V boji proti veľkej korupcii neurobilo Slovensko žiadny pokrok, problémom je aj prijímanie zákonov a nezávislosť verejnoprávnych médií. Konštatuje to výročná správa Európskej komisie o stave právneho štátu v kapitole venovanej Slovenskej republike.
Text o Slovensku nie je veľmi príjemným čítaním. Málokoho však zistenia eurokomisárov dokážu prekvapiť – tragikomický charakter dodáva tejto správe až reakcia slovenskej vlády.
Čo teda správa Európskej komisie vyčíta Slovenskej republike? Stručne povedané, žiadny pokrok pri vyšetrovaní a stíhaní veľkej korupcie, či netransparentné prijímanie zákonov s príliš častým využívaním skráteného legislatívneho konania.
Ale aj zasahovanie generálneho prokurátora do rozhodnutí polície a prokuratúry vďaka paragrafu 363, ohrozenie nezávislosti verejnoprávnych médií, nedostatočný pokrok pri prijímaní zákona o lobingu…
Pokrok žiadny aj významný
Citujme z odporúčaní správy, kde sú najdôležitejšie tieto konštatovania:
– Určitý pokrok sa dosiahol v súvislosti s opatreniami na zabezpečenie dostatočných záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, keďže sa pripravili návrhy zmien, ktorými sa má riešiť otázka ich predčasného odvolania.
– Významný pokrok sa dosiahol pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a dodržiavané dostatočné záruky pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcom za „ohýbanie práva“ pri prijímaní ich súdnych rozhodnutí… Ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh zákona, ktorým sa tento trestný čin ruší.
– Žiadny pokrok sa nedosiahol v otázkach účinného vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie… a schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať prípady veľkej korupcie sa ešte viac zhoršila.
Podľa abstraktu z úvodu správy „reformy trestného práva a inštitucionálne reformy z roku 2024 naďalej vyvolávajú konkrétne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii.
Predtým identifikované riziká sa naďalej prejavujú, pričom počet odhalených a stíhaných prípadov korupcie vykazuje prudký pokles. V roku 2025 neboli zistené žiadne nové prípady veľkej korupcie. Hrozí, že zmenami Trestného zákona a Trestného poriadku sa protikorupčný rámec ešte viac oslabí“.
– Obmedzený pokrok sa dosiahol v oblasti regulácie lobistických činností… Žiadny pokrok sa však nedosiahol vo veci posilňovania systému majetkových priznaní.
– Žiadny pokrok sa nedosiahol pri zabezpečovaní účinných verejných konzultácií a zapájania zainteresovaných strán do procesu tvorby práva… Slovensku sa preto odporúča, aby zabezpečilo inkluzívny a transparentný legislatívny proces, a to aj zaistením účinných verejných konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby práva a vyriešením problému častého využívania skráteného legislatívneho konania.
– Žiadny pokrok sa nedosiahol pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov, ktorých cieľom je obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií.
Za správu a proti nej
Tieto zistenia EK podporili svojimi vyjadreniami viaceré inštitúcie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad, Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris či osobným statusom aj bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
V podstate potvrdili, že to, ako vidí stav právneho štátu na Slovensku Európska komisia, je do veľkej miery identické s pohľadmi nezávislých inštitúcií a médií. V poslednom čase dokonca aj s názormi generálneho prokurátora.
Úplne prirodzene odlišný postoj ako spomínané inštitúcie zaujala slovenská vláda, ktorá pri viacerých výhradách správy len ťažko môže poprieť svoje maslo na hlave. Napriek tomu sa o to pokúsila, čím dodala svojmu stanovisku už spomínaný komický aspekt.
Vláda víta aj odmieta
Ako sa dalo očakávať, vláda privítala konštatovania správy o dosiahnutom pokroku v niektorých oblastiach ako zavedenie záruk pri odvolávaní členov Súdnej rady SR, návrh na zrušenie trestného činu ohýbania práva, či skracovanie dĺžky súdnych konaní.
Ocenila aj komunikáciu s Európskou komisiou počas prípravy správy a dokonca sľúbila, že sa bude zaoberať nájdenými nedostatkami a je pripravená prijať opatrenia na ich odstránenie.
Už spomínaný komický prvok však dodala postojom k výhradám v boji s korupciou. Ak totiž na margo spomínaných výhrad o žiadnom pokroku pri účinnom vyšetrovaní a stíhaní prípadov veľkej korupcie Ficova vláda vyhlasuje, že „nemá na stíhanie korupcie ani inej trestnej činnosti žiadny vplyv“ a že „trestné stíhanie je plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov“, uťahuje si nielen z obyvateľov Slovenska, ale aj z autorov tejto správy.
Už aj generálny prokurátor vidí súvislosť medzi zmenami v Trestnom zákone a Trestnom poriadku a oslabením boja s korupciou. Pri pozornejšom čítaní správy by teda premiérovi Ficovi a jeho ministrom nemohli uniknúť formulácie, podľa ktorých „hrozí, že zmenami Trestného zákona a Trestného poriadku sa protikorupčný rámec ešte viac oslabí“.
Prázdne sľuby vlády
Aj z tohto dôvodu treba úplne na rovinu vyhlásiť, že sľub vlády, že „sa bude zaoberať nájdenými nedostatkami a je pripravená prijať opatrenia na ich odstránenie“, sa určite netýka „vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie“.
Napokon, aj v spomínanej správe sa na záver textu o stíhaní a vyšetrovaní veľkej korupcie konštatuje, „že v súvislosti s odporúčaním vydaným v predchádzajúcich rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok“.
Prečo by sme sa mali nazdávať, že k správe zaujme vláda aký-taký príčetný postoj? Ak podpredseda NR SR Tibor Gašpar dokáže povedať, že „ak správa vznikla na základe článkov Denníka N, denníka SME alebo Aktualít, tak asi ťažko budeme hovoriť o objektívnych podkladoch“…
