Keď Rusko po invázii na Ukrajinu zablokovalo ukrajinské prístavy, Európa pomohla otvoriť náhradné vývozné trasy. V roku 2022 zrušila zostávajúce dovozné clá a množstevné obmedzenia. Ukrajina tým nezískala členstvo v Európskej únii, no jej farmári dostali výrazne voľnejší prístup na európsky trh.
Problém nastal, keď časť úrody zostala v susedných krajinách. Podľa poľského Najvyššieho kontrolného úradu (NIK) sa od marca 2022 do marca 2023 na poľskom trhu ocitlo 3,4 milióna ton ukrajinského obilia a olejnín.
To zodpovedalo približne desatine poľskej úrody týchto plodín. Na trhu tak pribudol tovar, ktorý konkuroval domácim pestovateľom cenou a zapĺňal sklady. Práve v tom spočíval náraz na miestny trh – poľskí farmári mali ťažší odbyt a museli bojovať s tlakom na zlacňovanie.
NIK uviedol, že vyše 50-tisíc poškodených pestovateľov dostalo do júla 2023 z tohto dôvodu podporu od vlády vo výške 516 miliónov zlotých (takmer 120 miliónov eur). Nie je to však účet za všetky škody. Ceny ovplyvňovala aj svetová ponuka, úroda či drahé energie.
Voľný dovoz ešte neplatí
Plošné zrušenie ciel a kvót prestalo platiť v júni 2025. Od októbra minulého roka platí upravená dohoda. Pri citlivých výrobkoch určuje, koľko sa z Ukrajiny môže doviezť bez cla.
Nad tento objem sa uplatňujú príslušné clá. Ak dovoz z Ukrajiny vážne poškodzuje európskych farmárov, dohoda umožňuje opäť zaviesť clá aj na výrobky, ktoré sa dovtedy dovážali bez cla.
Podľa Európskej komisie doviezla EÚ v roku 2025 z Ukrajiny poľnohospodárske produkty a potraviny za 10,6 miliardy eur, o 19 percent menej než rok predtým. Hodnota dovezeného obilia klesla o 49 percent, pri hydine a vajciach však vzrástla o 41 percent.
Nižší dovoz obilia preto neznamená koniec obáv. Pestovateľov obilia postihuje dovoz z Ukrajiny oveľa viac než chovateľov hydiny či producentov vajec, ktorých je v Únii v súčasnosti skôr nedostatok.
Európska dohoda preto spája ďalšie otváranie trhu s približovaním ukrajinských pravidiel kvality európskym, napríklad pri používaní pesticídov či pravidlách chovu zvierat.
Susedia sa bránia zákazmi
Poľsko a Slovensko zakazujú dovoz vybraných produktov, ale povoľujú ich prepravu cez svoje územie do ďalších krajín. Ich postoj je jednoduchý – pomôcť Ukrajine vyvážať, nenechať však plný dopad konkurencie na domácich farmárov. Brusel na druhej strane tieto jednostranné zákazy považuje za nezlučiteľné s pravidlami EÚ.
Maďarsko zákaz obnovilo v máji 2026. Podľa nariadenia maďarskej vlády musia prechádzajúce zásielky opustiť krajinu do 15 dní a byť zaplombované. Česko sa k národným zákazom nepridalo a presadzovalo spoločné európske riešenie.
Problém získal aktuálnosť potom, čo útoky na lode a prístavy v Čiernom mori takmer úplne ochromili export ukrajinskej kukurice, obilia či oleja do afrických a ázijských krajín. Tie sú od týchto dodávok kriticky závislé a pre ich nedostatok tam prudko stúpajú ceny chleba a ďalších potravín.
Ukrajina teda požiadala stredoeurópskych susedov, aby umožnili tranzit vlakov s obilím do európskych prístavov v Jadranskom mori ako Rijeka, Koper alebo Triest či poľských prístavov v Baltskom mori. Tam by sa mohlo naložiť na lode a pokračovať do Afriky.
Krajiny V4 nemajú jednotný postoj. Maďarsko a Slovensko sa už vyjadrili, že voči tranzitom nemajú námietky, ak neskončia na ich trhu. Ani zákaz dovozu však domácich pestovateľov úplne neochráni – s ukrajinskou produkciou súťažia aj pri predaji do iných krajín EÚ. Spor preto zostáva otázkou, ako pomáhať Ukrajine bez toho, aby neúmernú časť nákladov niesli jej najbližší susedia.
