Fondy Európskej únie (EÚ) sú v strednej Európe významným zdrojom investícií, pracovných miest a ekonomického rastu. Diskusie v Bruseli o zmysluplnosti ich poskytovania a tlak na zníženie zdrojov pre chudobnejšie krajiny vzbudili v krajinách Vyšehradskej štvorky oprávnené obavy.
Budúcnosť eurofondov sa preto stala obľúbenou témou stredoeurópskych politikov. Bude sa o nej diskutovať aj na stretnutí prezidentov krajín V4, ktoré sa dnes začalo v Trenčíne a prišla naň aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Jedni rozvoj, iní škrtanie
Obavy vzbudzuje hlavne iniciatíva „sporovlivej šestky“ EÚ – Švédska, Dánska, Fínska, Nemecka, Rakúska a Holandska. Tieto krajiny by rady obmedzili európsky rozpočet a okresali najmä peniaze, ktoré tečú do poľnohospodárstva a kohézie, teda podpory menej rozvinutých regiónov. Na kohéziu je v programovom období 2021 – 2027 v európskom rozpočte vyčlenených viac ako 367,3 miliardy eur.
Škrtom sa prirodzene bránia krajiny z východu a juhu kontinentu, ktoré majú práve takýchto regiónov dosť. Ide o skupinu 16 takzvaných priateľov kohézie – spolu s V4 a balkánskymi krajinami je medzi nimi aj Taliansko, Španielsko a Portugalsko.
Írsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, sa usiluje uspokojiť obidve krídla. Preto navrhlo úpravu rozpočtu Únie na roky 2028 – 2034. Oproti návrhu EK ho chce zoškrtať o osem percent, teda o 141 miliárd eur.
V snahe, aby to chudobnejšie krajiny príliš nebolelo, Írsko veľmi nezarezalo do kapitol ako kohézia, poľnohospodárstvo či rybárstvo. Z nich dostávajú peniaze priamo členské štáty a samy rozhodujú o ich rozdeľovaní. Tieto kapitoly Írsko navrhuje krátiť len o tri percentá.
Európsky fond pre konkurencieschopnosť, z ktorého sa platí napríklad výskum, obrana a vesmírne projekty na celoeurópskej úrovni, má prísť až o 13 percent, píše riaditeľ výskumu medzinárodnej bezpečnostnej organizácie Globsec so sídlom v Prahe Dalibor Roháč na svojom blogu.
Môžu tak byť ohrozené projekty spoločnej obrany, výskumu a satelitných systémov, čo by viedlo k oslabeniu geopolitickej pozície a vojenskej sily EÚ. Najmä pre malé krajiny susediace s Ukrajinou to môže predstavovať riziko pre bezpečnosť a neskôr aj národnú suverenitu.
Kam to tečie
Chudobnejšie členské štáty EÚ sa dlhodobo usilujú dostať z Bruselu čoraz viac peňazí, o ktorých rozhodujú samy. Ide najmä o prostriedky z fondov politiky súdržnosti (kohéznej politiky), ale aj o podporu poľnohospodárstva zo spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Z týchto eurofondov sa stavajú diaľnice, rekonštruujú železnice, opravujú námestia, parky, historické budovy, budujú sa fotovoltické elektrárne či batériové úložiská.
Otázkou je, ako efektívne sa pridelené sumy využívajú, koľko z vyplatených peňazí naozaj skončí v reálnych projektoch a čo sa cez ne vyplatí na provízie a úplatky úradníkom a oligarchom. Ak sa využijú správne, môžu krajine výrazne pomôcť zlepšiť život v oblastiach, kde na to sama nemá, čo je aj cieľom kohéznej politiky. Ak nie, prispievajú k zvýšeniu korupcie a deformujú trh.
Slovensko má napríklad podľa Inštitútu digitálnych a regionálnych politík (IDRP) pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v rámci Programu Slovensko k dispozícii 12,6 miliardy eur, v prepočte na obyvateľa najviac spomedzi krajín V4.
