Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici minulý týždeň tri dni vypovedal bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník. Verejnosť tak mohla z prvej ruky nahliadnuť do zákulisia a štruktúry organizovanej skupiny, ktorá podľa jeho výpovede pôsobila v rokoch 2012 až 2018 vo vedení polície a ďalších bezpečnostných zložiek. Slovenskú vládu v tom čase viedol Robert Fico.
Gašparova jedenástka
Zo zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa je obžalovaná skupina jedenástich osôb. Sú medzi nimi nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, súčasný podpredseda Národnej rady SR (NR SR) a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar (podpredseda strany Smer-SD), niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý prezident Finančnej správy SR František Imrecze, vysokí funkcionári bývalej NAKA Peter Hraško a Róbert Krajmer. Ďalej sú to Marián Zetocha, Milan Mihálik, Roman Stahl, podnikateľ Boris Trantalič a samotný Bernard Slobodník.
Podľa jeho výpovede a výpovedí viacerých už odsúdených bývalých policajtov sa spomínaní funkcionári často stretávali na šiestom poschodí budovy Transpetrolu. Dohadovali sa tam na ovplyvňovaní policajného vyšetrovania a zasahovaní do konkrétnych prípadov, neraz údajne na objednávku z najvyšších kruhov. Tak to malo byť aj v kauze stavebnej firmy Váhostav spojenej s Jurajom Širokým, významným podnikateľom blízkym Smeru. Slobodník hovoril aj o tom, ako sa rozdeľovali úplatky. On sám priznal, že viacero z nich prijal a občas sa o ne aj delil.
Na čele tejto skupiny boli podľa Slobodníka Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, od ktorých dostával priame pokyny. Skupina mala zneužívať svoje pozície v Policajnom zbore aj na ataky na politických oponentov, predovšetkým na prezidenta Andreja Kisku a Igora Matoviča (vtedy OĽaNO, dnes Hnutie Slovensko).
Vzhľadom na to, že Slobodník ako bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície NAKA patril k „strednému manažmentu“ tejto organizovanej skupiny, jeho výpovede majú vysokú relevanciu. Tým skôr, ak sú – podľa všetkého – veľmi konzistentné.
Rezignácia na korupciu
Kauza Očistec sa napokon dostala až pred súd, hoci špičky súčasnej koalície, najmä strany Smer-SD, sa tomu usilovali za každú cenu zabrániť. V záujme beztrestnosti Tibora Gašpara, Norberta Bödöra a Dušana Kováčika obetovali aj účinný boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Prinajmenšom z politického hľadiska ide o konanie namierené proti základným záujmom obyvateľov Slovenska.
S cieľom zmariť vyšetrovanie Očistca a zaručiť beztrestnosť spomínaných obžalovaných súčasná vláda a koaličná väčšina prijali viacero noviel Trestného zákona a Trestného poriadku. Znížili nimi sadzby, skrátili premlčacie lehoty viacerých trestných činov vrátane korupčných a minimalizovali dopad výpovedí spolupracujúcich obvinených pri odhaľovaní organizovaného zločinu.
Maslo na hlave majú súčasná vláda a koaliční poslanci strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS, na čo by sa pri tejto kauze nemalo zabúdať. Boli to konkrétni členovia vlády a konkrétni poslanci NR SR, ktorí pripravili a podporili tieto novely a ohrozili ostatných občanov Slovenska. Napokon o tom, ako od prijatia noviel oboch zákonov poklesol počet vyšetrovaní veľkej korupcie, viackrát hovoril generálny prokurátor Maroš Žilinka a opisuje to aj správa Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku.
Budem sa opakovať, ale verejnosť by nemala zabúdať ani na tento aspekt kauzy Očistec, matky všetkých káuz. Závažnosťou sa tejto kauze môže vyrovnať len únos syna bývalého prezidenta Michala Kováča, vražda niekdajšieho policajta Róberta Remiáša, ktorý udržiaval kontakt s kľúčovým svedkom únosu, či vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Z hľadiska dopadov na právny štát na Slovensku má však kauza Očistec najdeštruktívnejší charakter.
Do volieb ako obžalovaný
Po Bernardovi Slobodníkovi budú pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici vypovedať aj ďalší obžalovaní a zrejme množstvo svedkov. Podľa všetkého budú vypovedať napríklad bývalý prezident SR Kiska či kontroverzný „podnikateľ“ Marián Kočner, ktorý je podozrivý z objednávky vraždy Kuciaka a jeho snúbenice a je už odsúdený v rámci inej kauzy.
Do februára budúceho roka je naplánovaných viac ako tridsať pojednávaní. Po celý tento čas budú proti sebe stáť na jednej strane výpovede kajúcnikov a svedkov a na druhej obhajoba obžalovaných. Verejnosť nebude môcť povedať, že o organizovanej skupine v mocenských štruktúrach štátu nebola informovaná.
Dá sa očakávať, že kauza Očistec bude zamestnávať politikov, médiá aj občanov pravdepodobne až do volieb. A voči rozsudku sa určite jedna zo strán sporu odvolá. Podpredseda NR SR a strany Smer-SD Tibor Gašpar si pravdepodobne bude môcť charakteristiku „obžalovaný v kauze Očistec“ dať aj na kandidátsku listinu. No jeho voličom to zrejme nebude prekážať.
