Ruská tajná služba (FSB) pred dvoma týždňami zadržala na ostrove Sachalin pri východnom pobreží ázijského Ruska japonského novinára. Teraz mu hrozí až 20 rokov väzenia. Juki Imai pracoval pre japonský regionálny denník Hokkaido šinbun.
V putách skončil pre podozrenie zo špionáže. Ruská štátna tlačová agentúra TASS píše, že Imai sa mal pokúšať získať údaje o počte mobilizovaných vojakov a dobrovoľníkov, ktorí sa zapojili do „špeciálnej vojenskej operácie“.
Moskva takto označuje vojnu na Ukrajine aj po štyroch rokoch od začiatku plnohodnotnej invázie. Napätie medzi Ruskom a Japonskom sa tak zvyšuje.
Prešlo pritom len pár mesiacov od momentu, keď Vladimir Putin po prvý raz navštívil Kurilské ostrovy – územie medzi Kamčatkou a Japonskými ostrovmi, čím udelil Japoncom diplomatickú ranu. Obe krajiny sa totiž od konca druhej svetovej vojny sporia o to, komu toto územie patrí.
Na Ukrajine zmierlivo
V roku 2022 aj ukrajinská armáda odobrala akreditácie viacerým novinárom vrátane štábov CNN a Sky News, ktorí informovali z čerstvo oslobodeného Chersonu bez súhlasu vojenského velenia a pred ukončením stabilizačných opatrení.
Armáda ich postup označila za porušenie pravidiel práce v bojovej zóne. Namiesto zatknutia prišli o oprávnenie pracovať v tejto oblasti. Akreditáciu štábu Sky News neskôr obnovili.
Zaujímavé je, že ešte pred niekoľkými rokmi podobne postupoval aj ruský aparát. V roku 2019 zadržali iného japonského novinára pre podozrenie zo špionáže. Neskôr dostal výzvu, aby krajinu opustil.
Ako dopadol Evan Gerškovič?
V roku 2023 však nastal bezprecedentný zlom. V putách skončil novinár denníka Wall Street Journal Evan Gerškovič. Prvýkrát od studenej vojny Moskva obvinila amerického žurnalistu zo špionáže a v tajnom procese ho bez zverejnenia akýchkoľvek dôkazov odsúdila na 16 rokov.
Ide o radikálne prísnejší trest než v známej slovenskej špionážnej kauze Bohuša Garbára. Toho priamo na videu zachytili, ako si s ruským vojenským atašé Sergejom Solomasovom dohaduje úplatky za poskytnutie informácií.
Hoci sa Garbár k činu priznal, vyviazol len s trojročnou podmienkou a pokutou 15-tisíc eur. Do väzenia na 18 mesiacov ho súd poslal až neskôr preto, že pokutu nedokázal zaplatiť. Ruského atašé zo Slovenska vyhostili.
Väzni na výmenu
Gerškovič sa neskôr z Ruska dostal vďaka výmene väzňov. Nezávislý portál Meduza v súvislosti s nedávnym zadržaním japonského novinára Jukiho Imaia poukazuje na cielenú stratégiu. Moskva má zatýkať cudzincov, ktorých neskôr využíva ako rukojemníkov na výmenu za svojich občanov, stíhaných v zahraničí.
Túto prax dokresľujú aj zistenia portálu Euronews, ktorý pripomína, že Imaia zadržali len pár dní po tom, čo bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že Moskva bude musieť svoj „výmenný fond naplniť európskymi a americkými idiotmi“.
Ruské úrady do tohto fondu podľa portálu zrejme zarátali aj nedávno zadržaného Švéda, ktorého obvinili z plánovania sabotáží. Špekuluje sa aj o tom, že zatknutie japonského novinára malo konkrétny spúšťač.
Spravodajský portál Agentstvo upozorňuje, že Imai skončil v putách presne v čase, keď Tokio vydalo do Nemecka Rusa, podozrivého z rozsiahlych kybernetických útokov.
Domové prehliadky aj väzenie
Zásahom čelia aj domáci novinári. Tento mesiac polícia prehľadala byt šéfredaktorovi nezávislého denníka Novaja gazeta Sergejovi Sokolovi. Po prehliadke bol odvedený na Vyšetrovací výbor.
V domácom väzení skončil v tomto roku aj investigatívec Oleg Roldugin, oficiálne obvinený zo „zneužitia osobných údajov“. V marci zas provládny bloger Iľja Remeslo nečakane zverejnil príspevok s názvom „Päť dôvodov, pre ktoré som prestal podporovať Vladimira Putina“.
Odsúdil vojnu na Ukrajine, ruského prezidenta obvinil zo zneužívania moci a vyzval ho na odstúpenie. O dva dni neskôr skončil v psychiatrickej liečebni a v júli bol zadržaný pre podozrenie zo šírenia „falošných správ”.
Koľkí za mrežami?
Rusko v súčasnosti väzní zhruba 50 novinárov a pracovníkov médií, píše parížska mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Odhady rešpektovanej nezávislej neziskovej organizácie Výbor na ochranu novinárov (CPJ) z minulého roka zas hovorili o čísle 27. Aj tento konzervatívnejší údaj však posúva Rusko na štvrté miesto v počte uväznených novinárov.
Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) v tejto súvislosti žiada spravodlivé procesy a okamžité prepustenie zadržiavaných s tým, že žurnalisti nesmú byť trestaní za svoju prácu ani slúžiť ako politickí pešiaci. „Vyzývame na okamžité prepustenie a požadujeme, aby akékoľvek súdne konanie bolo spravodlivé a transparentné,“ uzatvára IFJ.
Delí nás 135 miest
Rusko je v indexe slobody tlače na 172. mieste zo 180 hodnotených krajín. Nedávne udalosti mieria priamo na podstatu nezávislej žurnalistiky. Zber dát, rozhovory s miestnymi či sledovanie okolia sú bežnými postupmi pri tvorbe reportáží. Presne takto sme postupovali aj pri našej nedávnej ceste na východnú hranicu NATO.
Slovensko sa v rovnakom indexe prepadlo až na 37. miesto (oproti 17. priečke z roku 2017). Verejný priestor však nie je totalitný a v nezávislých médiách je naďalej možné písať a hovoriť otvorene.
