Dostatok elektriny sa pre moderný svet stáva základným ľudským právom a otázkou prežitia. Nabiť si mobil či rozsvietiť svetlo sa stalo takým samozrejmým, že si bez toho nevieme svoj život vôbec predstaviť.
Moderný človek však potrebuje elektrinu stále viac. Bežnou sa stala klimatizácia doma i v práci, elektrické autá, bicykle či kolobežky. Veľkú spotrebu majú aj dátové centrá, ktoré si často stavajú celé vlastné elektrárne.
Slovenský rast
Výroba a spotreba elektriny vo svete prudko rastie, prispievajú k tomu však najmä rozvojové krajiny. Čína zvýšila svoju výrobu od roku 2000 sedemnásobne z 1 360 terawatthodín (TWh) na vyše 10-tisíc TWh v roku 2024. Vyrába už tretinu celosvetovej produkcie elektriny, informuje český portál Fakta o klimatu.
V Číne je to najmä pre prudký rast priemyslu, ale aj elektromobility či vykurovania a chladenia budov. Zhruba tri štvrtiny elektriny sa tam vyrábajú z uhlia, až v posledných rokoch stúpa podiel slnečných, jadrových či vodných elektrární.
Zvyšuje sa aj výroba elektriny v Indii či USA, v Európe je produkcia v posledných 25 rokoch zhruba rovnaká. Znižuje sa výroba v uhoľných elektrárňach, ktorú nahrádza slnko a vietor, ako aj produkcia z biomasy.
Na Slovensku výroba kolíše, maximum 32 TWh dosiahla v roku 2006, po odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach však klesla na zhruba 27 TWh za rok. Slovensko tak muselo dlho elektrinu dovážať až do spustenia bloku Mochovce 3 v roku 2023, keď sme sa opäť stali exportnou krajinou.
Tento rok sa navyše spúšťa 4. blok jadrového zdroja Mochovce, čo prináša ešte väčšiu sebestačnosť a možnosti exportu. Na druhej strane klesá produkcia vodných elektrární, ktoré trpia nedostatkom vody pre sucho.
Slovenská spotreba sa tradične zvyšuje v čase ekonomického rastu, v krízach sa zase znižuje. Historické maximum dosiahla v roku 2017 nad 27 TWh, po odstavení hlinikárne Slovalco sa však spotreba do roku 2024 znížila na 23 TWh, informuje Štatistický úrad SR.
Čistá koncová spotreba elektriny na Slovensku
Nepríjemné výkyvy
Napriek rastu výroby a poklesu spotreby sú ceny elektriny na Slovensku stále vyššie. Firmy platili v prvom polroku tohto roka podľa štatistík Eurostatu jedny z najvyšších cien v Európe – pri malých firmách vyše 250 eur/MWh vrátane daní a poplatkov. Najviac to bolo v Poľsku, Holandsku a Maďarsku. Vo Fínsku to bolo len necelých 150 eur.
Dôvodom je nedostatok elektriny v strednej Európe, najmä Maďarsku, Rakúsku a prakticky na celom Balkáne, takže jej ceny sú tam veľmi vysoké. Prebytky výroby zo Slovenska, ale aj z Česka a Poľska preto rýchlo odtečú smerom na juh a ceny sa prispôsobujú drahej elektrine v tomto regióne.
Trh s elektrinou v Európe je celkovo veľmi nerovnomerný. V posledných rokoch pribudlo veľa slnečných a veterných elektrární najmä v západnej Európe, ktoré za slnečného alebo veterného počasia pokrývajú veľkú časť spotreby.
Keď však večer zájde slnko a nefúka, produkcia sa prudko zníži, spotreba stúpne a k slovu sa dostanú plynové a uhoľné elektrárne, ktoré vyrábajú oveľa drahšie. Cez deň sú tak ceny zvyčajne pod 50 eur za megawatthodinu, cez víkend dokonca aj na nule. Večer a v rannej špičke sa však v lete a na jeseň bežne šplhali na 400 až 500 eur za megawatthodinu.
