„Dôchodok? To ma nezaujíma! O to sa postará štát!“ Takéto vyhlásenie sa u tínedžera ešte dá tolerovať, ale ak vyjde z úst štyridsiatničky (čoho svedkom bol autor tohto článku pri nákupe v supermarkete), je namieste zdvihnúť obočie. Pre človeka v produktívnom veku je ťažké predstaviť si budúcnosť, keď sa už nebude vedieť o seba postarať sám. Práve preto je dôležité, aby sa o ňu zaujímal, kým je pri sile.
Je pravda, že ústavnou povinnosťou štátu je postarať sa o primerané zabezpečenie na dôchodku. Aké v skutočnosti bude, však závisí od toho, ako štát a jeho financie fungujú a v akom stave budú v budúcnosti. Rôzne krajiny majú k dôchodkom občanov rôzny prístup a kladú na nich väčšiu alebo menšiu zodpovednosť za ich budúcu penziu.
Výrazné rozdiely v dôchodkových systémoch sú aj v prípade Česka a Slovenska, hoci ide o krajiny s vyše 70-ročnou spoločnou minulosťou v jednom štáte, s nadštandardnými vzťahmi, prepojenými rodinami, podnikaním a vysokou mobilitou obyvateľstva medzi oboma štátmi.
Menej, menej, menej…
Kľúčovým ukazovateľom v dôchodkovom systéme je podiel počtu pracujúcich a dôchodcov. Podľa Štatistického úradu SR pripadá na Slovensku na jedného dôchodcu v súčasnosti 3,3 obyvateľa v produktívnom veku, teda medzi 20. až 65. rokom. V posledných rokoch sa však tento podiel prudko znižuje.
Ešte v roku 2000 na jedného dôchodcu pripadalo až šesť pracujúcich. Až do roku 2015 to klesalo pomaly – na päť. Potom sa to rozbehlo. V roku 2020 to boli už len štyria pracujúci a tento alebo budúci rok to klesne na troch produktívnych ľudí na jedného penzistu.
Na obzore je vážna kríza. Zhruba o päť rokov sa do dôchodkového veku začnú dostávať takzvané Husákove deti, teda generácie narodené počas československého baby-boomu v rokoch 1970 až 1985. Do roku 2050 preto podiel ľudí v produktívnom veku na jedného penzistu môže na Slovensku klesnúť na jeden a pol.
Slovenská pomoc Česku
Česká republika má za sebou trochu iný vývoj. Tam bola v roku 2000 bilancia horšia. Na jedného dôchodcu pripadalo iba štyri a pol človeka v produktívnom veku oproti šiestim ľuďom na Slovensku. Do roku 2010 sapodľa štatistických dáttáto bilancia zhoršila nad štyri.
Potom nasledovalo oveľa jemnejšie klesanie a dnes je Česko len mierne pod úrovňou Slovenska. Má zhruba troch pracujúcich na jedného dôchodcu. V roku 2050 by to mali byť už len necelí dvaja. Predpoklady teda naznačujú, že pokles na Slovensku bude oveľa prudší.
Dôvodom sú okrem iného aj desaťtisíce Slovákov, ktoré sa od rozdelenia krajiny vysťahovali do Českej republiky. Najprv dočasne za štúdiom a prácou, no mnohí z nich tam napokon zostali natrvalo. Kým napríklad v roku 2017 žilo v Česku 110-tisíc Slovákov (dvojnásobne viac ako v roku 2007), v súčasnosti je to už viac ako 150-tisíc.
Celkový počet Slovákov žijúcich v Česku vrátane tých, ktorí tam nie sú oficiálne prihlásení, je približne 200- až 250-tisíc. Do Česka pritom odchádzajú zo Slovenska najmä mladí ľudia, ktorí desaťročia pomáhajú českému dôchodkovému a daňovému systému a zlepšujú demografickú bilanciu krajiny. Na Slovensku zase ich odvody a dane vo verejných financiách chýbajú.
Od deficitov k prebytkom
Okrem rozdielov v demografii sa slovenský a český dôchodkový systém líšia aj účasťou štátu. V Českej republike ho spravuje Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá vyberá poistné, rozhoduje o nároku na dôchodok a vypláca starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky.
Český starobný dôchodok sa skladá z pevnej základnej sumy 4 660 českých korún (192 eur) a percentuálnej časti podľa príjmov a odpracovaných rokov. Koncom roka 2024 ho poberalo takmer 2,4 milióna ľudí, jeho priemerná výška bola 20 736 korún (855 eur). Zaujímavosťou je, že až tretina pracujúcich odchádza v Česku do dôchodku predčasne.
Pokiaľ správe sociálneho zabezpečenia peniaze na vyplácanie dôchodkov nestačia, poskytne jej ich vláda zo štátneho rozpočtu. V roku 2023 mal dôchodkový účet rekordný schodok 73 miliárd korún (zhruba 3 miliardy eur), vlani to bolo približne 50 miliárd (2,06 miliardy eur) a tento rok by to malo byť 13 miliárd korún (cca pol miliardy eur).
