Francúzsko už nezažíva iba štandardné demonštrácie proti drahému životu či problémom školstva. Po sobotňajších násilnostiach úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. V stredu platili už tretiu noc za sebou. Premiér Sébastien Lecornu v pondelok nevylúčil dokonca ani výnimočný stav.
Niektoré štvrte Paríža pripomínali v sobotu bojové zóny. Horeli autá, radikáli rabovali obchody a útočili na políciu i verejné budovy. Podľa francúzskych médií Le Monde, France 24 a Le Figaro polícia zadržala okolo 2,5 tisíca ľudí. Zranenie utrpelo približne tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek. Poškodených bolo okolo tritisíc obchodov a reštaurácií.
Symbolom nepokojov sa stalo vypálenie historickej radnice v Limoges z roku 1883. Maskovaný dav prerazil vchod baranidlom. Starosta Guillaume Guérin upozornil podľa Le Monde na organizovanosť a premyslenosť útoku.
Kto chce destabilizovať štát?
Ani päť dní po najväčších násilnostiach sa však situácia nateraz nevrátila do normálu. Podľa včerajšej informácie ČTK zostal zákaz vychádzania v platnosti najmä v okolí parížskeho námestia Republiky, podobne ako v Lyone. Na dnes polícia zakázala neohlásené zhromaždenia pri Elyzejskom paláci, parlamente, Louvri či Champs-Élysées.
Premiér Lecornu obvinil z organizovania násilia extrémnu ľavicu. Prezident Emmanuel Macron priznal zlyhania bezpečnostných služieb a minister spravodlivosti Gérald Darmanin vyhlásil: „Minulý víkend sme nepochybne zlyhali.“ Útoky na radnice a prefektúry už nemožno vysvetľovať iba sociálnou frustráciou. A pokojných demonštrantov nemožno zamieňať s násilníkmi.
Rovnako nebezpečné by bolo prehliadať organizovaný extrémizmus, kriminálne siete a možné zlyhania integrácie. Ich skutočný podiel musia objasniť vyšetrovatelia.
Merz pomenoval migráciu
Nemecký kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre Bloomberg citovaný serverom The Western Journal spojil napätie v Európe s migráciou a nedostatočnou integráciou prisťahovalcov. „Príčinou sú s najväčšou pravdepodobnosťou neintegrovaní ľudia, migrácia,“ uviedol a poukázal tiež na rast podpory krajnej ľavice a pravice. Podľa neho to vytvára napätie a nepokoje v celej Európe vrátane Francúzska.
Merzove slová nepreukazujú pôvod konkrétnych výtržníkov. Znamenajú však, že otázku integrácie a dôsledkov migrácie už otvorene nastoľuje aj kancelár najsilnejšej európskej ekonomiky.
Varovania z arabského sveta a Izraela
Minister zahraničných vecí Spojených arabských emirátov Abdulláh bin Zájid už v roku 2017 v Rijáde podľa Arab News varoval: „Príde deň, keď uvidíme z Európy vychádzať oveľa viac radikálov, extrémistov a teroristov pre nedostatok rozhodnosti a snahu byť politicky príliš korektní.“
Situáciu pre Tému.21 komentoval aj moslimský propagátor medzináboženského dialógu Loay Alshareef. „Situácia v Paríži je smutná. Krajina, ktorá pomohla deradikalizovať mnohých ľudí vrátane mňa, sa teraz dostáva do rúk tých, ktorí chcú globalizovať intifádu,“ uviedol. Intifáda označuje palestínske povstanie – v tomto kontexte ide o prenášanie radikálneho konfliktu do zahraničia.
Alshareef zdôraznil, že sloboda musí byť spojená so zodpovednosťou. Tí, ktorí ju zneužívajú na vyvolávanie chaosu, musia podľa neho niesť následky. Za nevyhnutné považuje aj sprísnenie imigračnej politiky v Európe.
Varovanie pre Európu
Násilie medzitým zasiahlo aj Taliansko. Podľa Euronews vláda Giorgie Meloniovej rozhodla o vyslaní ďalších 500 vojakov do Milána. Premiérka informovala o takmer 200 zranených policajtoch a 330 zadržaných pri nepokojoch vo viacerých mestách. „Ničenie a vykrádanie nie je protest, ale zločin,“ vyhlásila.
Pozornosť vyvolala aj návšteva šéfa izraelskej kontrarozviedky Šin Bet Davida Ziniho v Paríži. Podľa denníka The Jerusalem Post rokoval s francúzskymi bezpečnostnými predstaviteľmi o terorizme a radikálnom islamizme. Návšteva bola naplánovaná vopred a jej obsah získal vzhľadom na nepokoje osobitný význam.
Francúzsko potrebuje dôsledné vyšetrovanie organizátorov, rýchle trestné konania a ochranu verejných budov. Európa musí začať riešiť islamistickú radikalizáciu aj zlyhania integrácie. Sloboda protestovať nesmie znamenať beztrestnosť násilia. Demokracia, ktorá nedokáže presadzovať vlastné zákony, totiž postupne stráca dôveru občanov. Odtiaľ je potom už iba krok k autokracii a totalite.
