Na minulotýždňové rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu (CAS), podľa ktorého by sa ruské hokejové reprezentácie mali vrátiť na najbližšie majstrovstvá sveta, počínajúc decembrovými majstrovstvami sveta (MS) juniorov do 20 rokov v Kanade, reagovalo odmietavo viacero krajín z elitnej skupiny A, hokejových zväzov, sponzorov aj usporiadateľov.
Podľa CAS sa majú ruskí hokejisti a hokejistky zúčastniť taktiež MS v ľadovom hokeji mužov v máji 2027, MS v ľadovom hokeji žien v novembri 2027, MS žien do 18 rokov v roku 2027 a MS mužov do 18 rokov v roku 2027.
CAS komplikuje všetko, aj lístky
Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) v prvom stanovisku vyjadrila sklamanie nad rozhodnutím Športového arbitrážneho súdu. A hoci ho musí rešpektovať, nesúhlasí s ním, pretože toto rozhodnutie neodstraňuje obavy o bezpečnosť podujatí, ak sa ich zúčastnia ruskí športovci.
Rozhodnutie CAS, ktoré umožnilo Ruskej hokejovej federácii prihlásiť ruský tím na všetky majstrovstvá IIHF s okamžitou platnosťou, skomplikovalo situáciu aj viacerým organizátorom. Týka sa to najmä MS do 20 rokov, ktoré sa začínajú už v decembri.
Viaceré turnaje sú v pokročilom štádiu príprav. Organizátori by preto museli prehodnotiť formáty turnajov či rozpisy zápasov, na ktoré sú už často predané aj lístky. Znovu by museli otvoriť aj otázku zabezpečenia dopravy či ubytovania a bezpečnostných opatrení.
Navyše by sa v dôsledku účasti ruských športovcov musela meniť aj vízová politika viacerých štátov a tam už kompetencie CAS nesiahajú. Dokonca podľa lotyšských zákonov majú lotyšské reprezentácie zakázané zápasy s ruskými a bieloruskými mužstvami.
Babiš a vojna
Návrat Ruska na majstrovstvá sveta zároveň znamená, že preň musí niekto z kola von. V prípade MS mužov v Nemecku v máji 2027 by sa Rusi dostali na turnaj namiesto Ukrajiny. Azda pre žiadneho účastníka MS nie je prijateľné, aby sa na úkor tejto krajiny, ktorá sa na MS kvalifikovala po 19 rokoch napriek tomu, že ruským bombardovaním prišla o hlavné zimné štadióny a aj o viacerých hokejistov, dostala na nemecký ľad práve ruská reprezentácia.
Tieto aspekty CAS pri svojom výroku vôbec nezohľadňoval a dostal tak elitnú hokejovú obec do veľmi náročnej a občas až neriešiteľnej situácie. Ukazuje sa, že odmietať ruskú účasť na MS iba z bezpečnostných dôvodov bola chyba a na športovom súde takýto postoj IIHF nebol dostatočne podložený.
Bezpečnostné a organizačné komplikácie však nie sú tým podstatným dôvodom, prečo sa voči rozhodnutiu CAS ostro vymedzili viaceré krajiny a hokejové zväzy. Nestáva sa často, aby sa o českom premiérovi Andrejovi Babišovi písalo pochvalne, ale v prípade jeho odmietavej reakcie na návrat Ruska na MS si jeho výrok zaslúži ocenenie a rešpekt: „Nedáva mi to zmysel, kým trvá vojna na Ukrajine. Vytváral by sa tým dojem, že vojna a zabíjanie sú normálne, čo odmietame.“
Český minister vnútra Lubomír Metnar povedal, že rozhodnutie CAS nijako nezaväzuje českú vládu, aby vstup ruských športovcov na české územie povolila: „Stále platí nariadenie vlády z roku 2023, ktoré zakazuje udeľovanie víz pre ruské reprezentácie.“ A do MS žien do 18 rokov začiatkom roka 2027 v Ostrave sa zrejme toto nariadenie nezmení, hoci minister Macinka aj Tomio Okamura netajili nadšenie z rozhodnutia CAS.
