Vysťahovalectvo je už dlhé roky veľkým problémom v mnohých krajinách strednej a východnej Európy. Po páde komunistickej totality a železnej opony sa desaťtisíce ľudí vybrali na Západ s túžbou po vyššom plate, lepšom živote a kvalitnejšom životnom prostredí.
V posledných rokoch sa však karta obracia. Mnohé krajiny hlásia, že viac ľudí sa do nich vracia, než z nich odchádza. Je to tým, že sa životná úroveň nových členov Európskej únie po viac ako 20 rokoch členstva približuje starým členom, alebo za tým treba hľadať aj niečo iné?
Do roku 1914 sa napríklad zo Slovenska vysťahovalo vyše 600-tisíc obyvateľov z vtedajších zhruba dva a pol milióna Slovákov. Dôvodom bola bieda, neúroda či maďarizácia. Slováci odchádzali najmä do Ameriky, približne tretina z nich sa však po čase vrátila a za našetrené peniaze si kupovala polia, stavala domy a rozbiehala podnikanie.
Od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 odišlo do zahraničia približne 300- až 400-tisíc ľudí, hoci oficiálne štatistiky vysťahovania hovoria len o desiatkach tisíc. Mnohí odsťahovaní majú totiž stále pobyt na Slovensku napriek tomu, že už desiatky rokov žijú v inej krajine.
Nespoľahlivé štatistiky
V minulom roku preto Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) evidoval iba necelých päťtisíc vysťahovaných zo Slovenska, z toho takmer polovicu do Českej republiky. Nasledujú Rakúsko, Nemecko či Veľká Británia. Prisťahovaných bolo o niečo viac, takmer 6,4 tisíca. Najviac ich prišlo z Česka a z Ukrajiny.
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR teraz zmapoval odchody do zahraničia inou metodikou: podľa odhlásenia a opätovného prihlásenia do zdravotnej poisťovne. Táto metodika poskytuje rýchlejšie a výstižnejšie informácie o pohybe osôb než štatistika trvalých pobytov.
Podľa IFP odišlo zo Slovenska do zahraničia najviac ľudí v roku 2005, teda tesne po vstupe do Európskej únie (EÚ). V tom roku opustilo Slovensko zhruba 110-tisíc ľudí. Potom sa odchody ustálili na úrovni 40- až 50-tisíc ľudí ročne a po roku 2015 začali klesať.
Príchody boli dlhé roky výrazne nižšie ako odchody, takže Slovensko strácalo ročne okolo 20-tisíc obyvateľov. Prvý raz sa tento trend vyrovnal v roku 2019 a v covidovom roku 2020 sa dokonca viac ľudí vrátilo, než odišlo.
Podobný trend pokračoval aj v roku 2024. Odišlo už iba 20-tisíc ľudí, vrátilo sa 27-tisíc. Dôvodov môže byť viac. IFP poukazuje na to, že na Slovensku je oveľa nižšia nezamestnanosť ako v mnohých vyspelých štátoch EÚ, takže ľudia už tak často neodchádzajú za prácou.
Kým v roku 2014 bola miera nezamestnanosti ešte 13 percent, v roku 2024 to bolo len päť percent. V Španielsku a Fínsku je to pritom napríklad okolo desať percent, vo Švédsku takmer deväť. Podobná alebo vyššia nezamestnanosť je však aj v niektorých regiónoch na juhu a východe Slovenska. V okresoch Rimavská Sobota a Revúca bola napríklad v apríli tohto roka miera nezamestnanosti viac ako 14 percent.
Mladí emigranti
Na druhej strane, zo Slovenska ročne za prácou, ale najmä za štúdiom stále odchádzajú tisíce ľudí a iba malá časť sa vracia späť. Aj analytik IFP Marián Šaling pre Denník N priznáva, že veľká časť odchodov do zahraničia sa týka mladých ľudí do 30 rokov.
Zo stredoškolákov, ktorí maturovali v roku 2024 a pokračovali v štúdiu na vysokej škole, odišlo do zahraničia takmer 20 percent. Vyplýva to z dát Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pre Denník N. Ide o najvyššiu mieru odchodov od roku 2016.
Spomedzi najúspešnejších maturantov však do zahraničia smerovalo až 40 percent. Z maturantov z rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátila len necelá polovica. Väčšinou však išlo o tých menej úspešných, uvádza IVP.