Výrobcovia sa preto snažia lacnú elektrinu ukladať, aby ju mohli predať v čase, keď je drahá a zarobiť na tom. Možností však nie je veľa – prečerpávacie vodné elektrárne či batérie si vyžadujú obrovské investície.
Elektrické sklady
Napriek tomu sa najmä batérie stávajú investičným hitom – budujú sa desiatky úložísk elektriny. Dôležité sú najmä pre priemyselné podniky s vysokou spotrebou, ktorým kolísanie cien ohrozuje ekonomiku.
Maďarská rafinéria MOL napríklad nedávno otvorila vo svojom areáli v Algyő nový solárny park so špičkovým výkonom 37,4 MW a zároveň batériový systém so skladovacou kapacitou 40 MWh, informuje slovenský web Energie-Portal.
V Európe sa podľa správy organizácie SolarPower Europe vlani nainštalovali batériové úložiská s kapacitou až 36 GWh. Medziročne je to nárast o polovicu, celková kapacita už prekročila hranicu 100 GWh. Pred niekoľkými rokmi sa batérie montovali najmä v domácnostiach, teraz už viac ako polovicu tvoria veľké úložiská.
Najväčšiu slovenskú batériu s kapacitou 72 MWh Slovenské elektrárne tento rok vybudovali v areáli vypnutej uhoľnej elektrárne Nováky. Pre niekoľkými dňami však oznámili obrovskú investíciu za 200 miliónov eur.
Zrekonštruujú za ne prečerpávaciu elektráreň Čierny Váh na Liptove s výkonom 735 MW, ktorá je najväčším vodným úložiskom elektriny na Slovensku. Súčasťou projektu bude aj batériový komplex s kapacitou až 480 MWh, najväčší v regióne. Tretinou na investíciu prispeje Európska únia, dokončená by mala byť o päť rokov.
V Česku tento rok firma MG Power spustila úložisko vo Velkej Bíteši na Vysočine s kapacitou 27 MWh, ďalšie pripravuje v Havlíčkovom Brode až s desaťnásobnou veľkosťou. Dodávateľom je česká firma Tesla Group. Najväčšou českou baterkou je však projekt Lipnice v Karlovarskom kraji. Má kapacitu 120 MWh a vybudovali ho v areáli bývalých baní firmy Sokolovská uhelná.
Najväčšie batériové úložisko v Európe má tiež česko-slovenskú stopu. Buduje ho nemecká firma LEAG, ktorá patrí do skupiny EPH Daniela Křetínského v areáli svojej uhoľnej elektrárne Jänschwalde neďaleko Cottbusu na východe Nemecka. Mala by mať kapacitu 4 GWh – teda viac ako 50-násobnú oproti najväčšej slovenskej baterke v Novákoch.
Stavať či regulovať
Zabezpečiť dostatok elektriny bude v najbližších rokoch kľúčovou úlohou pre vlády po celej Európe. Ak sa im to nepodarí, drahá elektrina môže ohroziť konkurenčnú schopnosť priemyslu a predražiť život obyvateľov. Netreba na to však stavať nové drahé elektrárne.
Predpokladaný nárast počtu batériových vozidiel na slovenských cestách z terajších takmer 35-tisíc na 150-tisíc v roku 2030 zvýši ročne spotrebu elektriny o približne 0,3 TWh, teda o približne jedno percento. Na porovnanie, hlinikáreň Slovalco pri plnej prevádzke potrebuje elektriny zhruba osemkrát viac.
Stabilitu elektrickej siete rast elektromobilov neohrozí, pretože mnoho z nich sa nabíja na pomalých domácich nabíjačkách, kde je to oveľa lacnejšie ako na rýchlych verejných.
Je preto dôležité, aby distribučné spoločnosti ponúkli domácnostiam a malým firmám dynamické tarify, ktoré ich budú motivovať nabíjať v noci, keď je elektriny dosť a je lacnejšia. To pomôže stabilizovať trh a zníži sa tlak na výstavbu nových elektrární.
