Len pred niekoľkými dňami boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA, ktoré hodnotí vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov. Ukázali, že slovenskí školáci dosiahli spomedzi krajín V4 najslabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti a že ich úspešnosť stále výrazne ovplyvňuje rodinné a sociálne prostredie.
Výsledky opäť pripomenuli význam vzdelávania – to, ako kvalitne dnes učíme deti, ovplyvní nielen ich budúcnosť, ale aj stav krajiny a jej ekonomiky. Zvlášť to platí pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Jedným zo spôsobov, ako chce Slovensko zlepšiť šance takýchto detí, vrátane tých z marginalizovaných rómskych komunít, je zavádzanie povinného predprimárneho vzdelávania od nižšieho veku a budovanie materských škôl z eurofondov.
Príbeh obce Malý Slivník na východe Slovenska v Prešovskom okrese však ukazuje, na aké prekážky toto úsilie naráža v praxi. Novú škôlku tam navštevovala aj tridsiatka miestnych predškolákov – Rómov. Keď však mali v septembri nastúpiť do základnej školy, väčšina zostala doma. Dve spádové školy ich odmietli a zo školy, ktorá niekoľko z nich prijala, začali miestni rodičia z majority (väčšinové obyvateľstvo) svoje deti odhlasovať.
„Je neprijateľné, aby deti pre predsudky ani len nedostali šancu,“ reagoval na situáciu minister školstva Tomáš Drucker.
Jeho slová sú jednoznačné, konkrétne riešenie však štát zatiaľ nepredstavil. Obavy väčšinového obyvateľstva a nečinnosť štátu tak v praxi vedú k tomu, že deti zažívajú odmietnutie už v útlom veku, čo môže ovplyvniť celý ich ďalší život.
Ako vlani
Od 90. rokov minulého storočia chodili deti z Malého Slivníka, kde žije veľa Rómov, do základnej školy v neďalekej Terni, s ktorou mala obec spoločný školský obvod. Keď detí pribudlo, škola zaviedla dvojzmennú prevádzku. Rómske deti nechávali väčšinou na poobedie. V apríli 2024 však Krajský súd v Prešove konštatoval, že „zvýšená koncentrácia rómskych detí v Terni má za následok vznik tried, v ktorých sa tieto deti sústredia a navyše sú vzdelávané popoludní“.
Regionálny úrad školskej správy preto dostal za úlohu zmeniť školské obvody. Oslovil okolité školy a zisťoval, koľko voľných miest majú. Keď uviedli, že nedisponujú dostatočnými kapacitami, úrad minulý školský rok rozhodol, že prváci zostanú v Základnej škole s materskou školou Terňa, kým piataci prejdú do škôl v Prešove.
Rozhodnutie však prišlo tesne pred začiatkom školského roka a rodičov zaskočilo. Báli sa posielať deti prímestskými autobusmi do takmer 20 kilometrov vzdialeného Prešova. Štyridsať rómskych piatakov preto zostalo doma až do konca októbra, keď ministerstvo školstva rozhodlo, že im zaplatí školské autobusy so sprievodom.
Dalo sa očakávať, že sa situácia zopakuje. Školský úrad preto už na jar rozhodol, že spádovými školami pre deti z Malého Slivníka budú v tomto školskom roku školy v neďalekých obciach Demjata, Tulčík a Záhradné. Ich rozdelenie medzi tri školy malo zároveň zabrániť tomu, aby sa rómske deti sústredili iba v jednej z nich.
V dotknutých obciach sa však zdvihla vlna odporu. „Obce Záhradné a Tulčík podali žalobu na súd a zároveň žiadali o odkladný účinok. Súd im nevyhovel, napriek tomu neprijali do dnešného dňa do prvého ročníka ani jedno dieťa,“ objasňuje situáciu riaditeľka školského úradu v Prešove Andrea Marcinková.
Ministerstvo školstva sa následne obrátilo na prokuratúru. Tá potvrdila, že rozhodnutie školského úradu o spádových školách je platné.
Odhlasujú svoje deti
Rozhodnutie zatiaľ rešpektovala iba škola v Demjate. Do prvého ročníka prijala dvanásť detí – šesť miestnych a šesť rómskych z Malého Slivníka. „Máme heslo ,Malá škola s veľkým srdcom‘, neodmietli by sme vzdelanie deťom,“ hovorí jej riaditeľka Viera Čorovčáková.
Pre rómskych spolužiakov však už traja miestni rodičia z majority odhlásili z triedy svoje deti.
Niekoľko prvákov prijala aj ZŠ Terňa. „Otvorili sme jednu prvácku triedu, je zmiešaná, 20 detí je z našej obce a aj medzi nimi sú rómski žiaci a päť detí je z Malého Slivníka,“ hovorí riaditeľ Pavol Tokár. Riešenie, pri ktorom sa deti v menších skupinách rozdelia medzi okolité školy, je podľa neho dobré pre školy aj pre samotných školákov.
Starosta Malého Slivníka Jozef Javorský upozorňuje, že obec si neporadí s odmietaním rómskych detí zo strany väčšinového obyvateľstva. „Toto naša obec s piatimi zamestnancami sama nevyrieši, je to výzva aj pre iné úrady,“ hovorí.
„V súdnom spore boli žalovanými stranami Ministerstvo školstva SR a školský úrad,“ dodáva. Práve tieto inštitúcie majú zabezpečiť nápravu protiprávneho stavu. Ministerstvo však túto zodpovednosť presúva na samosprávu: „Za zabezpečenie povinnej školskej dochádzky detí je zodpovedná samospráva. Štát nemôže dlhodobo suplovať tieto povinnosti.“
Starosta vidí riešenie vo vybudovaní novej obecnej školy, no bez eurofondov to obec nezvládne. Získať podporu je problematické pre riziko segregácie. Samostatná škola by totiž nemusela vyriešiť odmietanie rómskych detí väčšinovým obyvateľstvom. Naopak, mohla by ich oddeľovanie ešte prehĺbiť.
Žalované Slovensko
Slovensko čelí pre vysokú mieru segregácie v školách žalobe Európskej komisie. Aj preto ministerstvo školstva minulú jeseň presadilo zmenu školských zákonov. Od januára musia školy prijímať taký podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, aký žije v ich školskom obvode. Ani samotné obvody nesmú byť vytvorené spôsobom, ktorý by viedol k oddeľovaniu detí.
Ministerstvo je presvedčené, že nové pravidlá pomôžu. „Ak škola bude bez zákonného dôvodu odmietať deti, pôjde o porušenie zákona,“ upozorňuje. Škole potom môže štát znížiť príspevok, ktorý dostáva na každého žiaka. Tieto sankcie sa však začnú uplatňovať až v roku 2028. Dovtedy chce ministerstvo pomáhať obciam s úpravou školských obvodov prostredníctvom nového projektu financovaného z eurofondov.
Deti z Malého Slivníka však už dlhšie čakať nemôžu. Školský úrad aj ministerstvo hovoria, že „riešenia hľadajú“ a že ak to bude nevyhnutné, štát zabezpečí školské autobusy do Prešova aj pre prvákov.
