Európa starne, priemerný vek obyvateľov sa rýchlo zvyšuje. Rodí sa menej detí, pribúda starších ľudí a tí sa dožívajú stále vyššieho veku. Prináša to enormný nápor na verejné i súkromné penzijné systémy. Prudko rásť budú aj náklady na dlhodobú sociálnu a zdravotnú starostlivosť o starých, chorých a odkázaných.
Babička Európa
Údaje štatistického úradu Európskej únie (EÚ) – Eurostatu hovoria, že vlani bolo už takmer sto miliónov obyvateľov EÚ v seniorskom veku, teda starších ako 65 rokov. Bolo to 22 percent zo 450 miliónov jej občanov. Tento počet rýchlo stúpa – pred desiatimi rokmi to bolo iba 19 percent. Za ten čas teda v Európe pribudlo približne 14 miliónov ľudí nad 65 rokov.
Na Slovensku je to zatiaľ tak ako v EÚ v roku 2016 – seniorov je necelých 19 percent. Susedné krajiny Česko, Poľsko, Maďarsko i Rakúsko ich majú pritom vyše 20 percent.
Populácia na Slovensku starne rýchlejšie ako v iných krajinách. Hovoria o tom údaje Eurostatu o vývoji mediánového veku v rokoch 2015 až 2025. Za desať rokov sa stredný, teda mediánový vek slovenského obyvateľstva zvýšil až o štyri roky, kým v iných krajinách je to o dva až tri roky. Mediánový vek je hranica, ktorá obyvateľstvo pomyselne rozdeľuje na mladšiu a staršiu polovicu. Na Slovensku to bolo vlani 43 rokov.
Dôvodom je veľmi malý počet narodených detí z posledných rokov, ale aj silné ročníky takzvaných „Husákových detí“, ktoré dnes majú okolo päťdesiatky. Títo ľudia dosiahnu dôchodkový vek zväčša o 10 až 15 rokov. Keď však odídu do dôchodku, nebude ich mať kto v práci nahradiť, pretože mladých ľudí je málo a mnohí z nich navyše ešte odchádzajú do zahraničia.
Počet ľudí v produktívnom veku, ktorí seniorov i deti živia, sa tak nielen pre zlú demografiu, ale aj pre migráciu Slovákov do zahraničia, neustále znižuje. V roku 2024 pripadalo podľa údajov OECD na jedného seniora nad 65 rokov už len necelé tri a pol dospelej osoby v produktívnom veku, čo je 31-percentná miera závislosti. Ešte pred 20 rokmi na jedného dôchodcu pracovali viac ako piati dospelí. Predpokladá sa, že miera závislosti seniorov o desať rokov prekročí 35 percent a o 20 rokov by sa mala vyšplhať na 45 až 50 percent. V Českej republike je miera závislosti seniorov až 37-percentná, len o percento nižšia je v Poľsku alebo Maďarsku.
vo veku 80+
Trinásť či desať?
Štátny rozpočet to pociťuje už veľmi silno. Riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktor Novysedlák v rozhovore pre ekonomický týždenník Trend vysvetľuje, že dôchodkový systém na Slovensku každý rok vytvára deficit až dve a pol miliardy eur. Štát musí každý rok poslať do Sociálnej poisťovne túto sumu, „aby bola schopná vyplácať dôchodky, na ktoré majú dôchodcovia nárok“.
Inak by dôchodcovia dostali ročne iba desať dôchodkov, nie trinásť, ako im dnes zaručuje Sociálna poisťovňa. Lenže štát na takéto výdavky nemá – dve a pol miliardy eur predstavujú polovicu celkového deficitu verejných financií. Peniaze si preto musí požičiavať. Účet aj s úrokmi zaplatia terajší a budúci pracujúci a platitelia daní.
Zvyšuje to dlh Slovenska a v budúcnosti preto hrozí bankrot štátu. Kým pred niekoľkými rokmi platil štát ročne úroky miliardu eur, tento rok to budú dve miliardy a o päť až šesť rokov až štyri miliardy eur.
„Ak sa v najbližších rokoch nepodarí stabilizovať dlh a verejné financie, Slovensko stratí kontrolu nad vlastnými rozhodnutiami,“ upozorňuje V. Novysedlák. „Príde niekto z Bruselu a povie vláde, čo musí urobiť. To je, zjednodušene povedané, technický krach štátu.“
Takáto situácia znamená veľký problém – nielen pre štát, ale aj pre obyčajných ľudí. Vláda nebude mať dostatok peňazí na výplaty dôchodkov, platov učiteľov, lekárov či policajtov. Nebude si mať od koho požičať, preto bude musieť platy a penzie jednoducho znížiť. Napríklad zrušiť trináste dôchodky a okresať aj tie ostatné. To by postihlo vyše milióna slovenských dôchodcov a znížilo ich životnú úroveň, ako sa to pred vyše pätnástimi rokmi stalo v Grécku.
