Znečistený vzduch nie je len nepríjemnosť, ktorú ani príliš necítime. Predstavuje významný dôvod predčasných úmrtí miliónov ľudí po celom svete. Známe sú smogové hmly v čínskych mestách alebo amerických priemyselných lokalitách.
V Európe patrí podľa instagramového profilu IR.Maps k najznečistenejším lokalitám priemyselná oblasť, ktorá zahŕňa takmer celé Holandsko, flámsku časť Belgicka, Porýnie v Nemecku či juh Anglicka vrátane Londýna a severné Taliansko. V Česku je najviac znečistený severozápad okolo Mosta a Litvínova či Sliezsko na severovýchode od Ostravy po Katowice. Smogovou zónou je aj pás od Viedne po Bratislavu pre dve rafinérie Slovnaft a OMV, vzdialené od seba iba zhruba 50 kilometrov.
Žijú kratšie
Aj na slovenskom vidieku sú však mestá, kde pre znečistené ovzdušie ľudia žijú v priemere až o dva roky kratšie, ako by mohli, ak by bývali v lokalitách s čistejším vzduchom. Ide najmä o veľké mestá a priemyselné lokality.
Prezradila to štúdia Výpočet zníženia očakávanej dĺžky života z dôvodu znečistenia ovzdušia na Slovensku. Vedci v nej analyzovali takmer milión úmrtí na Slovensku počas 17 rokov a prepojili ich s údajmi o žijúcej populácii a znečistení ovzdušia jemnými prachovými časticami PM2.5.
Ide o mikroskopické častice s priemerom do 2,5 mikrometra, čo je približne 30-krát menej než šírka ľudského vlasu. Je v nich zmes sadzí, minerálov, kovov a solí. Vďaka svojim rozmerom dokážu preniknúť hlboko do pľúc a krvného obehu človeka, spôsobiť tam ochorenia ako astma, infarkt či rakovina, keďže ide o karcinogény.
Do vzduchu ich vypúšťajú priemyselné podniky, bane, spaľovne, teplárne a elektrárne spaľujúce pevné a tekuté palivá, ale aj autá, kamióny či motorové vlaky a lode. V mnohých vidieckych regiónoch však k znečisteniu prispievajú aj domácnosti, ktoré kúria uhlím a drevom, prípadne dokonca odpadom.
Kde chýba čistý vzduch
Na štúdii spolupracovalo niekoľko inštitútov, univerzít a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Ten na svojej internetovej stránke každú hodinu informuje o stave ovzdušia v jednotlivých meracích bodoch po celom Slovensku.
Kvalita ovzdušia sa hodnotí ako dobrá v prípade, ak počet mikročastíc PM2.5 nepresiahne hodnotu 20 mikrogramov na kubický meter (µg/m3). Hodnoty medzi 20 a 50 µg/m3 poukazujú na zhoršenú kvalitu ovzdušia a hodnoty nad 50 µg/m3 na jeho zlú kvalitu.
Už pri zhoršenej kvalite SHMÚ odporúča starým a chorým ľuďom, tehotným ženám a malým deťom „zvážiť obmedzenie namáhavých činností vonku, zvlášť ak sa vyskytnú zdravotné symptómy“.
Koncentrácia PM2.5 pritom bežne dosahuje túto úroveň cez deň v mnohých častiach Bratislavy, ale aj v iných mestách, ako Senec, Púchov, Žarnovica, Martin, Ružomberok či Prešov. Mimoriadne znečistenie zvyčajne vykazujú lokality ako Veľká Ida neďaleko oceliarní Nippon Steel pri Košiciach, Strážske, Jelšava alebo oblasti v blízkosti cementární.
Štúdia okrem týchto štatistík znečistenia ukázala, ako veľmi to vplýva na zdravie obyvateľov a ako im to skracuje život. Okrem ich osobného života to má vplyv aj na hospodárenie štátu, pretože väčšia chorobnosť obyvateľov prináša vyššie výdavky na zdravotníctvo a sociálne dávky a nižšie príjmy z daní. Skracuje tiež obdobie, počas ktorého sú občania schopní pracovať a prispievať do verejného sociálneho a dôchodkového systému.
Priemysel a kúrenie
Štúdia prezrádza, že najväčšia koncentrácia mikročastíc PM2.5 je na južnom a východnom Slovensku, teda v lokalitách, kde ľudia stále často kúria uhlím a nekvalitným drevom. Prekvapivo však aj na Orave a Kysuciach, strednom Považí od Žiliny po Trenčín či v okolí priemyselných miest Košice, Ružomberok, Žiar nad Hronom či Prievidza.
Na druhej strane, očakávaná kratšia dĺžka života sa nevzťahuje iba na tieto oblasti. Prekvapivo zasahuje aj lokality, kde by sa dalo predpokladať zdravé prostredie a vysoký vek dožitia obyvateľov. Okrem zdravého vzduchu však na to má vplyv aj zdravá strava, fajčenie a nadmerné požívanie alkoholických nápojov.
Lokalitou s očakávaným vyše dvojročným nižším vekom dožitia je napríklad obec Brezovica pri Zuberci na Orave, ale aj neďaleké dediny Zubrohlava či Rabča pri Námestove. Podobne aj Hubová a Švošov v okrese Ružomberok, kde to možno odvodiť od hustej dopravy cez obce.
Podobné hodnoty vykazujú aj Liptovské Sliače alebo Partizánska Ľupča pri Ružomberku, kde je zdrojom mikroprachu ružomberská papiereň Mondi. V prípade okolia Jelšavy a Revúcej pochádzajú mikročastice nielen z kúrenia pevným palivom, ale aj z neďalekých baní na magnezit a závodu na jeho spracovanie.
Obyvatelia gemerskej obce Rimavská Seč sa dožívajú až o 2,28 roka menej a očakávaná dĺžka života je tu len tesne nad 70 rokov. V neďalekej maličkej obci Potok je to dokonca iba 64 rokov. V iných regiónoch Slovenska je dĺžka dožitia bežne 75 až 80 rokov, v niektorých obciach dokonca aj nad 80 rokov.
Zaujímavá je situácia pri Košiciach. V meste je očakávaná dĺžka života v priemere tesne pod 80 rokov, v mestskej časti Myslava dokonca aj nad 80 rokov. Neďaleká obec Veľká Ida tesne pri oceliarni ju však má len 70,3 roka, pričom ľuďom znečistený vzduch skracuje život v priemere o 1,7 roka. V Bratislave je o niečo nižšie očakávané dožitie v mestskej časti Podunajské Biskupice pri rafinérii Slovnaft, vyššie, naopak, na západe mesta.
Čo podporovať?
Negatívny dosah na zdravie občanov a tým aj na verejné výdavky štátu možno zmierniť viacerými nástrojmi. Či už je to prísnejšia kontrola emisií priemyselných a energetických podnikov, podpora nahrádzania kotlov na pevné palivo plynom a elektrinou, či zatepľovanie budov a inštalácia fotovoltických panelov. Práve v Košiciach prinesie výrazné zlepšenie výstavba novej elektrickej vysokej pece v oceliarni Nippon Steel, ktorá nahradí pec na uhlie.
Množstvo škodlivín vo vzduchu znižuje aj podpora elektrodopravy a cyklodopravy, elektrifikácia železníc a autobusov či dodávkových a komunálnych automobilov. Štáty by mali cielene podporovať opatrenia, ktoré reálne vedú k obmedzeniu znečisťovania ovzdušia, pretože to občanom zlepšuje zdravie, predlžuje život a zlepšuje stav verejných financií.
