Putinovo Rusko v posledných týždňoch opäť ukazuje, že vojnu proti Ukrajine nevedie len voči jej armáde, ale čoraz viac aj proti civilnému obyvateľstvu. Varovanie Organizácie Spojených národov (OSN) z polovice mája, že konflikt sa „každým dňom stáva smrteľnejším“, je opisom tvrdej reality.
Šéfka divízie OSN pre Európu a Strednú Áziu Kajoko Gotohová podľa ukrajinskej Pravdy včera na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN upozornila, že „za posledný týždeň sme boli svedkami jedného z najväčších leteckých bombardovaní Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022“.
Napríklad medzi 13. a 14. májom vyslalo Rusko proti Ukrajine viac ako 1 500 dronov a desiatky rakiet. Útoky zasiahli Kyjev, Charkov, Kramatorsk, Pryluky aj ďalšie mestá ďaleko od frontovej línie.
Charakter týchto útokov naznačuje zmenu ruskej stratégie. Cieľom už nie je len ničiť vojenskú infraštruktúru, ale systematicky vyčerpávať obyvateľstvo – fyzicky aj psychicky. Nejde teda o prielom v agresii, ale o psychologickú vojnu vedenú proti civilistom.
Obchádzajú sankcie
Český vojenský analytik Zdeněk Petráš z Univerzity obrany v Brne pre agentúru ČTK upozorňuje, že masívne dronové a raketové útoky majú oslabiť morálku Ukrajincov a vytvoriť tlak na spoločnosť, aby prijala ponižujúce podmienky Moskvy.
Najtragickejším symbolom posledných dní sa stal Kyjev. Ruský útok z polovice mája zabil najmenej 24 ľudí vrátane troch detí. Po zásahu riadenou strelou Ch-101 sa dokonca zrútila celá časť jedného obytného domu v hlavnom meste. Zhruba v tom istom čase zasiahli ruské rakety aj centrum mesta Pryluky v Černihivskej oblasti. Medzi obeťami bol 15-ročný chlapec, poškodené boli školy, lekárne, obchody aj obytné domy.
Ruské dronové a raketové útoky sa neobmedzujú len na východ či centrum krajiny. Rusko v polovici mája podľa agentúry Reuters zasiahlo aj Zakarpatskú oblasť na západe Ukrajiny vrátane oblasti pri meste Užhorod, ktoré leží len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc Ukrajiny so Slovenskom. Hraničné priechody boli dočasne uzavreté a slovenská opozícia pripomenula, že k útokom došlo len krátko po stretnutí premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Kým slovenský premiér týždne mlčal, Maďarsko si hneď po útokoch predvolalo ruského veľvyslanca a tlmočilo mu ostrý protest.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že raketa, ktorá dopadla na Kyjev, bola vyrobená len nedávno, čo podľa neho naznačuje, že Rusko stále dokáže obchádzať obchodné sankcie a získavať komponenty na výrobu moderných zbraní.
V ruskom tyle
V čase, keď Rusko stupňuje útoky na civilné ciele, Ukrajina čoraz výraznejšie prenáša vojnu hlbšie na ruské územie. Kým v prvých rokoch konfliktu boli útoky v ruskom vnútrozemí skôr výnimočné, dnes sa stávajú pravidelnou súčasťou vojny. Ukrajinské drony zasahujú rafinérie, logistické uzly, prečerpávacie stanice aj vojenské objekty stovky kilometrov od hraníc.
Útoky sa teda čoraz viac sústreďujú na energetiku a logistiku. Terčom sa stali napríklad rafinérie v Rjazani, Jaroslavli či Kstove, patriace spoločnostiam Rosnefť a Lukoil. Ide o strategické objekty, dôležité z hľadiska zásobovania ruskej armády palivom.
Výrazným momentom bol rozsiahly útok z uplynulej nedele, keď podľa agentúry Bloomberg smerovalo na Rusko takmer 600 ukrajinských dronov. Niektoré prenikli až do Moskovskej oblasti, kde zasiahli ropnú infraštruktúru a objekty v blízkosti rafinérie. Trosky jedného zo zostrelených dronov dopadli aj neďaleko moskovského letiska Šeremetevo.
Vlastné zbrane
Ukrajinská tajná služba SBU otvorene vyhlásila, že cieľom útokov je oslabiť schopnosť Ruska pokračovať vo vojne. Prezident Zelenskyj zdôraznil, že Moskva si už nemôže byť istá úplnou bezpečnosťou svojho tyla.
Ukrajina zároveň predstavila vlastnú novú leteckú bombu a podľa servera AeroTime spolu s európskymi partnermi vyvíja aj novú generáciu diaľkových striel RUTA Block 3 s doletom až dvetisíc kilometrov. To naznačuje, že schopnosť Kyjeva zasahovať ciele hlboko vo vnútri Ruska bude ďalej rásť.
