Trenčiansky summit prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) začiatkom novembra ukázal dve tváre strednej Európy. Na jednej strane ukázal schopnosť nájsť spoločnú reč o bezpečnosti, energetike a rozširovaní Európskej únie (EÚ), na druhej potvrdil pretrvávajúce politické rozdiely. Práve tento rozpor dominoval zahraničným ohlasom na stretnutie, ktoré hostil slovenský prezident Peter Pellegrini.
Slovenská diplomacia dosiahla významný moment. Po prvý raz v 35-ročnej histórii V4 zasadla k prezidentom aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Talianska agentúra ANSA vyzdvihla jej posolstvo, že rozširovanie EÚ je „geostrategickou nevyhnutnosťou“ a že V4 bude zohrávať kľúčovú úlohu pri budúcej integrácii Ukrajiny.
Šéfka EK zdôraznila aj potrebu diverzifikácie dodávok energií, znižovania ich cien a pokračovania vojenskej pomoci Kyjevu. Ukrajina podľa nej musí rokovať o mieri z pozície sily. Stretnutie tak presiahlo rámec regionálnej diplomacie a otvorilo otázku, aký vplyv môže mať V4 na budúce smerovanie EÚ.
Maďarsko: Nádej aj pochybnosti
Maďarské médiá ponúkli dva odlišné pohľady. Portál Index už titulkom upozornil, že Ukrajina rozdeľuje V4, zatiaľ čo jej členovia majú čoraz viac sporov s Bruselom. Spoločné hospodárske záujmy podľa portálu neznamenajú automatickú zhodu v otázkach ruskej agresie, európskej klimatickej politiky či migrácie.
Maďarská agentúra MTI naopak zdôraznila zmierlivejšie vystúpenie prezidenta Andrása Baku. Ten ocenil slovenské predsedníctvo a vyjadril odhodlanie Maďarska aktívnejšie sa zapájať do európskej spolupráce. Pripomenul, že rozdielne názory nemusia brániť spoločným iniciatívam. Pri Ukrajine však otvoril aj citlivú otázku práv maďarskej menšiny v Zakarpatsku.
Z českého pohľadu dominovala bezpečnosť. Český rozhlas zdôraznil výzvu prezidenta Petra Pavla na jednotnejší európsky postup pri mierových rokovaniach o Ukrajine. Pavel upozornil, že nedostatočná koordinácia oslabuje dôveryhodnosť Európy voči Rusku. Európske štáty si podľa neho musia ujasniť nielen spoločnú pozíciu, ale aj to, kto ich bude pri rokovaniach zastupovať.
Český prezident zároveň navrhol pripraviť pre povojnovú obnovu Ukrajiny nový Marshallov plán, teda obdobu amerického programu hospodárskej obnovy Európy po druhej svetovej vojne. Takýto projekt by podľa neho pomohol stabilizovať krajinu a pripraviť ju na členstvo v EÚ.
Od deklarácií k projektom
Bezpečnostnú spoluprácu otvorili aj návrhy na spoločné využívanie českých lietadiel L-39 Skyfox pri obrane proti dronom. Poľský prezident Karol Nawrocki zas presadzoval prepojenie obranného priemyslu a budovanie dopravnej infraštruktúry využiteľnej civilistami aj armádou.
Nawrocki súčasne kritizoval migračnú a klimatickú politiku EÚ. Podľa jeho vyjadrenia zverejneného poľskou prezidentskou kanceláriou musí stredná Európa aktívnejšie ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa jej bezprostredne týkajú.
Práve tu sa otvára priestor pre slovenské predsedníctvo V4. Spoločné projekty protivzdušnej obrany, energetických prepojení a strategických železničných koridorov by mohli priniesť merateľné výsledky aj bez úplnej politickej zhody. Vyšehrad by tak nebol iba konzultačným fórom, ale praktickým nástrojom regionálnej spolupráce.
Spor, ktorý zatienil summit
Najväčšiu zahraničnú kontroverziu vyvolala neprítomnosť von der Leyenovej na záverečnej tlačovej konferencii. Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na anonymné zdroje naznačila, že mohlo ísť o politické gesto podpory poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi v jeho spore s prezidentom Nawrockým o obsadenie Ústavného tribunálu. Túto interpretáciu prevzali poľský Onet aj talianska ANSA.
Nasledujúci deň však z Bruselu prišlo odlišné vysvetlenie. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho v odpovedi poľskému portálu Interia odmietla politický motív a uviedla, že neúčasť predsedníčky vyplývala z vopred oznámeného pracovného harmonogramu. Údajný bojkot tak zostáva nepotvrdenou mediálnou interpretáciou.
Zahraničné reakcie ukazujú, že V4 zostáva politicky rôznorodým zoskupením, no nie bez spoločných záujmov. Trenčín vytvoril priestor na intenzívnejší dialóg s Bruselom. Rozhodujúce teraz bude, či Slovensko dokáže túto príležitosť pretaviť do konkrétnych bezpečnostných, energetických a hospodárskych iniciatív. Bez nich zostane diplomatický úspech iba symbolický.
