Európu trápi starnutie. Na starom kontinente sa rodí stále menej detí, seniorov pribúda a priemerný vek sa zvyšuje. Prináša to spomaľovanie ekonomiky a obavy, že na starostlivosť o starých ľudí nebude dosť peňazí ani pracovníkov.
Prináša to však aj príležitosti. Odvetvia ako zdravotníctvo, výroba a distribúcia liekov, kúpele či sanatóriá zažívajú zvyšovanie dopytu i ziskovosti. Seniori majú viac času na cestovanie, potrebujú viac remeselných služieb či starostlivosti o domácnosť a zvieratá.
Sto miliónov seniorov
Podľa údajov Eurostatu, oficiálneho štatistického úradu Európskej únie (EÚ), bolo vlani zo 450 miliónov obyvateľov spoločenstva až 22 percent seniorov, teda takmer 100 miliónov. Desať rokov predtým to bolo iba 19 percent. Detí do 15 rokov bolo vlani už len 14,4 percenta, pričom tento podiel mierne klesá.
Slovensko má zatiaľ spolu s Maltou a Cyprom jeden z najnižších podielov seniorov v EÚ – iba necelých 19 percent. Ešte menej, okolo 15 percent, je to v Írsku a Luxembursku. Česko, Poľsko, Maďarsko i Rakúsko majú vyše 20 percent seniorov nad 65 rokov.
Klesá však najmä počet ľudí v produktívnom veku, ktorí seniorov i deti živia. V roku 2024 pripadali na každého seniora nad 65 rokov už len necelé tri dospelé osoby v produktívnom veku, čo je 37-percentná miera závislosti. Ešte v roku 2004 bola táto závislosť len 27 percent, čiže na osobu nad 65 rokov pripadali takmer štyria produktívni dospelí.
Podobne sa vyvíja aj index starnutia, teda počet seniorov nad 65 rokov na sto detí do 15 rokov. Ak je starých ľudí menej ako detí, spoločnosť sa omladzuje, ak ich je viac, starne. Celá EÚ sa preklopila do fázy starnutia už pred vyše desiatimi rokmi.
V niektorých krajinách je to veľmi výrazné. Napríklad Taliansko má 169 seniorov na 100 detí. Podobné čísla vykazujú aj Portugalsko a Grécko. Najnižšie hodnoty, okolo hranice sto, majú krajiny ako Luxembursko, Írsko a Cyprus.
Prudká zmena
Slovensko však má iný problém. Jeho populácia starne rýchlejšie ako v iných krajinách. Za posledných desať rokov v EÚ najviac zostarli Slovensko a Cyprus. Hovoria o tom údaje Eurostatu o vývoji mediánového veku v rokoch 2015 až 2025.
Mediánový vek sa určuje tak, že sa obyvateľstvo pomyselne rozdelí na mladšiu a staršiu polovicu. V Európskej únii sa tento vek za desať rokov zvýšil o dva roky na takmer 45 rokov. Medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné rozdiely. V Taliansku je to takmer 50 rokov, v Írsku necelých 40 rokov.
Mediánový vek Slovenska je tesne pod priemerom EÚ, podobne ako v Poľsku a Rakúsku. V Česku a Maďarsku je o niečo vyšší. Slovenský medián sa však za desať rokov zvýšil až o štyri roky, rovnako ako na Cypre. Pri ostatných krajinách je to zvyčajne o dva až tri roky, Rakúsko však zostarlo len o necelý rok a Nemecko dokonca o pol roka omladlo.
Dôvodom rýchleho slovenského starnutia je najmä veľmi malý počet narodených detí v posledných rokoch. Vlani sa na Slovensku narodilo len o málo viac ako 42-tisíc detí, hoci ešte pred 20 rokmi to bolo 65-tisíc detí ročne.
„Také nízke čísla sme očakávali až o dvadsať rokov,“ hovorí demograf a prognostik Boris Vaňo pre Denník N. Dôvodom je podľa neho neistota z vojen, pandémie, klimatickej krízy či konfliktov v politike.
