Predčasné parlamentné voľby v Srbsku priniesli historický politický obrat. Podľa údajov volebnej komisie získala opozičná Študentská kandidátka po sčítaní približne 97 percent volebných miestností podľa ČTK 52,61 percenta hlasov. Projekcie jej prisudzujú 140 z 250 parlamentných kresiel.
Koalícia Aleksandara Vučića dosiahla len 39,24 percenta. Vučić, ktorý dominoval srbskej politike od roku 2012, uznal porážku ešte pred oznámením výsledkov. Po septembrovom odstúpení z prezidentského úradu sa pokúsil pokračovať v politike ako premiér. Jeho plán však stroskotal. V Belehrade a ďalších mestách nasledovali masové oslavy.
„Hovoriť už dnes o definitívnom konci Vučićovho politického vplyvu by však bolo predčasné. Prehral rozhodujúci volebný súboj, ale zostávajú mu voliči, stranícka organizácia a väzby vybudované počas dlhých rokov pri moci,“ uviedol pre Téma.21 Pavol Demeš, zahraničnopolitický analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky.
Skutočná skúška
Podľa Demeša bude rozhodujúce pokojné odovzdanie moci a obnovenie nezávislosti súdov, médií a verejných inštitúcií: „Najväčším úspechom by bolo, keby sa striedanie vlád v Srbsku stalo normálnou súčasťou politického života a štát pritom spoľahlivo fungoval.“
Víťazstvo študentského hnutia nadväzuje na takmer dvojročné protesty, ktoré vyvolala tragédia v Novom Sade. Pri zrútení prístrešku železničnej stanice v novembri 2024 zahynulo 16 ľudí. Demonštrácie postupne prerástli do celonárodného odporu proti korupcii a spôsobu vládnutia.
Demeš pripomína rok 2000, keď občianske protesty prispeli k pádu Slobodana Miloševića. „Aj skúsenosť po Miloševićovom páde pripomína, že volebný prelom ešte nezaručuje trvalú demokratizáciu.“ Úspech študentov však podľa neho môže byť „silným povzbudením pre celý región“.
Rusko stráca partnera
Geopolitické dôsledky môžu presiahnuť hranice Balkánu. Vučić roky balansoval medzi Bruselom, Moskvou a Pekingom. Napriek deklarovanej snahe o vstup do Európskej únie (EÚ) udržiaval blízke vzťahy s Ruskom a Čínou.
„Pre Moskvu je porážka dlhoročného partnera politickým oslabením. Ruský vplyv má však v Srbsku aj energetické, historické a spoločenské korene. Jeden volebný výsledok tieto väzby nepretrhne,“ upozorňuje Demeš.
Víťazné hnutie podľa neho získalo predovšetkým mandát na demokratickú obnovu, nie na zásadný zahraničnopolitický obrat: „Spája ľudí s rozdielnymi zahraničnopolitickými názormi, preto jeho smerovanie posudzujme podľa programu a konkrétnych rozhodnutí.“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už víťazom zablahoželala a prisľúbila podporu reformám. „Európska únia by teraz mala prísť s konkrétnou pomocou a dôveryhodnou perspektívou členstva,“ zdôrazňuje Demeš. Belehrad však musí pokročiť aj v normalizácii vzťahov s Kosovom, ktorého nezávislosť Srbsko neuznáva.
Slovensko musí reagovať na zmenu
Výsledok volieb má podľa Demeša aj slovenský rozmer. „Záujmom Slovenska je demokratické, stabilné a európsky orientované Srbsko. Máme blízke vzťahy a žije tam aj významná slovenská menšina.“
Kriticky hodnotí politickú podporu, ktorú Vučićovi poskytoval premiér Robert Fico: „Pre Roberta Fica je výsledok ďalším zahraničnopolitickým neúspechom. Osobne sa angažoval v podpore Vučića podobne ako predtým v podpore Viktora Orbána, bývalého premiéra Maďarska.“
Demeš pripomína aj Ficovu účasť na Vučićovom predvolebnom mítingu: „Za zásadnú chybu považujem stotožňovanie záujmov Slovenska s volebným úspechom konkrétnych zahraničných politikov.“ Slovenský premiér by podľa neho mal čo najskôr nadviazať kontakt s novými partnermi.
Zmena moci v Belehrade otvára aj otázku budúcnosti Kosova, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad ju dodnes neuznáva, rovnako ako Slovensko, ktoré patrí medzi päť štátov EÚ s týmto postojom.
Nová srbská vláda by však mohla vytvoriť priaznivejšie podmienky na dialóg s Prištinou, hlavným mestom Kosova. Demeš preto zdôrazňuje potrebu podporovať dohodu oboch strán: „Naším cieľom má byť pokojné, funkčné susedstvo a európska perspektíva oboch spoločenstiev,“ uzatvára.