V budúcom roku sapo dlhom čase očakáva prebytok 10 miliárd korúnnajmä preto, že mzdy v ČR stúpajú rýchlejšie ako inflácia, stúpajú teda aj odvody na dôchodkové poistenie. Príjmy správy sociálneho zabezpečenia tak rastú rýchlejšie ako jej výdavky.
Iba desať, nie trinásť
Na Slovensku dôchodky spravuje Sociálna poisťovňa, ktorá má vlastný rozpočet a fondy, z ktorých vypláca dôchodky. Napriek svojmu názvu nie je skutočnou poisťovňou, ide rovnako o priebežný systém ako v Českej republike – zo zaplatených odvodov pracujúcich sa vyplácajú dôchodky penzistov.
Starobný dôchodok sa vypočíta podľa počtu odpracovaných rokov a výšky príjmu pomocou takzvaného priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty pre daný rok. Priemerný mesačný starobný dôchodok sa v tomto roku dostal na 700 eur, spolu s vyplateným trinástym dôchodkom pred Vianocami to bude približne 750 eur mesačne.
Aj Sociálnej poisťovni musí na dôchodky prispievať štát a táto suma sa prudko zvyšuje. V roku 2022 to bolo 100 miliónov eur, v roku 2023 už vyše miliardy a o ďalší rok nato, po výraznom zvýšení penzií a zavedení 13. dôchodku, poslal štát do Sociálnej poisťovne na penzistov až 2,75 miliardy eur.
Reálne má Sociálna poisťovňa v súčasnosti iba na desať dôchodkov ročne pre všetkých penzistov, na zvyšné tri jej musí posielať peniaze štát. Ten má sám deficit v rozpočte, musí si teda na to požičať na finančných trhoch. Budúce generácie tak budú musieť splácať takmer štvrtinu penzií súčasných dôchodcov.
Povinné sporenie? Len na Slovensku
Hlavnými dôvodmi vyššieho dôchodkového deficitu na Slovensku v porovnaní s Českom sú nižšie odvody na dôchodky a to, že Česko zatiaľ nezačalo vyplácať tzv. trináste dôchodky. Na Slovensku firmy za svojich zamestnancov odvádzajú na dôchodky 18 percent hrubej mzdy, z čoho 4 percentuálne body smerujú do druhého (sporiaceho) piliera, kde si budúci dôchodcovia odkladajú a zhodnocujú peniaze na osobnom dôchodkovom účte. V Česku predstavujú odvody na penzie až 28 percent hrubej mzdy.
Na Slovensku existuje od roku 2005 tzv. druhý kapitalizačný pilier – poistenci, ktorí do neho vstúpili na začiatku, si teda v ňom sporia už 20 rokov. Jeho úlohou je odbremeniť Sociálnu poisťovňu od vyplácania časti dôchodkov počas demografickej krízy. V tomto roku jej druhý pilier ušetrí až 70 miliónov eur a táto suma sa každý rok bude zvyšovať.
V Českej republike druhý pilier zaviedli v roku 2013, ale už o tri roky ho politickým rozhodnutím zrušili. V oboch krajinách však existuje aj tzv. tretí pilier, teda doplnkové dôchodkové sporenie, kde štát daňovo podporuje a zvýhodňuje sporenie pre zamestnávateľov i zamestnancov.
Škodcovia
Na Slovensku aj v Česku sú najväčšími škodcami dôchodkových systémov politici, ktorí ich populisticky zneužívajú na zvyšovanie alebo zachraňovanie svojej popularity. Sociálna poisťovňa na Slovensku napríklad tvrdo platí za prehnanú valorizáciu dôchodkov pred voľbami v roku 2023 i zavedenie štedrých 13. dôchodkov po nástupe Ficovej vlády, na ktoré Slovensko reálne nemá.
Aj preto hrubý verejný dlh prekročil na Slovensku kritickú hranicu 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP), v Českej republike je zadlženosť stále iba 44 percent HDP, veľká časť budúcich dôchodkov sa teda môže financovať cez dlh. Ak sa však český dlh nebude v časoch ekonomického rastu znižovať, môže sa, podobne ako na Slovensku, časom vymknúť spod kontroly.
Dôchodková jednota
V oboch krajinách je dôležité, aby politici opustili populizmus a dokázali sa zjednotiť na dlhodobom nastavení dôchodkového systému tak, aby v budúcnosti nezlyhal a ľudí nenechal v chudobe.
Jednota v rozhodujúcich etapách histórie ukazuje na veľkosť národa. Prudká demografická zmena je rozhodne jedným z takýchto míľnikov. Čas ukáže, či majú Česi a Slováci len politikov s veľkým egom, alebo sa nájdu aj takí, ktorí majú odvahu a charakter.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (v popredí uprostred) počas tlačovej konferencie na k téme: Od dnes vyplácame skutočný 13. dôchodok. Z jeho úst však nezaznelo, že Slovensko naň nemá a pravidelne sa kvôli tomu zadlžuje, keď si na to musí požičiavať takmer miliardu eur ročne.
