Začal sa veľký zápas o skladovanie dát. Európska únia (EÚ) nedávno vyhlásila výberové konanie na vybudovanie siedmich veľkých dátových centier pre umelú inteligenciu (AI) po celej Európe. Dôvodom je dominancia amerických poskytovateľov dátových služieb v internetovom priestore, špeciálne v oblasti AI.
Iniciatíva má posilniť technologickú nezávislosť a upevniť pozíciu Európy ako kontinentu umelej inteligencie, píše sa vo výzve Európskej komisie. Gigantické dátové centrá, takzvané gigafactories, majú rozšíriť európsku výpočtovú kapacitu.
Výzva Komisie je otvorená do polovice novembra. Následne vyhodnotí ponuky uchádzačov, aby sa výstavba mohla začať už v budúcom roku. Iniciatíva by mala prilákať súkromné investície za najmenej 20 miliárd eur. EÚ do nej plánuje vložiť ďalších až 30 miliárd.
Centrá môžu vzniknúť v jednom členskom štáte na jednom mieste alebo vo viacerých lokalitách. Môžu sa tiež budovať ako cezhraničné projekty niekoľkých členských štátov s využitím prepojených výpočtových zariadení.
Ako poraziť závislosť?
Plánom EÚ je strojnásobiť kapacitu dátových centier v Európe počas nasledujúcich piatich až siedmich rokov. Takéto centrá slúžia nielen moderným cloudovým službám, ale aj tréningu a prevádzke AI modelov. Každá odpoveď chatbota, vytvorený graf či obrázok prechádza cez obrovské servery, v ktorých sú uložené dáta a ktoré umožňujú výpočty.
V súčasnosti sa výrazná väčšina z nich nachádza v USA. Vytvára to však závislosť Európy od služieb ukladania a využívania dát amerických internetových gigantov Google, Meta či Microsoft.
V prípade, ak by boli takéto služby narušené, fungovanie Európy by bolo životne ohrozené. Mohli by prestať pracovať nielen mailové schránky, sociálne siete či online systémy, ale aj platobné brány, bankové služby alebo bezpečnostná infraštruktúra.
Brusel preto prichádza s veľkými stimulmi, aby sa dátové gigacentrá budovali aj v Európe. Nie je to však také jednoduché a bez rizika. Podobné projekty sú energeticky veľmi náročné. Komisia chce preto zosúladiť rast výpočtovej kapacity s klimatickými cieľmi a dostupnosťou elektriny.
Znamená to uprednostniť lokality blízko existujúcich elektrární, ale aj jazier a priehrad. Dátové centrá totiž spotrebujú nielen obrovské množstvá elektriny, ale aj vody na chladenie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) si najnovšie AI čipy v jedinej serverovej skrini vyžadujú okamžitý príkon až 600 kilowattov, uvádza portál EUBrief.
To je výkon, ktorý potrebujú približne dve stovky slovenských domácností. Takýchto serverov sú v dátovom centre stovky. Práve preto sa jeho veľkosť nemeria vo štvorcových metroch, ale v elektrickom výkone, ktorý na svoju prevádzku vyžaduje.
Otvorená pahreba
Obrovský elektrický výkon je koreňom problému. V údolí Hansel Valley v americkom Utahu sa napríklad pripravuje výstavba gigantického komplexu dátových centier s názvom Stratos Project s výkonom deväť gigawattov (GW, jednotka elektrického výkonu), čo je dvojnásobok terajšej spotreby štátu Utah.
Podľa portálu Nextech by také množstvo energie dokázalo napájať celé Fínsko a blíži sa k letnej špičke spotreby New Yorku, ktorá presahuje desať gigawattov. Na porovnanie celková výrobná kapacita všetkých elektrární na Slovensku je približne sedem gigawattov.
Investor Kevin O’Leary plánuje komplex v Utahu vybudovať na rozlohe vyše 160 km², teda necelých 13 krát 13 kilometrov. Mala by ho napájať vlastná plynová elektráreň.
