Slovensku rastie štátny dlh. Každoročné rozpočtové deficity k nemu pripočítavajú miliardy a splátky úrokov z pôžičiek prudko stúpajú.
Štát postupne spláca staré lacné pôžičky z rokov 2020 až 2022 a nové si berie s oveľa nevýhodnejším úrokom. Znamená to, že takzvaná dlhová služba, teda úroky z dlhu, bude oveľa vyššia. V súčasnosti vláda posiela majiteľom štátnych dlhopisov na úrokoch zhruba dve miliardy ročne, v roku 2030 to však budú už vyše štyri miliardy. To je napríklad suma, ktorú vláda minie na trináste dôchodky počas štyroch rokov.
Netrápi ho to
Ratingová agentúra Standard & Poor’s napriek tomu krajine na jeseň ponechala rating na úrovni A so stabilným výhľadom, pochvaľuje si minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD).
Rating je hodnotenie, ktoré vyjadruje, ako spoľahlivo dokáže krajina splácať svoje dlhy. Od neho sa odvíja, za aký úrok si štát môže požičať peniaze na finančných trhoch. Zhoršenie ratingu predražuje pôžičky štátu. Zdražieť v takom prípade môžu aj hypotéky a iné úvery pre ľudí a firmy, pretože banky sa pri stanovovaní úrokov riadia aj tým, koľko platí za požičané peniaze štát.
Mínusy v štátnom rozpočte obhajuje minister financií sociálnym cítením a všetku vinu za nelichotivý stav štátu pripisuje bývalým vládam, okrem tých, kde bol Smer. Vyrovnaný rozpočet, ktorý vláde predpisuje ústavný zákon, by podľa neho viedol k ekonomickému úpadku, prepusteniu 120-tisíc štátnych zamestnancov a zníženiu hrubého domáceho produktu (HDP) o päť a pol percentného bodu.
Zadlženosť Slovenska minister financií paradoxne nepokladá za problém, veď „Grécko malo v čase najväčších problémov dlh vyše 210 percent HDP, Taliansko má 140, Francúzsko 120 percent“, zdôrazňuje.
Vyšší dlh majú susedné Maďarsko a Rakúsko. Tento rok sa k Slovensku priblížilo aj Poľsko. Ani vyše štvorpercentné úroky, za ktoré si Slovensko aktuálne od bánk požičiava, podľa neho nie sú ničivé. Rovnaké úroky musí platiť napríklad Belgicko, ktoré má oproti Slovensku o jeden stupeň vyšší rating, vysvetľuje minister.
Vyššie dlhy, väčšie splátky
Úroky zo štátnych dlhopisov rastú v celej Európe najmä pre vyššiu infláciu. Dôvodom sú však aj vysoké deficity mnohých krajín. Tie v investoroch, ktorí nakupujú štátne dlhopisy, teda požičiavajú peniaze štátom, vzbudzujú obavy, či sa im peniaze vrátia. Ohrozené by boli, ak by nejaká krajina skrachovala, ako sa to pred rokmi stalo Grécku.
Ešte začiatkom roka pred začiatkom bojov v Iráne si Slovensko požičiavalo za úrok 3,1 percenta, posledné aukcie štátnych dlhopisov však priniesli úrok až 4,4 percenta. Znamená to, že lacnejšie investori Slovensku požičať nechcú.
Dôvodom sú najmä nové dlhy, ktoré vyrobila posledná vláda Roberta Fica. Keď preberala úrad, slovenský dlh bol zhruba 60 miliárd eur, doteraz ho však zvýšila o 25 miliárd, v budúcom roku sa dlh vyšplhá na sto miliárd eur.
Ak by zároveň slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, nebol by to až taký problém. Pre nezvládnutú konsolidáciu však vláda udusila rast, ktorý je len tesne nad nulou a jedným z najnižších v Európe. Krajina si teda na rastúci dlh nedokáže zarobiť a ďalej trpí pre vysoké dane.
Minister Kamenický očakáva, že v budúcom roku sa hospodársky rast zrýchli na zhruba dve percentá najmä vďaka spusteniu výroby automobilky Volvo. Aj Standard & Poor’s predpokladá zlepšený ekonomický rast, prispeje k nemu aj opätovný rozbeh výroby hlinikárne Slovalco alebo spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Ochota šetriť
Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však už dlhé roky upozorňujú, že Slovensko si žije nad pomery a účet za to zaplatí dnešná mladá a stredná generácia. A budúca vláda bude musieť pre stomiliardový dlh nekompromisne šetriť na fungovaní štátu, platoch úradníkov a dôchodkoch.
„Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia – od našich veriteľov,“ hovorí pre portál Aktuality dátový analytik Ivan Bošňák. Ak by vláda na takýto tlak nezareagovala primeraným šetrením, Slovensku by hrozil bankrot.
Podľa jeho slov je možné, že štát po čase nebude mať na dostavbu nemocníc, opravu mostov či dokončenie diaľnic. Je preto dôležité naštartovať hospodársky rast napríklad zrušením transakčnej dane, bojom s korupciou a zmenami na trhu práce.
Nová vláda by sa mala od súčasnej odlišovať najmä ochotou šetriť na sebe, nielen vyťahovať peniaze z vreciek občanov a firiem vyššími daňami a odvodmi. Spoliehať sa na to, že ľudia stále majú finančné rezervy a budú stále nakupovať a platiť neúmerne vysoké dane, je naivné. Úspory sa minú a štát potom môže mať oveľa väčší problém s príjmami, ako v súčasnosti.
Riešením je uskromniť sa vo verejnej správe, nekupovať si voličov drahými výhodami a podporiť investície firiem, čo opäť rozbehne ekonomiku a urobí zo Slovenska zaujímavý podnikateľský región. Dlh krajiny zatiaľ nie je na tragickej úrovni, každým rokom však k nej smeruje a bez tvrdej práce sa sám nezníži.
