Na Slovensku máme tento rok už vyše milión dôchodcov. Na jedného dôchodcu pripadá 3,3 obyvateľa medzi 20 a 64 rokmi. Sú to ľudia, ktorí by mali pracovať, odvádzať dôchodkové poistenie a financovať dôchodky penzistov. Žiaľ, nie je to tak vždy. V tomto čísle sú totiž započítaní aj nezamestnaní, pracujúci načierno, tí, čo pracujú v zahraničí, ale aj živnostníci, ktorí sa vyhýbajú plateniu sociálnych odvodov. Nikto z nich však do systému neprispieva.
Len dlhodobo nezamestnaných je napríkladpodľa údajov Ústredia prácepribližne sto tisíc – dve tretiny z celkovo 150-tisíc ľudí bez práce. Zvyčajne ide o ľudí z rómskych osád, ale aj dlhoročných alkoholikov, či drogovo závislých. Pravdepodobnosť, že si nájdu trvalú prácu, je dosť nízka, zvyčajne pracujú len dočasne a načierno.
Ďalších 140-tisíc ľudípodľa rovnakého zdrojapracuje v zahraničí, odvádzajú teda príspevky do dôchodkového systému iného štátu – najmä do Česka, Rakúska či Anglicka. Tento počet je zrejme ešte podhodnotený, pretože len v Česku sa počet Slovákov odhaduje na 250-tisíc.
Spomedzi zhruba 400-tisíc živnostníkov na Slovensku platípodľa informácií Sociálnej poisťovnesociálne odvody ani nie polovica. Z nej výrazná väčšina odvádza iba minimálne odvody. Dôvodom je vyhýbanie sa ich plateniu najmä nepriznávaním tržieb, pozastavovaním živností alebo prechodom na fakturovanie cez obchodné spoločnosti.
Pri minimálnych odvodoch zaplatí živnostník mesačne na starobné poistenie len 128,70 eur. Keď priemerný dôchodok v roku 2025 dosahuje 700 eur, na uživenie jedného dôchodcu treba takmer päť a pol takého živnostníka, vrátane 13. dôchodku vlastne šiestich.
Štatistiky a realita
Keď teda odpočítame 150-tisíc nezamestnaných, 250-tisíc ľudí v zahraničí a 200-tisíc neplatiacich živnostníkov, ostane obyvateľov v produktívnom veku len 2,7 milióna – teda už len 2,7 na jedného dôchodcu. Pritom všetky susedné krajiny sú na tom ešte horšie ako Slovensko.
Inde je to často ešte boľavejšie – v Európe pripadá podľa štatistíkEurostatu najmenej produktívnych ľudí na dôchodcuv Taliansku, Fínsku, Bulharsku a Portugalsku – iba 2,4. Najviac je to v Luxembursku – 4,3, potom na Islande a v Írsku po 3,8.
Problémom Slovenska je však veková štruktúra obyvateľstva a veľmi nízka pôrodnosť. To Slovensku prinesie prudké starnutie populácie. Do roku 2050 bude na jedného seniora pripadať už len 1,8 obyvateľa od 20 do 64 rokov. V tom čase preto už 65-ročný človek na Slovensku zrejme nebude dôchodcom, pretože bude pracovať aspoň do sedemdesiatky.
V iných európskych krajinách to bude podobné – v Česku, Poľsku, Rumunsku či Rakúsku bude tento pomer v roku 2050 zhruba rovnaký ako u nás, len v Maďarsku by sa mal dostať na hodnotu 2 produktívnych obyvateľov na jedného seniora – zrejme aj vďaka dlhodobým prorodinným opatreniam. Najhoršie na tom bude Grécko s hodnotu iba 1,3 či Taliansko a Portugalsko s jeden a pol produktívnymi na seniora.
Ťažká populačná kríza v Európe má niekoľko riešení – zvýšenie počtu narodených detí, pritiahnutie pracovných síl z iných krajín a zvyšovanie veku, od ktorého senior dostane dôchodok. Dánsko napríklad postupne zvýši dôchodkový vek na 70 rokov, štedro pomáha rodinám, ktoré majú viac detí, a láka študentov do krajiny bezplatnými univerzitami a slušnými štipendiami.
V protismere
Na Slovensku ideme väčšinou opačným smerom. V nedávnych rokoch sme zažili obrovskú vlnu predčasných odchodov do dôchodku často už v 60-ke, navyše štát presadil štedré zvyšovanie penzií a zaviedol dokonca aj 13. dôchodok.