To, že v zahraničí zostávajú tí najlepší, ukazuje aj štatistika firmy Trexima z Česka. Podľa nej sú Slováci v Česku najlepšie zarábajúcou skupinou cudzincov. Priemerná mzda v Česku bola v prvom polroku 2025 v prepočte 2 156 eur, Slováci v Česku však zarábali v priemere až 2 700 eur. Na Slovensku bola v tom čase priemerná mzda nižšia o 1 200 eur.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) študuje v zahraničí vyše 30-tisíc slovenských študentov. Ide o druhý najvyšší podiel spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V iných krajinách sú to zvyčajne menej ako tri percentá, v prípade Slovenska je v zahraničí až 20 percent študentov.
Najviac ich je v Česku, približne 24-tisíc. Absolútny počet slovenských študentov v zahraničí sa pritom logicky znižuje, pretože postupne prichádzajú slabšie populačné ročníky. Počet študentov zo Slovenska v Česku však stále rastie. Znamená to, že tam odchádza čoraz viac slovenských maturantov.
Vysťahovalecká história
Z Českej republiky sa vlani podľa oficiálnych štatistík Českého statistického úřadu (ČSÚ) vysťahovalo takmer 70-tisíc obyvateľov, úrad však neuvádza, do ktorých krajín. Prisťahovalo sa až 110-tisíc osôb, z toho 23-tisíc z Ukrajiny a šesťtisíc zo Slovenska.
To je v rozpore s údajmi slovenského úradu, ktorý eviduje len niečo vyše dvetisíc presídlení do ČR. Celkovo podľa ČSÚ žije v Česku zhruba 125-tisíc Slovákov, väčšina z nich tam má už trvalý pobyt. Ukrajincov v Česku je oveľa viac, približne 600-tisíc.
Vysťahovalectvo z Českej republiky je už skôr históriou. Svoje vrcholy zaznamenalo najmä začiatkom 20. storočia, po roku 1968 alebo po páde komunistického režimu v 90. rokoch. V posledných desaťročiach sa však Česi domov skôr vracajú. Odchádzajú najmä tí, ktorí sa do krajiny predtým prisťahovali z Ukrajiny alebo Slovenska. Podľa odhadu Ministerstva zahraničních věcí ČR žije za hranicami 200- až 250-tisíc majiteľov českého pasu.
Poliaci sa vracajú
Typickou vysťahovaleckou krajinou bolo dlhé desaťročia Poľsko. Už v 80. rokoch 20. storočia počas komunistického režimu opustilo krajinu podľa portálu Zeithistorische Forschungen 1,2 milióna občanov. V niektorých regiónoch, napríklad v Opolskom vojvodstve v Sliezsku, sa vtedy počet obyvateľov znížil až o 20 percent. Odchádzali najmä do Nemecka.
V roku 2002 tam žili vyše dva milióny po poľsky hovoriacich ľudí, čo bolo 2,5 percenta obyvateľov. Ďalšie veľké skupiny Poliakov žijú vo Veľkej Británii či Írsku, celkovo ich je za hranicami zhruba päť miliónov.
V posledných rokoch sa však karta obracia. Podľa nemeckého portálu Tagesschau bol vlaňajšok po 30 rokoch prvým rokom, keď sa z Nemecka späť do Poľska vysťahovalo viac ľudí ako opačným smerom.
Poliaci sa vracajú aj z Anglicka alebo USA. Dôvodom je rastúca ekonomika doma, dostatok pracovných príležitostí, digitalizácia úradov a jednoduchší každodenný život. Poľsko dokonca zaviedlo daňové úľavy pre rodákov, ktorí žili aspoň tri roky za hranicami a rozhodli sa vrátiť domov.
Prečo tu máme zostať?
Nejasné štatistiky vysťahovaných a vracajúcich sa Slovákov umožňujú politikom rôzne interpretovať čísla, často podľa toho, ako sa im to práve hodí. Faktom je, že zo Slovenska stále odchádza veľa ľudí, najmä študentov. Je preto veľmi dôležité zvýšiť atraktívnosť krajiny a ponúknuť jej obyvateľom jasné dôvody, prečo by v nej mali žiť a čo vláda robí pre to, aby im doma bolo lepšie ako v zahraničí.
Nejde len o ekonomické stimuly. Dôležité sú často aj malé zlepšenia, ktoré pôsobia psychologicky a zlepšujú náladu v krajine. Ak ľudia nezískajú pocit, že vláda pracuje pre nich, budú stále premýšľať o tom, či im inde nebude lepšie, a budú z krajiny odchádzať.