Záchranné opatrenia
Odborníci preto už roky volajú po opatreniach na stabilizovanie dôchodkového systému. Jedno z nich – automatické prispôsobovanie veku odchodu do dôchodku podľa priemerného veku dožitia – pomáha zabezpečiť, aby sa počet dôchodcov zvyšoval iba postupne a deficit sa prudko nezvyšoval.
Opätovné zavedenie automatického naviazania veku odchodu do dôchodku počas vlády Eduarda Hegera v roku 2023 prináša dôchodkovému systému približne dve miliardy eur ročne. Podľa tohto mechanizmu štát prvýkrát prepočítal dôchodkový vek pre ľudí narodených v roku 1967 a zvýšil ho o niekoľko mesiacov.
Ďalšou veľkou pomocou je zavedenie druhého dôchodkového piliera pred 20 rokmi a jeho postupný rast. V súčasnosti sa v ňom zhodnocuje takmer 20 miliárd eur. Tieto peniaze v budúcnosti nahradia časť vyplácaných dôchodkov, čím sa uľaví Sociálnej poisťovni.
Súčasných penzistov, ktorí si kedysi sporili v druhom pilieri, je však ešte málo, takže to zatiaľ necítiť. Výraznejšie sa to prejaví pri odchode do dôchodku generácií narodených v 70. rokoch 20. storočia. Tie budú mať vtedy našetrené za 30 a viac rokov, čo spolu so zhodnotením môže byť suma 40 až 50-tisíc eur.
Práve presunutie úspor do indexových fondov v posledných rokoch výrazne zvýšilo ich zhodnotenie. Vlani napríklad sporitelia poslali na účty vyše 1,1 miliardy eur a zhodnotenie dovtedajších úspor prinieslo ďalšiu miliardu, informujú správcovské spoločnosti.
Naraz alebo postupne?
Na súkromnú penziu si v druhom pilieri sporí viac ako dva milióny ľudí, teda 80 percent všetkých pracujúcich. V posledných rokoch z neho už prichádzajú aj výplaty sporiteľom, ktorí sú na dôchodku. Len za ostatné dva roky to bolo 423 miliónov eur.
Výrazná väčšina si pri odchode do dôchodku nedohodne doživotnú penziu, ale vyberie si nasporené peniaze naraz. Vlani to bolo až 88 percent dôchodcov, ktorým správcovia vyplatili 150 miliónov eur. Bolo to vyše 10-tisíc ľudí. Priemerná vyplatená úspora bola približne 15-tisíc eur.
Taká suma v súčasnosti nikoho na starobu dostatočne nezabezpečí, najmä ak sa ľudia nezriedka dožívajú aj 90 a viac rokov. Na druhej strane ponuky komerčnej doživotnej penzie zatiaľ nie sú natoľko výhodné, aby dôchodcom výraznejšie a dlhodobo zvýšili príjmy. Preto je potrebné prijímať opatrenia, napríklad v podobe daňových výhod, ktoré budú ľudí motivovať, aby si úspory z druhého piliera nevyberali jednorazovo, ale nechali si ich ďalej zhodnocovať v renomovaných licencovaných finančných inštitúciách a čerpali ich postupne počas celého obdobia na dôchodku.
Dlhodobé vyhliadky slovenského dôchodkového systému nie sú príliš priaznivé, ak sa systém nezbaví populistických opatrení z posledných rokov. Člen RRZ Martin Šuster vysvetľuje, že trináste dôchodky, rodičovské príspevky či skorší odchod matiek do dôchodku sú luxusom, ktorý si Slovensko dnes nemôže dovoliť.
Inak bude o pár rokov musieť štát prispievať Sociálnej poisťovni až štyri miliardy eur ročne. No znižovanie dôchodkov považuje za zbytočné strašenie ľudí. „Ak Slovensko neskrachuje, nemyslím si, že sa dôchodky budú znižovať alebo že sa výrazne zníži ich rast. Ale rôznych prvkov navyše v dôchodkovom systéme sa budeme musieť zbaviť,“ zdôrazňuje v rozhovore pre Denník N.
Čo s najstaršími?
Výdavky na penzie však nie sú všetko. So starnutím obyvateľstva budú rásť aj náklady na zdravotníctvo, sociálnu a opatrovateľskú starostlivosť. Vlani tvorili seniori nad 80 rokov podľa Eurostatu v priemere 6,2 percenta obyvateľov Európskej únie, pričom napríklad v Taliansku to bolo osem, v Nemecku, Grécku a Portugalsku okolo sedem percent.
