Európa musí byť pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine a jasnejšie povedať, kto ju zastupuje a čo presadzuje. Aj tento spoločný odkaz priniesol dvojdňový samit prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorý sa vo štvrtok 5. novembra skončil v Trenčíne.
Slovenský prezident Peter Pellegrini hostil českého prezidenta Petra Pavla, poľského prezidenta Karola Nawrockého a maďarského prezidenta Andrása Baku. Historicky prvýkrát sa na prezidentskom samite V4 zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Náklady a podpora
„Európu začína táto vojna vyčerpávať morálne aj ekonomicky. Peniaze chýbajú v infraštruktúre,“ povedal Pellegrini. Podľa neho nemožno každoročne vynakladať až 100 miliárd eur na opotrebovaciu vojnu bez úsilia ukončiť boje.
Podľa Pavla sa prezidenti zhodujú na potrebe čo najspravodlivejšieho mieru pre Ukrajinu a na tom, že Rusko nesmie byť za agresiu odmenené zmierňovaním sankcií či návratom k medzinárodnej legitimite. Kritizoval nedostatočne koordinovaný postup Európy pri mierových rokovaniach.
Európania si podľa Pavla musia vyjasniť spoločnú pozíciu, svojho zástupcu pri rokovaniach aj ďalšie kroky. Pellegrini počas Pavlovho vystúpenia vysielal súhlasné gestá. Prikyvovaním sprevádzal aj jeho slová o energetike.
Spoločná deklarácia prezidentov podporila Ukrajinu brániacu sa ruskej agresii aj pokračovanie politickej, finančnej, humanitárnej a vojenskej pomoci. Súčasne zdôraznila rešpektovanie záujmov jednotlivých štátov a ich bezpečnostnej politiky.
Pellegriniho postoj tak pôsobí prinajmenšom rozporuplne: na jednej strane kritizuje miliardové výdavky na pokračujúcu vojnu, na druhej podporil deklaráciu, ktorá počíta s ďalšou finančnou aj vojenskou pomocou Ukrajine.
Rozširovanie bez skratiek
Prezidenti podporili aj prijímanie nových členov Európskej únie, podmienili ho však splnením stanovených kritérií. „Prístupový proces musí byť postavený na splnení jednotlivých požiadaviek,“ vyhlásil Pellegrini a odmietol skratky či zvýhodňovanie kandidátov.
Za najpokročilejšiu označil Čiernu Horu, ktorá by podľa oznámenia EK mohla do konca roka 2026 predbežne uzavrieť zostávajúce vyjednávacie kapitoly. To však ešte neznamená samotný vstup. Spoločnou prioritou prezidentov sú tiež cenovo dostupné a bezpečné dodávky energií.
Poľský spor aj cesta ku G20
Samit mal aj citlivé politické pozadie. Euronews upozornil na poľskú ústavnú krízu a príležitosť na rozhovor Nawrockého s von der Leyenovou. Vyjadrenie EK o práve poľského parlamentu vyberať sudcov interpretuje ako náznak podpory Tuskovej vláde.
Von der Leyenová sa záverečnej tlačovej konferencie nezúčastnila a priestor na novinárske otázky nebol. Spojenie jej údajného váhania pricestovať na samit v súvislosti s poľským sporom však zostáva nepotvrdené.
Anglickojazyčný kanál poľskej verejnoprávnej televízie TVP World zdôraznil prípravu Nawrockého na decembrový samit G20 – dvadsiatich najvýznamnejších svetových ekonomík v Miami. Poľsko tam pozvali Spojené štáty. Konzultácie so susedmi majú prezidentovi umožniť predstaviť aj širšie regionálne záujmy v energetike, obchode a priemysle.
Trenčiansky samit teda priniesol konkrétnu zhodu v spoločnej deklarácii. Rozdielne dôrazy zostali, no podľa Nawrockého majú krajiny napriek odlišnostiam viac spoločného. O funkčnosti V4 teraz rozhodne, či túto zhodu prenesú aj do praktickej politiky.
