Slovenské školstvo dostalo z najnovšieho medzinárodného testovania PISA zmiešanú spätnú väzbu. V matematike sa pätnásťroční dostali nad priemer krajín združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v prírodných vedách zaznamenali výrazné zlepšenie.
Čítanie a porozumenie textu však zostáva ich slabým miestom. Veľké rozdiely medzi žiakmi ukazujú, že výsledný priemer ešte zďaleka nevypovedá o tom, ako sa darí všetkým.
Testovanie PISA (Programme for International Student Assessment – Program pre medzinárodné hodnotenie študentov) sa koná od roku 2000 v pravidelných trojročných cykloch.
Vlani sa doň zapojilo 91 krajín a viac ako 760-tisíc žiakov. Na Slovensku test absolvovalo 6 684 pätnásťročných z približne tristo škôl.
Hlavnou skúmanou oblasťou tohtoročného cyklu boli prírodné vedy, žiaci však zároveň riešili úlohy z matematiky a zisťovala sa úroveň ich čitateľskej gramotnosti.
Dobrá a zlá správa
Najlepšou správou je výsledok z matematiky. Slovenskí žiaci získali 469 bodov, Slovensko sa tak dostalo nad priemernú úroveň krajín OECD, ktorá dosiahla 463 bodov. Oproti roku 2022 sa slovenský výsledok zlepšil o päť bodov.
Napriek tomu však takmer tretina slovenských žiakov nedosiahla základnú úroveň matematickej gramotnosti. Pre školstvo preto nie je výzvou iba posúvať priemer, ale najmä pomôcť získať základné matematické zručnosti tým, ktorí ich dnes nemajú.
Ak výsledok z matematiky priniesol dobrú správu, čitateľské zručnosti ukázali presný opak. Slovenskí pätnásťroční získali 448 bodov, teda o 13 bodov menej ako priemer OECD. Oproti predchádzajúcemu meraniu sa výsledok prakticky nezmenil.
Viac ako tretina slovenských žiakov pritom nedosiahla základnú úroveň čitateľskej gramotnosti. Problém teda nie je iba v tom, že Slovensko zaostáva za priemerom.
Veľká časť mladých ľudí má ťažkosti s úlohami, pri ktorých treba z textu vybrať podstatnú informáciu, porovnať tvrdenia, vyhodnotiť argument alebo vyvodiť záver.
Česko pred Slovenskom
Najväčšie zlepšenie zaznamenala hlavná oblasť tohtoročného testovania PISA – prírodné vedy. Slovensko získalo 475 bodov, teda o 13 bodov viac než v roku 2022. Zlepšenie je štatisticky významné.
Pozitívny vývoj vidieť aj pri najslabších žiakoch. Podiel tých, ktorí nedosiahli základnú úroveň prírodovednej gramotnosti, klesol z 30,6 percenta v roku 2022 na terajších 26,6 percenta.
Slovensko však v tejto oblasti neprekonalo priemer OECD. Výsledok preto nie je dôvodom na spokojnosť so stavom prírodovedného vzdelávania, ale skôr signálom, že zlepšenie je možné.
Pri porovnaní so susedným Českom je slovenský výsledok menej priaznivý. Českí pätnásťroční dosiahli vo všetkých troch oblastiach vyššie skóre – 477 bodov v matematike, 468 v čítaní a 490 v prírodných vedách.
Dobré výsledky v Česku však neznamenajú, že tamojšie školstvo napreduje vo všetkom. Aj v Česku sa medzi jednotlivými meraniami zhoršila výkonnosť žiakov, najmä v matematike a čítaní.
Slovenskí žiaci však v niektorých oblastiach dosiahli výraznejší priaznivý posun. Najviac v prírodných vedách, kde sa slovenský výsledok zlepšil, zatiaľ čo český zhoršil.
Najväčší rozdiel medzi krajinami zostáva v čítaní. Slovensko získalo 448 bodov, Česko 468. Práve čitateľská gramotnosť predstavuje pre Slovensko výzvu nielen voči najvyspelejším vzdelávacím systémom, ale aj v porovnaní s blízkym susedom.
Merania PISA 2025 ukázali aj problém, ktorý sa týka veľkej časti vyspelého sveta. Generálny tajomník OECD Mathias Cormann upozornil, že priemer OECD sa znížil vo všetkých troch základných oblastiach.
Výsledky PISA podľa neho ukazujú, že treba naliehavo zvrátiť pokles výkonu žiakov, ktorý je dlhodobým trendom. Krajiny s najväčším poklesom čitateľskej gramotnosti často zaznamenali aj výraznejší pokles v matematike a prírodných vedách.
Veľké rozdiely
Celoslovenský výsledok môže zakryť rozdiely medzi jednotlivými skupinami žiakov. Testovanie PISA ukazuje, že výkon súvisí aj so sociálno-ekonomickým zázemím. Žiaci z menej podnetného prostredia majú vyššie riziko slabého výkonu.
Neznamená to však, že pôvod dieťaťa automaticky určuje jeho výsledok. Aj medzi sociálne znevýhodnenými žiakmi sú takí, ktorí dosahujú veľmi dobré výsledky. Úlohou školy preto nie je iba zvyšovať priemer, ale znižovať rozdiely v šanciach na úspech.
Rozdiely vidno aj medzi rôznymi typmi škôl. Slabšie výsledky dosiahli žiaci odborných škôl, ktoré neposkytujú maturitu. Testovanie PISA zároveň upozorňuje na súvis medzi slabším výkonom a častou absenciou či opakovaním ročníka.
To všetko naznačuje, že výsledky nemožno zlepšiť jediným opatrením. Za výkonom pätnásťročného žiaka stojí viac faktorov – od prostredia, v ktorom vyrastá, cez spôsob trávenia predškolského obdobia až po kvalitu vzdelávania v škole.
Rozdiely už v škôlke
OECD zistila súvis medzi dĺžkou vzdelávania v materskej škole a neskorším výkonom žiakov v škole. Deti, ktoré chodili do škôlky dlhšie, dosahovali v pätnástich rokoch v priemere lepšie výsledky. Kľúčové je však aj sociálno-ekonomické zázemie a kvalita samotného vzdelávania.
Nemôžeme teda povedať, že dlhšie chodenie do škôlky bude automaticky znamenať lepší výsledok v testoch PISA. Výsledky však naznačujú, že rozdiely medzi deťmi sa nezačínajú prehlbovať až v piatej či ôsmej triede. Časť z nich vzniká oveľa skôr.
Zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička upozornil, že Slovensko sa nemá pri výsledkoch PISA za čo hanbiť. Zároveň však ich samotné zlepšenie nestačí. Ak má byť posun trvalý, musí sa prejaviť aj u žiakov, ktorí dnes zaostávajú.
