Kombinácia ruskej vojny a konfliktu v Perzskom zálive a Červenom mori znovu vytlačila ceny ropy a plynu na rekordné úrovne. Keďže táto ničivá kombinácia trvá už dlho, mnohým krajinám, najmä africkým, hrozí hlad a bieda.
Útoky dronov na lode a prístavy, ktorými sa Rusko a Ukrajina usilujú vzájomne si blokovať dopravu a export, sa toto leto znásobili. Čierne more, kadiaľ lodné trasy smerujú, sa stalo smrteľne nebezpečným územím. Lode sa potápajú nielen v ukrajinskom prístave Odesa alebo ruskom Novorossijsku, ale aj vo výsostných vodách Rumunska a Bulharska.
Vývoj cien nelúpanej ryže v roku 2026
Burza Chicago (v USD za 100 libier / 45 kg)
- Cena v januári 2026 $10.20
- Cena v októbri 2026 $17.08
- Celkový nárast +67.5 %
Jedlo na dne
Asi sto kilometrov od bulharského pobrežia Čierneho mora sa napríklad po zásahu ruského dronu potopila turecká loď Alfa Watan pod vlajkou Toga. Jej dvanásťčlenná posádka zmizla pod hladinou.
Pri rumunských brehoch zasa dostala zásah turecká loď Royad Mammadov, ktorá viezla ukrajinskú kukuricu. Zahynuli dvaja námorníci a loď sa potopila.
Útoky dronov prakticky znemožnili vývoz obilia a slnečnicového oleja z oboch krajín. Rusko a Ukrajina boli ešte donedávna najväčšími svetovými exportérmi potravín, vyvážali ich najmä do afrických a ázijských krajín.
V auguste Ukrajina vyviezla iba pätinu obilia v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka. Rusko v lete znížilo vývoz obilia medziročne o vyše tridsať percent. V septembri jeho export ďalej klesal, keď vývoz pšenice, jačmeňa či kukurice dosiahol sotva polovicu toho čo vlani.
Výpadkom dodávok trpia najmä africké krajiny. Najväčším importérom obilia cez Čierne more je tradične Egypt, ktorý z Ruska a Ukrajiny v prvom polroku doviezol až 86 percent svojej spotreby pšenice. Veľa dovážajú aj Tunisko, Nigéria, Etiópia či Somálsko alebo bojmi zmietaný Jemen.
Keďže tieto štáty nedokážu vypestovať dostatok vlastných potravín a dovoz zlyháva, ceny v ich obchodoch stúpajú. V Egypte napríklad chlieb podľa agentúry Reuters zdražel zhruba o štvrtinu. Prispieva k tomu aj drahá ropa a plyn, čo predražuje hnojivá a dopravu. Okrem toho je tu vplyv meteorologického javu El Niňo, ktorý prináša sucho alebo záplavy.
V Indii bol napríklad podľa agentúry Reuters najslabší monzún za posledných 20 rokov a zhoršilo to úrodu ryže, sóje, kukurice a bavlny. Mnohí obyvatelia si nemôžu dovoliť kúpiť dostatok jedla, žijú v biede a časť z nich to vyháňa za lepším životom do susedných krajín, prípadne až do Európy.
Plné sklady, prázdne trhy
Humanitárna organizácia Svetový potravinový program uvádza, že len potraviny, ktoré pred vojnou Ukrajina vyvážala, zásobovali po celom svete až 400 miliónov ľudí. V prípade Ruska to bolo pravdepodobne o niečo viac. Ešte vlani bolo hlavným dodávateľom potravín pre takmer tridsať afrických štátov, tento rok zásobuje už len osem.
Na jednej strane Afričanom pšenica alebo kukurica z východnej Európy zúfalo chýba. Na druhej strane sú ukrajinskí a ruskí farmári, ktorí majú plné sklady, nemajú však ako vyvážať. Obávajú sa preto, že sa potraviny pokazia a oni skrachujú. Pritom aj im zdraželi hnojivá, pohonné hmoty či ďalšie vstupy.
Situáciu zhoršuje fakt, že z mnohých surovín, ako kukurica či olejniny, sa vyrábajú biopalivá, po ktorých je v čase drahej ropy mimoriadny dopyt. Doprava či výroba elektriny sa tak stáva konkurenciou jedla a prináša dilemu, ktorú si vyspelé štáty nevedia ani predstaviť.
Kadiaľ pôjdu vlaky?
Na chýbajúce dodávky už zareagoval svetový trh. Pšenica na chicagskej burze zdražela od začiatku roka do konca augusta o polovicu z 5 na 7,50 amerických dolárov za bušel (27,2 kg), neskôr klesla na zhruba 6,60 USD. Kukurica a sója zdraželi o štvrtinu.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) informuje, že svetové ceny potravín sa v septembri dostali na najvyššie úrovne za posledné štyri roky. Pšenica, kukurica a sója však už v októbri zlacňovali, čo sa nedá povedať o ryži.
Tá je v ázijských a afrických krajinách alternatívou k obiliu. Od začiatku roka však zdražela až o 70 percent na 17 dolárov za sto libier (zhruba 45 kilogramov). To môže postihnúť nielen Afriku, ale najmä ľudnaté ázijské krajiny.
Rusko a Ukrajina hľadajú spôsoby, ako obísť čiernomorské prístavy, ktoré si navzájom zablokovali. Rusi smerujú dodávky do Iránu alebo Číny a využívajú pobaltské prístavy, ktoré ešte nie sú poškodené. Ukrajinci sa zas usilujú exportovať cez európske krajiny. Tie sa však boja, že ak by v nich ukrajinské obilie ostalo, nízkymi cenami by mohlo ohroziť ich domáci trh.
Tento týždeň však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Poľsko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko, aby povolili tranzit ukrajinského obilia a kukurice do prístavov, odkiaľ sa môžu vyvážať do Afriky. Informoval o tom maďarský premiér Péter Magyar s tým, že pre televíziu RTL potvrdil, že proti tranzitu nič nemá.
Prevencia migrácie
Výkyvy na svetových trhoch Európu príliš nepostihnú, keďže potravín má tradične prebytok. Na druhej strane však môžu povzbudiť milióny ľudí z rozvojových krajín pustiť sa za lepším životom práve na starý kontinent.
Je preto dôležité, aby sa uvoľnila blokáda ukrajinských potravín. Uspokojil by sa tým dopyt v Afrike a svetové ceny obilnín by mohli klesnúť na rozumné úrovne.
Aj pre Slovensko je preto veľmi dôležité nerobiť Ukrajine napriek a umožniť vlakom s obilím prekládku na úzkorozchodné trate v Čiernej nad Tisou alebo Haniske a tranzit cez Slovensko do prístavov v Rijeke, Kopri alebo Terste. Takýto príspevok od vlády Roberta Fica je oveľa výraznejší v rámci zmiernenia migračného tlaku na Európu ako strašenie pred voľbami a hliadkovanie pri hraniciach.
