Rómske deti z Malého Slivníka v Prešovskom kraji sú už vyše 40 dní doma. Školy v blízkych obciach Tulčík a Záhradné, ktoré im školský úrad určil za spádové, ich odmietli. Tvrdia, že nie kvôli rómskemu pôvodu, ale preto, že nemajú miesto. Úrad nesúhlasí: kapacity sme preverili, miesto majú.
Čo na to hovorí minister školstva Tomáš Drucker a experti na školstvo z parlamentných strán?
Opozícia: Je to neprípustné
Na situáciu detí z Malého Slivníka sme upozornili v Téme.21 hneď na začiatku tohto školského roka a opísali sme aj príbehy detí. Odvtedy sa pravidelne pýtame na riešenia ministerstva školstva, ktoré opakovane posúva zodpovednosť na samosprávu.
Aktuálne šéf rezortu Tomáš Drucker pre Tému.21 povedal: „Školy porušujú zákon, pripravujeme podanie na súd a zároveň uvažujeme o zmene zákona o financovaní škôl tak, aby sme mohli znížiť zriaďovateľovi školy normatívny príspevok, ak škola neprijme dieťa z verejného školského obvodu.“
Rozhodovanie súdov na Slovensku však trvá dlho a zmena zákona je možná až od ďalšieho školského roka. Deťom tak hrozí, že zostanú doma ďalšie mesiace.
Opozícia ministra prirodzene kritizuje a hovorí, že je neprípustné, aby deti, na ktoré sa vzťahuje povinná školská dochádzka, sedeli doma. Niektorí poslanci po našich otázkach začali zvažovať, že začnú tlačiť na to, aby sa problém už konečne začal riešiť.
Poslankyňa Národnej rady SR (NR SR) a tieňová ministerka školstva za Progresívne Slovensko Tina Gažovičová hovorí, že „je neprípustné, keď deti v školopovinnom veku na Slovensku nemajú kde chodiť do školy“. Povinná školská dochádzka podľa nej nie je povinnosť iba pre deti a ich rodičov, „ale aj pre štát“. Situácia ukázala na diery v školských zákonoch, preto chce navrhnúť v parlamente úpravu.
Poslanec Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a bývalý minister školstva Ján Horecký tvrdí, že ide o „neakceptovateľný stav“ a navrhne členom Výboru NR SR pre vzdelávanie poslanecký prieskum v dotknutých obciach.
Jednu z obcí, ktorá odmieta prijať rómske deti do školy, vedie starosta Peter Kopčák, ktorý je členom KDH. Obec Tulčík viedol v minulom období a zostáva na jej čele aj po komunálnych voľbách. Horecký odmieta spájanie témy s politickou stranou. „Stranícka príslušnosť starostov je irelevantná,“ hovorí. Zodpovednosť za umiestnenie detí nesie podľa neho štát a starosta Malého Slivníka. Ak štát chce, aby vzdelávanie detí zabezpečili susedné obce, má si podľa neho so starostami „sadnúť a rokovať o tom, akú podporu potrebujú“.
Pomôže zmena starostu?
Koaličná Slovenská národná strana (SNS) a aj poslanec NR SR Jozef Habánik z ďalšej vládnej strany Smer-SSD reagovali, že nemajú o situácii dosť informácií. „Právo na vzdelanie a zabezpečenie povinnej školskej dochádzky musí byť garantované každému dieťaťu,“ povedal Habánik. No k tomu, či sa chce vo veci angažovať, sa nevyjadril.
Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (Hnutie Slovensko) povedal, že situáciu dlhodobo sledujú a riešenie sa pokúsili dosiahnuť zmenou starostu. Spoločný kandidát Hnutia Slovensko, SaS, NOVA a Konzervatívci Eduard Giňa komunálne voľby v sobotu vyhral. Dostať deti do školy patrí medzi jeho priority. „V prvom rade rozbehneme ďalšie rokovania so spádovými školami,“ hovorí o prvých krokoch starostu Pollák. Dovtedy podľa neho treba umiestniť prvákov do voľných priestorov materskej školy v rómskej osade v Malom Slivníku.
Ak k dohode so školami nepríde, v hre je aj výstavba základnej školy v dedine. To ministerstvo školstva doteraz nepodporovalo, pretože podľa rozhodnutia súdu je potrebné pri určení spádových škôl dodržať desegregáciu. Preto deti školský úrad rozdelil do viacerých škôl.
Proti výstavbe hrá aj to, že ministerstvo školstva rozbehlo optimalizáciu siete škôl a chce malé školy v obciach skôr spájať ako stavať nové.
Novela zákona
Obce Tulčík a Záhradné, ktoré školský úrad určil pre slivnícke deti ako spádové školy, zatiaľ trvajú na tom, že deti neprijímajú. „Neodmietli sme ich preto, že sú Rómovia. V prváckej triede nemáme miesto,“ hovorí staronová starostka Záhradného Miroslava Ambrozová (nezávislá). Argumentuje, že prvý rad lavíc v prváckej triede je takmer pri tabuli a viac ako 15 detí sa do nej nezmestí.
Regionálny úrad školskej správy v Prešove aj ministerstvo oponujú s tým, že kapacitu škôl nechali posúdiť hygienikmi, ktorí povedali, že sa nevyužíva naplno. Prvákom by napríklad pomohli výmenou tried za väčšie.
Aj starosta Tulčíka Kopčák argumentuje, že dôvodom neprijatia je kapacita školy a tvrdí, že školský úrad rozhodol bez toho, aby s obcami diskutoval. „Je potrebné zohľadniť, že v Tulčíku a v obciach, v ktorých nežijú Rómovia, by príchod rómskych žiakov mal za následok odchod doterajších žiakov. A my nechceme, aby nám deti odchádzali do prešovských škôl,“ popisuje ďalší z dôvodov.
Zamrznutý od leta
Skúsenosť s odchodom detí z majority zo školy má obec Demjata. Po Tulčíku a Záhradnom je to posledná zo spádových škôl, ktoré určil školský úrad pre slivnícke deti. Táto škola do prváckej triedy prijala v septembri šesť detí z obce a šesť rómskych z Malého Slivníka. No vzápätí tri miestne deti rodičia odhlásili.
Spor o umiestnenie detí je zamrznutý od leta. Keď počas prázdnin regionálny školský úrad rozhodol, že deti z Malého Slivníka patria do škôl v Tulčíku, Záhradnom a Demjate, prvé dve spomínané obce napadli rozhodnutie na súde.
Následne v obecných zastupiteľstvách prijali uznesenia, v ktorých školské obvody zmenili. Ministerstvo školstva uznesenia napadlo na prokuratúre. „Podnet vyhodnotila ako odôvodnený a voči uzneseniam podala protest. Opatrenie školského úradu o spádových školách teda zostáva pre obce záväzné,“ tvrdí ministerstvo.
Obce s ministerstvom nesúhlasia. A deti sú stále doma a spolu so zúfalými rodičmi stále čakajú na riešenie.