Bojkot zápasov s Ruskom
Odmietavo zareagovalo viacero hokejových federácií a akúsi líderskú pozíciu prevzalo Fínsko. Prezident fínskeho hokejového zväzu Heikki Hietanen ako prvý vyhlásil, že budú bojkotovať zápas s Ruskom, kým Rusi vedú vojnu na Ukrajine. Fíni teraz formujú blok krajín, s ktorými chcú postupovať spoločne: „V súčasnosti dávame dokopy čo najviac štátov, aby sme vytvorili spoločnú skupinu a odkázali IIHF, že v tejto situácii nik z nás proti Rusku nenastúpi. Takýto postup má podstatne väčšiu váhu, ako keby sme to oznámili iba sami za seba,“ povedal Hietanen.
K tejto výzve sa momentálne pripojili Nórsko, Švédsko, Dánsko, Česko a Lotyšsko. IIHF musí mať z toho hlavu v smútku, lebo ak by sa pridržiavala svojich pravidiel a umožnila účasť Ruska na MS v Nemecku, musela by bojkotujúce krajiny sankcionovať. A to je jednoducho nepredstaviteľná situácia.
Teoreticky, ak by na MS v Nemecku Rusko nahradilo v skupine A Ukrajinu, boli by jeho súpermi reprezentácie Švajčiarska, Fínska, Švédska, Nemecka, Lotyšska, Rakúska a Slovinska. Prinajmenej tri by podľa súčasného stavu odmietli nastúpiť proti Rusom. Ako by zareagovala IIHF? Nutná by bola minimálne zmena sankcií za takýto krok. Ak by podobne zareagovali aj ostatné krajiny, mohli by Rusi získať zlaté medaily bez jedinej minúty hracieho času.
Nejde však len o hokejové zväzy. Ak bude Rusku umožnené, aby sa zúčastnilo na MS mužov v Nemecku, hrozí odchod viacerých sponzorov. Podporu šampionátu už odmietlo viacero významných firiem – napríklad fínsky výrobca pneumatík Nokian Tyres, švédska spoločnosť AJ Products aj česká stávková spoločnosť Tipsport.
Budúcoročné MS v Nemecku sa majú uskutočniť v mestách Düsseldorf, Gelsenkirchen a Mannheim a nemeckí usporiadatelia nevylúčili možnosť, že sa turnaja vzdajú. Podobne zareagovali aj organizátori MS v hokeji pre hráčov do 20 rokov na prelome rokov 2027 a 2028 – fínske mestá Turku a Tampere.
Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že „pokiaľ bude trvať neopodstatnená a hrôzostrašná vojna na Ukrajine, žiadni športovci z Ruska a Bieloruska nebudú v Kanade súťažiť za svoje národné tímy. Ak sa pýtate na MS juniorov, Rusi tam nebudú“. Dokonca ani Česko nevylučuje možnosť vzdať sa organizácie MS žien do 18 rokov v januári 2027.
Fico – proruský aktivista
Ako sa dalo čakať, vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) zaujalo obľúbenú pozíciu mŕtveho chrobáka: „SZĽH rešpektuje rozhodnutie príslušných medzinárodných orgánov a bude čakať na ďalší postup, ktorý v tejto veci prijme Rada IIHF.“
Slovenský premiér Robert Fico ostal verný svojej proruskej submisívnej orientácii a vo videu si priam zafilozofoval: „Vždy som odmietal zaťahovanie športu do politiky. A vždy som sa rovnako pýtal, akú hodnotu má zlatá medaila, ak na ceste k nej netreba poraziť aj ruských hokejistov, ktorí nespochybniteľne patria medzi najlepších na svete.“
Samozrejme, ani slovo o ruskej agresii, o bombardovaní športovísk a zimných štadiónov, o zabitých športovcoch, hokejistov nevynímajúc. Ale to by sme od človeka, ktorý chodí ako ruský agent a rozpráva ako ruský agent, chceli priveľa.
Isté je, že z morálneho hľadiska nemôžu európske krajiny ustupovať zo svojich zásadných pozícií. Ak má mať projekt Európskej únie nejaký zmysel, musí sa presadiť aj na takýchto bojiskách. Tobôž ak na druhej strane je protivník, ktorý je kľúčovým marketingovým produktom ruského štátu a jeho vodcu Vladimira Putina.