Projekt však vyvolal protesty miestnych obyvateľov, ktorí sa obávajú obrovského množstva odpadového tepla z chladenia serverov. To môže zvýšiť priemernú dennú teplotu o takmer tri stupne Celzia a nočnú až o 15 stupňov, čo by úplne zmenilo mikroklímu regiónu. Projekt navyše potrebuje 62,8 milióna m3 vody na chladenie a prevádzku turbín ročne, pričom ju bude po použití vypúšťať zohriatu na takmer 38 stupňov Celzia.
V USA podľa portálu Heatmaps funguje približne tritisíc datacentier, stavia sa alebo plánuje ďalších poldruha tisíca, kým Čína a európske štáty ich majú len stovky. V posledných mesiacoch sa proti nim zdvihol odpor. Podľa prieskumov si ich v blízkosti svojich obydlí neželajú až tri štvrtiny Američanov.
Dátová križovatka
Negatívne príklady už má aj Európa. Najznámejším je metropola európskych dátových centier – mestečko Slough na juhu Anglicka pri letisku Heathrow na okraji Londýna. V lokalite stojí približne 40 väčších i menších dátových centier. Ďalšie majú podľa britského denníka The Guardian ešte pribudnúť.
Z mesta to robí miesto s najväčšou koncentráciou dátových skladov v Európe, celosvetovo je v prvej desiatke. Ide o dôležitý internetový hub, cez ktorý prechádzajú údaje z celého sveta, ale slúži najmä európskym používateľom dátových služieb.
Slough si investori vybrali najmä pre jeho priemyselnú tradíciu, vybudované energetické siete, ale aj viacero optických káblov v blízkosti a dobré prepojenie na celé Spojené kráľovstvo. V lokalite vzniklo zhruba 14-tisíc nových pracovných miest.
Obrovské množstvo elektriny, ktoré servery spotrebujú, sa mení na teplo a chladiace systémy ho vypúšťajú do okolia. Obyvatelia sa sťažujú na neznesiteľné horúčavy najmä počas leta, čo je v Anglicku nezvyklé. Podľa štúdie Cambridgeskej univerzity môže byť teplota v okolí dátových centier naozaj o dva až deväť stupňov Celzia vyššia, pretože vytvárajú takzvaný tepelný ostrov.
Tepelný ostrov je jav, pri ktorom je určité územie výrazne teplejšie než jeho okolie v dôsledku nahromadeného a uvoľňovaného tepla – či už zo zastavaných povrchov, alebo z prevádzky zariadení, napríklad dátových centier a ich chladiacich systémov.
Česká karta
Vybrať vhodné lokality pre dátové centrá v Európe preto nie je jednoduché. Investori sa pozerajú na chladnejšie regióny v Škótsku alebo Fínsku, kde netreba toľko energie na chladenie. Navyše je tam dostatok lacnej elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Vo Fínsku majú svoje dátové centrá napríklad spoločnosti Microsoft alebo ByteDance. Americká firma Alphabet, ktorá prevádzkuje spoločnosť Google, podľa agentúry Reuters zainvestuje v krajine do infraštruktúry AI až 13 miliárd eur. V rokoch 2027 až 2028 sa to bude týkať troch nových dátových centier, elektrickej siete a produkcie čistej energie a batériových úložísk. Alphabet má s energetickou firmou Fortum podpísať zmluvu na odber polovice produkcie jadrovej elektrárne na 22 rokov. Vo Fínsku tak vďaka tomuto projektu vznikne sedemtisíc nových pracovných miest.
Spoločnosť Google vybudovala svoje prvé fínske dátové centrum v roku 2009, keď kúpila bývalú papiereň v meste Hamina.
Jednou z lokalít pre gigacentrá by sa mala stať aj Česká republika, ktorá oficiálne ohlásila podporu pre takýto projekt. Centrum má vyrásť v Zbraslavi pri Prahe, kde ho plánuje postaviť firma České Radiokomunikace, patriaca austrálskej investičnej firme Macquarie.