Slovensko má zatiaľ podiel ľudí starších ako 80 rokov len 3,7 percenta, čo patrí k najnižším hodnotám v EÚ. V budúcnosti sa to bude rýchlo posúvať k priemeru únie najmä preto, že osemdesiatku prekračujú početne silné ročníky narodené krátko po druhej svetovej vojne.
To prináša nápor na domovy seniorov a opatrovateľské služby. Osemdesiatnik je totiž už málokedy sebestačný a nie každá rodina sa o neho dokáže postarať. Mesačný poplatok v súkromnom zariadení bez dotácie sa pohybuje od dvoch do troch tisíc eur v závislosti od miery odkázanosti a náročnosti starostlivosti.
Štát seniorom prispieva podľa stupňa odkázanosti od 200 do 900 eur mesačne. Pritom pobyt v mestských zariadeniach zvyčajne vyjde na 500 až tisíc eur mesačne, v súkromných dotovaných zariadeniach tisíc až dvetisíc eur. Z toho je zrejmé, že dôchodca si takýto pobyt zriedka dokáže financovať sám.
Zvyčajne mu naň prispievajú deti a rodina, stále však pribúda osamelých alebo bezdetných dôchodcov. V takom prípade môžu byť riešením úspory, prípadne vlastná nehnuteľnosť seniora.
Vo svete sa takáto situácia často rieši takzvanou reverznou hypotékou. Pri nej senior založí svoju nehnuteľnosť v banke, pričom získa buď jej hodnotu naraz, alebo mu ju banka vypláca v pravidelných sumách. Nimi si môže financovať pobyt v domove seniorov a opatrovateľskú službu.
Keď potom majiteľ zomrie alebo už nehnuteľnosť nepotrebuje, lebo býva v opatrovateľskom zariadení, byt alebo dom sa môže predať a zvyšok nevyplatenej sumy pripadne dedičom. Na Slovensku sa reverzné hypotéky prakticky neposkytujú, banky to vysvetľujú zlou legislatívou.
V zahraničí sa podobné modely využívajú aj v rámci rodiny. Napríklad dôchodca prenajme svoj byt vnúčatám a z nájmu si platí pobyt v zariadení. Keďže veľa seniorov vlastní nehnuteľnosti v lukratívnych lokalitách, možno predpokladať, že sa takéto schémy budú využívať stále častejšie a že to príde aj na Slovensko či do Česka.
Kto to vymyslí?
Problémom pri opatrovaní dôchodcov je aj nedostatok pracovníkov, ktorí by ho vykonávali. V Rakúsku to riešili masovým náborom opatrovateliek zo Slovenska, Maďarska a ďalších štátov strednej a východnej Európy. Na Slovensku možno takto využiť opatrovateľky z Ukrajiny, ktoré sú Slovákom jazykovo blízke.
Veľký potenciál má aj zapojenie mladších dôchodcov, ktorí by si opatrovaním starších mohli privyrobiť na čiastočný úväzok a vylepšiť si tak domáci rozpočet. Prispievaním do verejného dôchodkového systému by tak pomohli k jeho udržateľnosti.
Starnutie obyvateľstva teda bude prinášať stále väčší nápor na verejný rozpočet. Úlohou štátu a ľudí je situáciu zvládnuť a zabezpečiť financovanie a starostlivosť o seniorov tak, aby sa výrazne neznížila ich životná úroveň. Na to je dôležité dobre nastaviť dôchodkový systém, sociálne dávky i opatrovateľské služby.
Kľúčové bude zapojiť do ekonomiky viac nezamestnaných, prípadne pracovníkov z iných krajín, aby sa platby do verejných fondov neznižovali, ale naopak rástli. Dôležitá je aj podpora vzniku sociálnych a opatrovateľských zariadení, ktorých je na Slovensku nedostatok. Seniori musia na prijatie do nich čakať mesiace, často aj roky.
Čiastočne ich môže nahradiť terénna opatrovateľská služba, prípadne denné stacionáre pre dôchodcov, ktorí ešte môžu bývať vo vlastnej domácnosti. Kľúčové je aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti najmä v odľahlých regiónoch, aby starší ľudia nemuseli cestovať k lekárovi dlhé kilometre.
Skoordinovať všetky tieto služby a systémy si vyžaduje premyslenú stratégiu, o ktorej sa zatiaľ na Slovensku, ale aj v Česku málo hovorí. Starnutie obyvateľstva je nezvratné a preverí, či politici, ktorí krajinu vedú, dokážu rozmýšľať s perspektívou desaťročí, alebo len s výhľadom na najbližšie voľby.na najbližšie voľby.
