Na Slovensku končí vzdelávanie bez maturity alebo výučného listu najmenej každý šiesty mladý človek. Vyplýva to z analýzy Osudy jednej kohorty, ktorú vypracoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) v rámci národného projektu zameraného na predchádzanie predčasnému skončeniu školskej dochádzky.
Výskumníci po prvýkrát sledovali vzdelávaciu dráhu viac ako 51-tisíc žiakov, ktorí sa narodili v rokoch 2005 až 2006. Ukázalo sa, že v školskom roku 2024/2025, teda v čase, keď mali 19 rokov, už približne 17 percent z nich ukončilo vzdelávanie bez výučného listu alebo maturity.
Mnohí na strednú školu nenastúpia
Analýza ukazuje, že skorý koniec školy nemá iba jednu podobu. Až 42 percent spomínaných mladých ľudí, ktorí predčasne opustili vzdelávací systém, z neho odišlo po skončení základnej školy, teda na strednú školu vôbec nenastúpili.
Ďalších 20 percent síce pokračovalo vo vzdelávaní, lenže v programoch, ktoré nevedú k získaniu výučného listu ani maturity. Zvyšných 38 percent žiakov odišlo neskôr počas štúdia na bežnej strednej škole.
„Ukazuje sa, že predčasné odchody zo škôl sa netýkajú len žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takmer 40 percent prípadov nastáva počas štúdia na bežných stredných školách s maturitou alebo výučným listom,“ uviedol rezort školstva.
Čo sa deje pred odchodom
Rozhodnutie predčasne odísť zo školy väčšinou nevznikne zo dňa na deň. Problémy žiakov zvyčajne narastajú postupne. Rizikom sú dlhodobé absencie, sociálne znevýhodnenie, nevhodná voľba študijného odboru či nedostatočná podpora žiaka.
Významným momentom je prechod zo základnej školy na strednú. Práve vtedy sa môže ukázať, či si mladý človek vybral školu, ktorú dokáže a chce zvládnuť, či má potrebnú podporu a či dokáže prekonať problémy, ktoré sa počas štúdia objavia.
Najkritickejší zlom prichádza bezprostredne po skončení povinnej školskej dochádzky. Až 40 percent žiakov, ktorí odišli zo školy predčasne, tak urobilo , keď mali 16 rokov a skončila sa im povinná školská dochádzka.
Nízke šance na prácu
Predčasné opustenie vzdelávania neznamená iba problém nedokončenej školy. Človek bez maturity alebo výučného listu vstupuje na trh práce v horšej pozícii.
Údaje Eurostatu EU-LFS za rok 2024, ktoré VÚDPaP použil vo svojej analýze ukazujú, ako výrazne sa šanca na zamestnanie zvyšuje podľa dosiahnutého vzdelania.
Iba necelé tri percentá mladých ľudí na Slovensku vo veku 15 až 24 rokov, ktorí predčasne odišli zo školy, sa dokázali zamestnať. U ľudí so stredoškolským vzdelaním dosahovala zamestnanosť 43,5 percenta.
v percentách (2024)
Vo veku 25 až 49 rokov sa situácia zlepšuje, no rozdiel medzi vzdelanostnými skupinami zostáva veľký. Zamestnanie si našla len o niečo viac ako tretina ľudí bez maturity alebo výučného listu. V prípade stredoškolsky vzdelaných to bolo vyše 80 percent.
Slovensko pritom v tomto porovnaní výrazne zaostáva za priemerom EÚ aj za susednými krajinami V4. Kým v strednej vekovej skupine malo u nás prácu ani nie 40 percent ľudí bez maturity alebo výučného listu, v Česku a Maďarsku to boli zhruba dve tretiny, čo je približne na úrovni európskeho priemeru.
Predčasný odchod zo školy bez kvalifikácie znamená horšiu štartovaciu pozíciu pri hľadaní práce nielen krátko po škole. Rozdiel v uplatnení pretrváva aj v ďalších desaťročiach života.
Práve preto má problém aj ekonomický rozmer. Analýza VÚDPaP hovorí, že ak by sa podiel predčasných odchodov znížil iba o jeden percentuálny bod, štátu by to mohlo priniesť vyššiu zamestnanosť a najmenej 1,4 milióna eur ročne na daniach a odvodoch.
Ak by Slovensko dosiahlo cieľ EÚ a podiel predčasných odchodov by klesol na deväť percent, znamenalo by to prínos aspoň 12 miliónov eur ročne.
Varovanie a pomoc
Skorý odchod zo školy nie je len problémom jednotlivca, ale aj štátu. Práve preto sa pripravuje nový systém včasného varovania, ktorý zatiaľ na Slovensku chýba.
Cieľom je, aby škola dokázala zachytiť žiaka, pri ktorom sa objavujú rizikové signály ešte predtým, než školu definitívne opustí. Keď škola zistí, kde je problém, začne ho riešiť.
Žiak by mal dostať podporu podľa svojich konkrétnych potrieb, napríklad pomoc školského psychológa, sociálneho pedagóga, doučovanie, či pomoc centra poradenstva a prevencie.
„Za každým číslom v tejto analýze je konkrétny mladý človek, ktorému sa predčasným odchodom zo školy výrazne zhoršujú životné šance. Našou úlohou preto nie je len zmapovať problém, ale najmä mu predchádzať,“ hovorí obsahový manažér národného projektu Juraj Čokyna.
Nový systém zatiaľ nefunguje plošne. Od školského roka 2025/2026 sa overuje na 31 základných a stredných školách v Bratislavskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji.
Odborníci spolu s učiteľmi, školskými podpornými tímami a poradenskými zariadeniami skúšajú, ako identifikovať rizikových žiakov a následne im nastaviť adresnú podporu. Systém by mal od školského roka 2028/2029 fungovať na všetkých školách na Slovensku.