Husákove deti
Ďalším dôvodom starnutia je silná generácia takzvaných Husákových detí, narodená v rokoch 1970 až 1985. Tá sa dostáva do stredného až preddôchodkového veku a posúva priemerný vek výraznejšie nad 40 rokov. Keďže mladšie generácie sú oveľa menej početné, nedokážu starnutie obyvateľstva zabrzdiť.
Na Slovensku k tomu prispieva aj vysťahovalectvo mladých ľudí, ktorí najviac v Európe odchádzajú za štúdiom do zahraničia a potom sa tam aj usadia. Najvýraznejšie je to v Českej republike, ktorej, naopak, zlepšujú demografickú štruktúru a priemerný vek obyvateľstva. Slovensko takto škodí samo sebe, no výrazne pomáha Česku.
Štatistika je pritom k Slovensku ešte milostivá, keďže mnohí si roky ponechávajú trvalý pobyt na Slovensku, hoci tam nežijú a ich vysťahovanie sa v štatistikách prejaví až s oneskorením. Rýchle starnutie obyvateľstva však výrazne mení fungovanie krajiny a jej priority.
Veľký počet seniorov prináša dôraz na sociálnu politiku, tlak na kvalitu zdravotníctva či ďalších služieb, ktoré seniori zvyčajne využívajú. Naopak, stále viac seniorov oproti produktívnym ľuďom ohrozuje dôchodkový systém. Stále menej pracujúcich prispieva na rastúci počet dôchodcov a chýbajúce peniaze musí nahrádzať štátny rozpočet, čím sa zvyšuje jeho deficit a dlhy krajiny.
Brzdenie rastu
Starnutie obyvateľstva však môže zasiahnuť krajinu aj iným spôsobom – znížiť hospodársky rast. Udeje sa to práve vtedy, keď nemá kto nahradiť pracujúcich odchádzajúcich do dôchodku. Štúdia Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje, že Slovensko v tejto oblasti tiež patrí medzi najohrozenejšie v Európe.
Mladých vo veku 20 až 24 rokov bolo vlani o 15 percent menej ako ľudí od 60 do 64 rokov, ktorých by v práci vlastne mali nahradiť. Táto miera náhrady je v Španielsku dokonca nad 20 percent, v Taliansku a Slovinsku je to takmer 18 percent.
Spolu so Slovenskom teda ide o krajiny, ktoré musia výrazne zvýšiť zapojenie žien, dôchodcov a nezamestnaných do trhu práce alebo pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku nahradiť ľuďmi zo zahraničia.
Slovensku by pomohlo väčšie zapojenie dlhodobo nezamestnaných najmä z radov Rómov z osád, čo si vyžaduje systematickú prácu. V posledných rokoch sa to deje skôr príchodom ľudí zo zahraničia. V krajine ich už pracuje takmer 150-tisíc, z toho zhruba 100-tisíc zo štátov mimo EÚ.
Viac ako polovica z nich prišla z Ukrajiny. Oproti roku 2022 sa ich počet na Slovensku zdvojnásobil. Bez ich príchodu by na Slovensku bola už zrejme veľká núdza o pracovnú silu najmä v obchodoch, nemocniciach či rôznych službách. Nasledujú India a Srbsko, ale aj krajiny ako Filipíny či Vietnam.
Prisťahovalectvo je záchranou viacerých európskych regiónov už roky, inak by ich obývalo takmer toľko seniorov ako produktívnych ľudí. Najvyššie pomery závislosti majú belgický región Veurne pri francúzskych hraniciach (72,8 percenta), oblasť Alto Tamega e Barroso v severnom Portugalsku (71,4 percenta) či grécky región Evrytania (71,1 percenta). Znamená to, že počet seniorov nad 65 rokov je vyše 70 percent oproti počtu produktívnych ľudí vo veku od 15 do 64 rokov.
Slovenské a české regióny majú zatiaľ oveľa nižšiu závislosť, sú dokonca pod európskym priemerom. Napríklad v Prešovskom kraji je to iba necelých 27 percent, teda rovnako ako v celej EÚ pred 20 rokmi. O niečo vyššiu závislosť majú Košický a Žilinský kraj.
