Slovenské školstvo čaká v najbližších rokoch rozsiahla prestavba. Mení prijímanie detí do škôl, spôsob vyučovania, školské obvody, financovanie, podporu duševného zdravia, maturitu, odbornú prax aj fungovanie vysokých škôl.
Niektoré zmeny už začali, ďalšie prídu v rokoch 2027 až 2031. Najdlhší čas si vyžiada reforma základného vzdelávania – jej výsledok bude možné naplno posúdiť až v roku 2035.
Materská škola: povinnosť pre mladšie deti
Prvá veľká zmena prichádza ešte pred základnou školou. Od školského roka 2027/2028 sa povinné predškolské vzdelávanie rozšíri na štvorročné deti a o rok neskôr aj na trojročné.
Pre mestá a obce, ako zriaďovateľov väčšiny verejných škôlok, to znamená predovšetkým zabezpečiť pre deti dostatok miest v zariadeniach.
S tým súvisia aj nové pravidlá školských obvodov. Každé dieťa má mať garantované miesto vo verejnej materskej škole podľa miesta trvalého bydliska. Obvody majú zohľadňovať kapacitu škôlok, dostupnosť a dopravu, ale aj zákaz segregácie.
V oblastiach s národnostnými menšinami môžu vzniknúť obvody, ktoré zabezpečia vzdelávanie v materinskom jazyku.
Rodičom má prihlasovanie zjednodušiť jednotná elektronická platforma ePrihlášky, ktorá sa spustila už tohto roka. Zámerom bolo nahradiť funkčný a zabehaný systém Edupage. Rovnako ako on má prepájať prihlasovanie do materských, základných a stredných škôl.
Zmení sa aj financovanie škôlok. Tie, ktoré budú fungovať ako verejní poskytovatelia, môžu získať plné financovanie od štátu. Podmienkou bude okrem iného bezplatné vzdelávanie a prednostné prijímanie detí zo svojho obvodu.
Základná škola: zmena spôsobu vzdelávania
Ak je škôlka vstupnou bránou do systému, základná škola je miestom, kde sa reforma prejaví najvýraznejšie. Od septembra 2026 sa zavádza na všetkých základných školách nový systém vzdelávania, pričom školy naň prechádzajú postupne od prvých ročníkov.
Prví absolventi, ktorí prejdú celou základnou školou podľa nového kurikula od prvého ročníka, ju ukončia v roku 2035.
Zmena má byť obsahová aj praktická. Zdôrazňuje sa menej memorovania, väčšie porozumenie učivu, kritické myslenie aj tímová spolupráca.
Základné vzdelávanie sa rozdelí do troch cyklov – prvý zahŕňa 1. až 3. ročník, druhý 4. až 6. a tretí 7. až 9. ročník.
Nové kurikulum však nie je jedinou zmenou. Reforma zasahuje aj do otázky, do akej školy dieťa pôjde, ako sa bude škola financovať a čo sa stane, ak má žiak problémy.
Obvody a financovanie
Pri zápise na základnú školu bude tiež fungovať ePrihláška a prihlasovanie detí do spádových škôl. Rodičia si síce môžu zvoliť inú školu, ale tá bude mať stanovené limity prijatia detí mimo svojho obvodu.
Aj v prípade základných škôl sa vytvára sa nový systém školských obvodov, ktorý má každému dieťaťu zabezpečiť miesto vo verejnej základnej škole. S tým súvisí aj financovanie.
Súkromné a cirkevné školy môžu dostať plné verejné financovanie, ak splnia podmienky verejného poskytovateľa. Je to napríklad vzdelávanie bez poplatkov a prednostné prijímanie detí zo spádového obvodu. Ak podmienky neprijmú, štát im uhradí len 80 percent normatívu – platby na žiaka.
Stredná škola: Nová maturita
Nové pravidlá sa týkajú aj prijímania na stredné školy. Od školského roka 2028/2029 nahradí Testovanie 9 jednotná prijímacia skúška.
Veľkým problémom stredných škôl je slabé prepojenie vzdelávania s vysokými školami a pracovným trhom. Preto budú môcť školy mať tzv. centrá excelentnosti, ktoré majú prepájať región, zamestnávateľov a vysoké školy.
Viac priestoru by mala dostať prax. Žiaci budú môcť absolvovať odborné stáže na vysokých školách a digitálnu prax. Podstatne sa má rozšíriť aj duálne vzdelávanie. Úplnou novinkou je jeho zavedenie aj do zdravotníckych odborov.
