V čase, keď parlament stále neprerokoval správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti na Slovensku za rok 2024, poslal Maroš Žilinka do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) už aj obdobnú správu za rok 2025. Jednoznačnejší dôkaz, že boj proti zločinu a korupcii súčasnú vládnu koalíciu takmer vôbec nezaujíma a že v tejto oblasti rezignovala na riadenie a správu štátu, si možno len ťažko predstaviť.
Samozrejme, ignorovanie sveta zločinu súčasnou vládnou koalíciou je výrazne selektívne. Ak totiž ide o zaručenie beztrestnosti predovšetkým príslušníkov a sympatizantov najväčšej vládnej strany na Slovensku – Smeru-SD, pred koalíciou nejestvujú žiadne neprekonateľné prekážky. Nezastaví ju ani likvidácia fungujúcich orgánov na boj so zločinom, ani porušovanie ústavy a zákonov.
Na jednej strane je pochopiteľné, že vládnym politikom sa nechce pozerať do zrkadla, ktoré im nastavujú obe Žilinkove správy. Ten pohľad nie je príjemný. Generálny prokurátor ich usvedčuje z toho, že si štát pod ich vedením neplní svoje základné povinnosti, medzi ktoré bezpečnosť občanov a ochrana pred zločinom nepochybne patria.
Organizovaná skupina
Ak však vychádzame z premisy, že na čele štátu bola počas druhej a tretej vlády Roberta Fica (2012 až 2020) organizovaná skupina, ktorá ovládala a zneužívala bezpečnostné inštitúcie krajiny, a že sa štvrtá Ficova vláda usiluje všetkými dostupnými prostriedkami príslušníkov tejto organizovanej skupiny zachrániť pred trestom, vychádza z toho jasný záver. Ignorovanie správ slovenského generálneho prokurátora je súčasťou výkonu moci a politického boja s opozíciou a občanmi.
Podobne ako správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ani správy generálneho prokurátora nemožno označovať za účelové výplody opozičných strán. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy vo svojich verejných vystúpeniach a stanoviskách vychádza z výsledkov kontrol vykonaných stovkami zamestnancov úradu.
Žilinkova správa zasa vychádza z podkladov všetkých okresných a krajských prokuratúr i organizačných zložiek generálnej prokuratúry. Nemožno ju teda bagatelizovať ako znôšku nepodložených tvrdení o stave zákonnosti na Slovensku a o trendoch vo vývoji jednotlivých druhov trestnej činnosti.
Najnovšia 240-stranová správa generálneho prokurátora je v NR SR iba niekoľko dní, takže poslanci sa s ňou zrejme ešte nestačili oboznámiť. Ak však majú v pamäti tohtoročné kritické slová Maroša Žilinku o úpadku boja proti korupčnej trestnej činnosti, najmä proti veľkej korupcii (stav boja proti korupcii označil za „katastrofálny“), dá sa očakávať, že ani táto správa nebude pre vládnu koalíciu prioritou.
Správu za rok 2024 poslal Žilinka do parlamentu vlani uprostred leta. Prerokovať by sa mala až na najbližšej septembrovej schôdzi, teda po viac ako roku. Žilinka toto odkladanie ostro kritizoval na sociálnej sieti: „Nech už sú dôvody na neprerokovanie správy a jej opakované presúvanie akékoľvek, taký stav považujem za veľmi nešťastný.“
Vzhľadom na podobné praktiky súčasnej vládnej koalície by sa zrejme nik nečudoval, keby prerokovanie oboch správ spojila do jedného bodu, podobne ako to urobila s návrhmi na odvolanie viacerých členov vlády.
Potieranie korupcie
Najväčšie výhrady opozície, občianskych združení, ako aj viacerých právnikov a odborníkov na boj so zločinom smerovali k novelám trestných zákonov a k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Najnegatívnejší dosah na potieranie trestnej činnosti, najmä korupcie, mali skrátenie premlčacích lehôt a zvýšenie hraníc škody, od ktorých sa skutok posudzuje ako trestný čin. Tieto výhrady sa objavujú aj na viacerých miestach správy za minulý rok. Opozícia ich pri jej prerokovaní určite využije. Robert Fico a koaliční poslanci ich, naopak, budú bagatelizovať.
Čísla však nepustia. Správa za rok 2025 je neraz priam obvinením súčasnej vlády z (ne)konania, predovšetkým v boji proti organizovanému zločinu a korupcii. Pokles počtu stíhaných osôb a objasnených prípadov pri viacerých trestných činoch totiž správa priamo spája s novelami Trestného zákona a Trestného poriadku.
„V roku 2025 bolo za trestný čin krádeže ukončené trestné stíhanie proti 3 597 obvineným, zatiaľ čo v roku 2024 proti 6 453 obvineným, čo je výrazný pokles až o 44,3 percenta,“ uvádza sa v Žilinkovej správe. Tento stav je podľa generálnej prokuratúry primárne spôsobený zmenou zákonnej úpravy, najmä zmenou výšky škody (pri škode do 700 eur ide len o priestupok proti majetku) a zrušením trestnosti recidívy drobných krádeží (mediálne označovaných aj ako „horalkové“ krádeže).
Neudržateľný stav pri krádežiach si uvedomili aj v koalícii a vlani prijali novelu, ktorá pôvodnú úpravu korigovala.
Podobne kriticky hodnotí generálny prokurátor aj (ne)stíhanie korupčných trestných činov. Podľa jeho správy sa na poklese stíhania týchto trestných činov podpísali zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku. Tieto zmeny znížili trestné sadzby za korupciu a skrátili premlčacie lehoty pri korupčných trestných činoch, čím sa znížila pravdepodobnosť úspešného vyšetrovania komplikovaných korupčných prípadov.
Podobné formulácie o negatívnom dosahu noviel Trestného zákona a Trestného poriadku sa objavujú aj v ďalších kapitolách. Napríklad pri daňových trestných činoch klesol počet stíhaných osôb o 57,6 percenta.
Vážny stav krajiny
Najzávažnejšie poznatky však správa prináša v súvislosti so stavom právneho poriadku na Slovensku. Generálna prokuratúra negatívne vníma zmeny v kvalite legislatívneho procesu, najmä vysoký počet zákonov schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní. Obchádzaním štandardného pripomienkového konania sa odbornej verejnosti znemožňuje, aby sa vyjadrila k návrhom právnych predpisov.
Nedostatok času na posudzovanie a pripomienkovanie návrhov zákonov sa negatívne prejavuje na ich výslednej kvalite a spôsobuje problémy pri ich uplatňovaní. „Takýto postup oslabuje princípy právneho štátu a predvídateľnosť práva,“ píše sa v správe.
Nedávno na problémy s právnym štátom na Slovensku upozornila aj Európska komisia. Obe správy generálneho prokurátora signalizujú, že stav krajiny je vážny. Prinajmenšom opozícia by mala týmto zisteniam venovať zvýšenú pozornosť.