Ostatné slovenské regióny sú nad 30 percentami. Najvyššiu mieru závislosti, okolo 33 percent, vykazujú Trenčiansky a Nitriansky kraj. V Českej republike má najnižšiu závislosť seniorov Praha tesne nad 30 percent, o niečo viac má Stredočeský kraj. Na opačnom póle je Královohradecký kraj s takmer 40-percentnou závislosťou, tesne za ním Olomoucký a Vysočina.
Nové príležitosti
Starnutie obyvateľstva však neprináša iba hrozby úpadku celých odvetví hospodárstva, ale aj rozvoj iných a vznik celkom nových oblastí podnikania. Takzvaná strieborná ekonomika sa zameriava na tovary, služby a riešenia typické pre ľudí v dôchodkovom veku.
Tí napríklad majú zvyčajne viac času na cestovanie, oddych či starostlivosť o zdravie. Často investujú do elektrifikovaného a robotizovaného domáceho náradia, aby si ušetrili námahu. V starostlivosti o domácnosť viac využívajú externé služby od záhradníkov až po upratovanie.
Seniori z Veľkej Británie či Nemecka napríklad ekonomicky pozdvihli celé regióny Španielska, keď si tam zriadili druhé domovy, kde žijú často aj niekoľko mesiacov z roka. Vytvorilo sa tým veľa pracovných miest v reštauračných a ďalších službách, doprave či údržbe nehnuteľností.
Výrazne na vzostupe budú v striebornej ekonomike sociálne služby najmä pre seniorov vo veku nad 80 rokov. Správa Svetového ekonomického fóra hovorí, že viac starších ľudí prinesie globálne viac než desať miliónov nových pracovných miest. Vzniknú najmä v sociálnej starostlivosti a vďaka zmene spotrebiteľského správania či novým potrebám vyplývajúcim z väčšieho počtu seniorov.
Na druhej strane starnutie obyvateľstva bolestne pociťuje napríklad európsky automobilový priemysel. Starší ľudia kupujú menej áut. Zvyčajne im stačia menšie a najazdia aj menej kilometrov. Rodinné kombi sú tak na ústupe. Na trhu ich nahrádzajú vyššie mestské športovo-úžitkové vozidlá (SUV), do ktorých sa pohodlnejšie nastupuje. Seniori však majú často aj menšiu dôveru k moderným technológiám a uprednostňujú osvedčené modely.
Strieborné miesta
Veľmi dôležitým prvkom striebornej ekonomiky je zapojenie starších ľudí do ekonomických alebo aspoň sociálnych procesov. V roku 2009 sa podľa projektu EÚ Work Ability Management (WAM – Manažment pracovnej spôsobilosti) do pracovného procesu aktívne zapájalo v EÚ iba 42,3 percenta pracovnej sily vo veku od 55 do 65 rokov.
Aj keď ešte nejde o dôchodcov, mnoho žien sa už po vychovaní detí nevráti do práce, muži majú často zdravotné postihy a mnoho krajín umožňuje aj predčasné dôchodky. Po desiatich rokoch, v roku 2019, sa už aktívne zapájalo 62,3 percenta pracovnej sily.
Taký výrazný posun za desať rokov hovorí o zlepšovaní zdravia starších ľudí, ich lepšom zapojení do trhu práce a posune produktívneho života k 70 rokom. Opäť je to však odlišné v prípade rôznych krajín. V Nemecku a Holandsku aktívne pracuje už viac ako 70 percent ľudí v preddôchodkovom veku, na Slovensku a v Maďarsku je to len 60 percent.
Na Slovensku podľa štúdie banky Erste pracuje popri dôchodku až štvrtina dôchodcov, čo nie je málo. Postupne sa tento pomer bude Čoraz viac tomu otvárajú dvere rozšírenie práce z domu a využívanie online komunikačných nástrojov. Širšie zapojenie seniorov do trhu práce môže byť záchranou aj pre rúcajúci sa dôchodkový systém mnohých krajín.
Väčšina z nich chce pracovať, mentálne sa udržiavať a zlepšovať svoju finančnú situáciu. Tak ako sa oni musia naučiť pracovať s novými technológiami, aj zamestnávatelia musia vedieť pracovať s nimi a otvoriť im dvere do striebornej kariéry.
