informácie z rokovaní európskych lídrov a tajne rokuje s Vladimirom Putinom.
Aj slová o sfalšovanom referende počas diskusie s Václavom Klausom sú pokračovaním Ficovej trajektórie, na ktorej konci je oslabenie EÚ, postupné vyčleňovanie Slovenska z transatlantického civilizačného priestoru a primknutie sa k Ruskej federácii či podobným autokratickým režimom.
Teda k režimom, kde by médiá, orgány činné v trestnom konaní a justícia neotravovali Fica a jeho ľudí s takými malichernosťami, ako sú dodržiavanie zákonov, potieranie korupcie a závažnej kriminality. Alebo kde nie sú žiadne očistce, búrky ani iné kauzy Ficovi blízkych ľudí.
V záujme udržania moci je Fico ochotný spojiť sa s kýmkoľvek a siahnuť po akomkoľvek elektoráte.
Reakcie opozície
Presne na tento rozmer Ficových výrokov poukazovali viaceré reakcie opozičných politikov. Podľa KDH „Robert Fico šialene a cynicky poškodzuje záujmy Slovenska a ohrozuje všetkých, len aby zastavil prechod voličov od Smeru k Republike“.
Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič v relácii STVR Sobotné dialógy povedal, že Fico sa rozhodol loviť v iných vodách: „Ak mu vyjde z prieskumu, že má byť fašistom, tak je fašista. Ak mu vyjde, že má nadbiehať ľuďom, ktorí spochybňujú EÚ, tak bude spochybňovať členstvo v EÚ.“
Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga sa premiér snaží osloviť voličov hnutia Republika: „Začal blúzniť o tom, že referendum o vstupe do EÚ bolo sfalšované. Zjavne tak začal predvolebnú kampaň a snaží sa prebrať voličov fašistickej Republiky, ktorých mu táto strana v posledných rokoch zobrala.“
Poslankyňa Progresívneho Slovenska Beáta Jurík konštatovala, že Fico „nielenže spochybňuje inštitúcie EÚ a jej fungovanie, potom naše členstvo v EÚ, ale najnovšie vstup do únie, ktorý bol prejavom demokratickej vôle našich občianok a občanov“.
Treba zrejme skonštatovať, že priestor EÚ s jej pravidlami čoraz menej vyhovuje Robertovi Ficovi, a preto zúfalo hľadá geopolitické ukotvenie, kde by on a jeho ľudia mali zaručenú beztrestnosť bez ohľadu na bezpečnostné, ekonomické a sociálne záujmy občanov Slovenskej republiky.
Ak predseda vlády bez dôkazov označuje referendum o vstupe Slovenska do EÚ za sfalšované, podkopáva dôveru v demokratické rozhodovanie. Je legitímne pýtať sa, či takýmto konaním neprospieva aj záujmom cudzích mocností.