Pôvodne hovorila o investícii za dve miliardy českých korún (zhruba 80 miliónov eur) a kapacite 28 megawattov. Po zverejnení európskej výzvy projekt poriadne narástol. Teraz sa podľa Hospodárskych novín hovorí o sto miliardách korún (štyri miliardy eur), z čoho 70 percent by vložil investor a po 15 percent by prispeli Česko a EÚ. Kapacita gigacentier by sa vyšplhala nad jeden gigawatt.
To je obrovský elektrický výkon, ktorý sa bude budovať postupne. Vyžadoval by si totiž výstavbu celej veľkej elektrárne, ktorá by ho napájala. Zbraslav leží na brehu najdlhšej českej rieky Vltavy, blízke vodné elektrárne Vrané a Štěchovice majú spolu výkon len zhruba 80 megawattov, aj to iba pri dostatku vody.
Dáta z Lidla
Slovensko zatiaľ o výstavbu gigacentra nemá záujem, hoci práve tohtoročné spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce by to umožňovalo. Pripravuje sa tiež výstavba nového bloku v Jaslovských Bohuniciach v spolupráci s americkou firmou Westinghouse, ktorý bude mať výkon 1,2 gigawattu. Teda ešte o niečo viac ako plánovaná kapacita zbraslavského gigacentra.
Čoskoro sa spustí aj rekonštrukcia ôsmich turbín dunajskej elektrárne Gabčíkovo, ktorá by mala zahŕňať aj zvýšenie jej výkonu. Práve táto lokalita by bola na výstavbu gigacentra pre dostatok elektriny i vody z Dunaja ideálna.
Na Slovensku sa hovorí o súkromnom projekte dátového centra za tristo miliónov eur, ktorý pripravuje firma Tatra Supercompute. Prvá časť s výkonom 10 až 15 megawattov by mala vyrásť za pol roka na západnom Slovensku.
Štát chce projekt podporiť tým, že si rezervoval časť skladovacej kapacity. Neskôr by sa výkon mal zvýšiť až na 700 megawattov vo viacerých lokalitách.
Iné krajiny sa, naopak, v plánoch predbiehajú. Nemecká spoločnosť Schwarz Group, ktorá vlastní reťazce Lidl a Kaufland, buduje v nemeckom Lübbenau, zhruba 150 kilometrov od českých hraníc, dátové centrum za jedenásť miliárd eur. Podľa výšky investície by malo mať kapacitu okolo pol gigawattu.
Do výstavby dátového centra pri Rostocku na severe Nemecka plánuje investovať ďalších 5,6 miliardy eur. Ide o menší projekt, ktorého kapacita by do roku 2033 mala dosiahnuť 240 megawattov. Skupina Schwarz, ktorá rozšírila svoje podnikanie aj na cloudové služby, by ho do roku 2045 chcela rozšíriť až na jeden gigawatt.
Vo fínskom Utajärvi by sa už tento rok mala rozbehnúť výstavba ďalšieho dátového centra s kapacitou dvesto megawattov. Bude napojené na obnoviteľné zdroje, batériové úložisko a vďaka nižším miestnym teplotám má byť menej náročné na chladenie.
Kto zvíťazí?
Obrovský projekt Európskej komisie si určite nájde záujemcov, hoci odpor verejnosti bude značný. Nevôľu ľudí totiž vyvolávajú spôsoby, ktoré používajú prevádzkovatelia datacentier, ktorí napríklad pri nedostatku elektriny napájajú servery záložnými dieslovými generátormi, z čoho sa do okolia šíri pach spálenej nafty.
Práve preto je dôležité smerovať centrá do okolia uhoľných elektrární či baní, ktoré majú vybudovanú energetickú infraštruktúru a zvyčajne neležia v blízkosti obývaných oblastí. Zaujímavým nápadom je aj využívať odpadové teplo na vykurovanie bytov a priemyselných podnikov.
Boj o elektrinu a vodu teda bude ešte dôležitou súčasťou rozvoja umelej inteligencie. Zatiaľ vôbec nie je isté, či v ňom zvíťazia ľudia, alebo roboti.