Od roku 2025 štát naopak výrazne zredukoval daňové úľavy pre rodiny s deťmi. Až 60% najlepších maturantov odchádzapodľa Inštitútu vzdelávacej politikyštudovať do zahraničia, pričom 80% z nich sa už zvyčajne na Slovensko nikdy natrvalo nevráti.
Zvyčajne sú to ľudia, ktorí by doma zarábali výrazne nadpriemerne, a uživili svojimi odvodmi možno aj dvoch dôchodcov. Po odchode do zahraničia však nimi prispievajú nemeckým, českým či írskym penzistom a svojim rodičom doma len možno niečo popritom.
Slovensko sa okrem toho byrokratickými bariérami bráni prijať pracovníkov z iných krajín, ktorí by zamestnaním sa v krajine živili slovenský penzijný systém. Práve pre byrokraciu potom často volia prácu na živnosť, kde rok a pol neplatia žiadne odvody a neskôr, ak vôbec na Slovensku toľko vydržia, iba minimálne.
K tomu prispieva aj to, že Sociálna poisťovňa je mimoriadne benevolentná pri vymáhaní odvodov od neplatičov. Nejde len o živnostníkov, týka sa to najmä firiem, ktoré neodvádzajú príspevky, vybraté od svojich zamestnancov. Mnohé to robia roky, po určitom čase prevedú pracovníkov na inú firmu a pokračujú v nepoctivosti. Ľudia potom až pri odchode do dôchodku zistia, že za nich firma neplatila.
V bludnom kruhu
Dlhoročné strieľanie si do vlastnej nohy v starostlivosti o dôchodkový systém prinieslo stav, že štát tento rok bude musieť Sociálnej poisťovni poslať až 2,7 mld. eur, aby vôbec dokázala dôchodky vyplatiť. Sociálna poisťovňa by na ne z príspevkov pracujúcich mala dosť financií len na desať mesiacov. Nedávno tokritizoval Najvyšší kontrolný úrad SR.
Ešte v roku 2022 štát musel prispieť iba sto miliónov. Jasne z toho teda vidieť, že výrazným zvyšovaním penzií a zavedením 13. dôchodku tak prudko narástla potreba dotovať Sociálnu poisťovňu, že to výrazne vysáva štátnu pokladňu. Je to silný dôvod, prečo štát musel zvýšiť DPH, dane firmám a zdvihnúť odvody zamestnancov.
To však nebude liekom, pretože firmy v medzinárodných otrasoch znižujú investície, menej nakupujú a tvoria menej pracovných miest. Aj obyvatelia menej míňajú, takže vo výsledku štát dostane menej daní a jeho príjmy budú sklamaním.
Viac pracujúcich, menej dlhov
Cesta vedie inokadiaľ. Riešením je to, čo už roky úspešne zavádzajú iné krajiny – práve aktivácia obyvateľov na trhu práce. Na Slovensku je obrovskou výzvou 100-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ktorým sa treba hĺbkovo venovať a doslova ich naučiť žiť a pracovať.
Patrí k tomu aj pomoc s bývaním, budovanie finančnej či právnej gramotnosti a aspoň regionálnej mobility. O pomoci Rómom sa zatiaľ iba rozpráva a míňa sa veľa peňazí, praktická pomoc je zriedkavá.
Ďalšou zaujímavou skupinou sú ženy, ktoré sa starajú o deti. Veľká časť z nich by rada pracovala na čiastočné úväzky, čo však zákony nepodporujú a sociálna politika skôr trestá. Podobne by mohli čiastočne pracovať mnohí dôchodcovia, ale aj znevýhodnení ľudia. Jednoduchšia administratíva by umožnila prísť na Slovensko pracovať aj viacerým ľuďom zo zahraničia, najmä z Ukrajiny či Balkánu.
Čísla nepustia, Slovensku tiká časovaná bomba v podobe krachujúceho dôchodkového systému. Nepomôže platiť ho z pôžičiek, aj tie raz bude musieť niekto zaplatiť. Z výrazu „grécka cesta“ sa už stalo klišé, ale Slovensko sa po nej rozbehlo cvalom a ak sa z nej rýchlo nevráti, čoskoro bude veľmi tŕnistá a boľavá.