Úpravu čaká maturita. Už v súčasnosti sa postupne zavádza jej elektronická podoba. Najväčšou zmenou je však návrat k maturite z matematiky.
Od septembra 2027 sa zavedie dvojúrovňová maturita z tohto predmetu, prví študenti budú z nej maturovať v roku 2031. Bude povinným maturitným predmetom pre gymnáziá a vybrané stredné školy.
Vysoké školy: viac podpory pre študentov
Pri vysokom školstve sa reforma posúva od štúdia k širšej podpore študenta. Vysoké školy budú povinné poskytovať bezplatné psychologické a kariérne poradenstvo. Fungovať by mal aj buddy systém, mentoring a tútorstvo, aby najmä noví študenti ľahšie zvládli prechod zo strednej školy.
Výraznejšia má byť finančná podpora. Zavádza sa tehotenské štipendium vo výške 200 eur mesačne pre študentky, ktoré nemajú nárok na tehotenské zo Sociálnej poisťovne.
Firmy budú môcť poskytovať podnikové štipendiá študentom vybraných odborov a dohodnúť sa s nimi na budúcom zamestnaní.
Podpora má smerovať aj k talentovaným študentom odborov, v ktorých je dlhodobo nedostatok pracovníkov. Samostatným nástrojom je program „Študujem doma, Slovensko ma odmení“.
Maturanti, ktorí si vyberú strategicky dôležité odbory na Slovensku, môžu takto na bakalárskom stupni získať spolu až 12-tisíc eur za tri roky.
Organizačné zmeny nie sú reformou
Odborník na školstvo a bývalý minister školstva Ján Horecký (KDH) považuje reformu vzdelávania za nevyhnutnú vzhľadom na rýchlo sa meniaci svet. Na pripravované kroky však pozerá kritickejšie.
Za problém považuje najmä to, že ministerstvo podľa neho označuje za veľkú reformu aj množstvo organizačných a administratívnych zmien.
„Nepovažujem to za reformu, keď niekto prinesie zmeny v tom, ako má vyzerať školská rada, prijímanie žiakov alebo formulár prihlášky na školu a ďalšie desiatky až stovky zmien v administrácii a procesoch,“ uviedol.
Takéto zmeny podľa neho zbytočne zaťažili ľudí, keď každý rok menili pravidlá a procesy. Navyše, zmeny sa realizovali najmä v administratíve a dokumentoch, nie v triedach.
Horecký pritom rozlišuje medzi organizačnými zmenami, zmenami v administrácii a skutočnou reformou obsahu a foriem vzdelávania, ktorá je kľúčová. Za dôležitejšiu považuje zmenu toho, čo a ako sa deti učia a akú podporu k tomu učitelia dostávajú.
Zdôrazňuje, že deti potrebujú získavať zručnosti vlastným premýšľaním, riešením úloh, na ktoré im nedá rýchlu odpoveď umelá inteligencia. Preto by sa podľa neho mala energia škôl aj ministerstva sústrediť práve na kurikulárnu reformu.
Rozhodnúť by mal rodič
Kriticky sa pozerá aj na nové školské obvody či zmeny v organizácii škôl. Ako príklad uvádza rušenie malých škôl v obciach a presun detí do veľkých škôl v mestách.
Upozorňuje, že veľké školy by nemali byť univerzálnym riešením a rušenie škôl by sa malo posudzovať adresne, nie plošne.
Treba rozlišovať medzi rôznymi typmi škôl, ako aj medzi lokalitami. Teda či ide o jedinú základnú školu s triedami prvého stupňa v obci alebo o jednu z mnohých škôl v meste.
Horecký zásadne nesúhlasí s prístupom štátu k súkromným a cirkevným školám, ktoré musia podľa neho splniť veľa nových podmienok, aby mohli dostať na žiaka plný normatív.
Za zlý krok považuje aj povinnú škôlku pre deti od troch rokov. Zdôrazňuje, že rozhodovať o trojročnom dieťati nesmie štát, ale rodič. Dobrou politikou štátu je zavedenie právneho nároku na škôlku pre každé dieťa, ktorého rodičia sa tak rozhodnú. Tento nárok už bol zavedený v roku 2023 práve počas ministrovania Horeckého.
„Trojročné deti škôlku nepotrebujú. Tá je potrebou rodičov, najmä pracujúcich. V predškolskom veku potrebuje dieťa najmä tieto tri veci: láskyplnú starostlivosť rodičov, hru a odpočinok a bezpečné prostredie pre prežívanie emócií“, uzatvára Horecký.