Tieto prostriedky by podľa analýzy IDRP do roku 2030 mohli zvýšiť úroveň reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska o viac než 1,4 miliardy eur ročne. Podporiť produktivitu a konkurencieschopnosť Slovenska môže najmä smerovanie eurofondov na dopravu, energetickú efektívnosť, inovácie, digitalizáciu, vzdelávanie a ľudský kapitál.
Eurofondy a krajiny V4
Alokácia pre obdobie 2021–2027
- Celkovo (mld. €)
- Podiel k HDP (%)
Ako to pomáha
Slovensko patrí spolu s Poľskom do prvej trojky krajín, ktorým za dvadsať rokov od vstupu do EÚ v roku 2004 najviac narástla ekonomika – o vyše 80 percent. V prípade Poľska to bolo podľa údajov EÚ až o sto percent.
Ak by EÚ Slovensku pozastavila čerpanie eurofondov, tak ako nedávno Maďarsku, bola by to pre ekonomiku veľká rana, ako Téma.21 informovala v apríli. Do konca dekády by prišla krajina priamo o približne päť miliárd eur, vypočítala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Pre slabšie investície, nižšiu spotrebu a horší vývoj na trhu práce by strata mohla dosiahnuť celkovo až 6,7 miliardy eur. Rast ekonomiky by sa každoročne spomalil v priemere o 0,8 percentuálneho bodu, z trhu práce by ubudlo vyše 22-tisíc ľudí a zvýšil by sa aj deficit verejných financií.
Na druhej strane efektívne fungovanie eurofondov by malo Maďarsku a Poľsku do konca dekády priniesť 3 až 3,5 percenta HDP. Česku pre väčšiu rozvinutosť krajiny a menší nárok na eurofondovú pomoc 1,5 až 2 percentá. V prípade Slovenska by to malo byť 2,5 až 3 percentá najmä pre nižšiu efektívnosť využitia zdrojov.
Na Slovensku je často problémom zdĺhavé vypisovanie výziev, zmeny počas schvaľovania projektov či zdržovanie podpisovania zmlúv ministerstvami. Typickým príkladom je Fond spravodlivej transformácie pre hornú Nitru.
Peniaze z neho mali plynúť aj do elektrifikácie verejnej dopravy, pričom najskôr sa hovorilo o železničnej trati Nitra – Prievidza. Napokon MIRRI vypísalo výzvu na nákup elektrobusov pre mestá a obce, tie si podali projekty a čakali na podpis zmlúv. Vtedy však ministerstvo výzvu zrušilo a vypísalo novú na budovanie rýchlonabíjačiek pre elektroautá, ktoré však región reálne nepotrebuje.
Pomoc podnikom
V posledných týždňoch silnie tlak krajín V4 na použitie eurofondov na pomoc podnikom s vysokými cenami elektriny a plynu. Prezradila to ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) po stretnutí ministrov zodpovedných za oblasť energetiky krajín V4 s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jorgensenom v Bratislave začiatkom októbra.
Tí na ňom podpísali spoločnú deklaráciu o prioritách smerom k Európskej únii. Krajiny V4 by chceli umožniť aj financovanie prevádzkových nákladov firiem a zrovnoprávniť jadrovú energiu s obnoviteľnými zdrojmi energií.
Aj presmerovanie časti eurofondov do energetiky by malo byť jednou z tém prezidentského summitu v Trenčíne. Vysoké ceny plynu a elektriny, ale aj nafty začínajú ťažko dopadať na európsky priemysel. Postihnuté sú najmä energeticky náročné výroby ako hutníctvo, chemický a rafinérsky priemysel a energetika.
Práve tieto odvetvia sú kľúčové pre viacero regiónov Poľska, Česka, Slovenska i Maďarska. Podobne ako počas energetickej krízy v roku 2022 by dočasné opatrenia mali firmám pomôcť preklenúť ťažké obdobie, zefektívniť výrobu a zlepšiť ich konkurencieschopnosť.
