Slovensko pripravuje zmenu vo vyplácaní rodinných dávok pre zamestnancov z tretích krajín. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš oznámil, že ak dieťa nemá trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, rodič nebude mať nárok na prídavok na dieťa ani rodičovský príspevok.
Zmena sa netýka občanov Európskej únie a prípadov, keď medzinárodná alebo bilaterálna dohoda stanovuje iný režim.
„Máme tu pracovníkov z tretích krajín, ktorých deti nežijú na Slovensku a posielame im prídavok na dieťa alebo rodičovský príspevok do tretích krajín. Stojí to približne 24 miliónov eur ročne,“ zdôvodnil minister.
Ako prídavok na dieťa štát vypláca 60 eur mesačne, rodičovský príspevok je v sume takmer 365 eur za mesiac na dieťa do veku troch rokov dieťaťa. Podľa rezortu práce štát na to minie približne milión eur mesačne na prídavkoch na deti a ďalší milión na rodičovských príspevkoch.
Preto ministerstvo pripravilo legislatívnu zmenu a vyplácanie dávok chce podmieniť trvalým alebo prechodným pobytom dieťaťa na Slovensku.
Zahraniční pracovníci sú čoraz dôležitejší
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR považuje diskusiu o adresnosti sociálnych dávok za oprávnenú, upozorňuje však na potreby pracovného trhu. Slovenská ekonomika totiž vo viacerých odvetviach významne závisí od práce zamestnancov z krajín mimo EÚ.
Podľa Inštitútu zamestnanosti pracovalo k 1. máju 2026 na Slovensku vyše 150–tisíc cudzincov, z toho len 31- tisíc občanov EÚ. Najviac ľudí prichádza z Ukrajiny, pribúdajú však aj pracovníci z Filipín, Indie, Nepálu či Vietnamu. Obsadzujú najmä miesta vo výrobe, logistike, stavebníctve či službách, o ktoré domáci dlhodobo nejavia záujem.
Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku
Vývoj zamestnanosti cudzincov v rokoch 2020 – 2026
Dávky nerozhodujú
Záujemca o prácu na Slovensku sa rozhoduje podľa viacerých faktorov, ako je výška mzdy, životné náklady, administratívna náročnosť vybavenia pobytu, možnosti dlhodobého uplatnenia či zlúčenia rodiny. Dávky teda nemusia byť prvoradé.
„Značná časť pracovníkov z tretích krajín nemá na Slovensku rodiny, sú tu dočasne. Preto neočakávame, že toto opatrenie bude rozhodujúcim faktorom pre väčšinu zahraničných pracovníkov.
Ak by však bolo vnímané ako súčasť širšieho trendu sprísňovania podmienok, mohlo by to postupne znižovať záujem o Slovensko v porovnaní s inými krajinami regiónu“, hovorí Zuzana Rumiz, viceprezidentka AZZZ pre trh práce.
Podľa asociácie väčší problém ako vyplácanie dávok je zdĺhavý proces povoľovanie pobytu, nepredvídateľnosť legislatívy a celková atraktivita pracovného prostredia.
Slovensko súťaží o pracovnú silu s ostatnými krajinami regiónu. Preto je dôležité, aby štát každú zmenu jasne komunikoval a aby bola súčasťou dlhodobej stratégie riadenej pracovnej migrácie.
„Zamestnávatelia potrebujú stabilné a predvídateľné prostredie. Umožní to obsadzovať pracovné miesta, na ktoré sa dlhodobo nedarí nájsť domácich pracovníkov“, upozorňuje Rumiz.
Podobne hodnotí situáciu aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Podľa nej pri rozhodovaní pracovníkov zohrávajú dávky len okrajovú úlohu. Pripúšťa však, že pripravovaná zmena môže mať vplyv na udržanie vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín.
Hľadanie rovnováhy
Asociácia zároveň konštatuje, že každá verejná politika by mala hľadať rovnováhu medzi efektívnym využívaním verejných financií a potrebami ekonomiky. „Úspora 24 miliónov eur je relevantný argument, no treba ju posudzovať aj v širšom kontexte.
Zahraniční pracovníci pomáhajú udržiavať výrobu, služby aj investičnú aktivitu. Ak by opatrenia znižovali schopnosť Slovenska získavať pracovnú silu, ekonomické náklady môžu prevýšiť očakávané úspory,“ upozorňuje Rumiz.
Pripravovanú legislatívu by preto malo sprevádzať najmä zrýchlenie udeľovania povolení na pobyt a pracovných povolení, stabilnejšie podnikateľské prostredie a jasná stratégia riadenej pracovnej migrácie. Je kľúčové, aby prípadné úpravy sociálneho systému išli ruka v ruke s opatreniami, ktoré posilnia atraktivitu Slovenska ako miesta na prácu a podnikanie.
Zároveň treba podľa AZZZ rozlišovať medzi krátkodobou migráciou a pracovníkmi, ktorí sa rozhodnú na Slovensku dlhodobo žiť aj s rodinami. Pri druhej skupine by mal štát vytvárať podmienky na podporu integrácie, vzdelávanie a dlhodobé pôsobenie na trhu práce.
„Slovensko bude aj v budúcnosti potrebovať zahraničných pracovníkov. Preto je cieľom nastavenie systému, ktorý bude finančne zodpovedný, ale zároveň zachová našu konkurencieschopnosť a schopnosť reagovať na nedostatok pracovnej sily“, uzatvára Rumiz.
Ako je to v Česku a Rakúsku
Vyplácanie prídavkov na deti cudzincov upravujú aj ďalšie krajiny. Napríklad v Českej republike majú zamestnanci tretích krajín nárok na podporu dieťaťa. Pôvodné prídavky na deti však zrušili a nahradila ich nová dávka štátnej sociálnej pomoci. Viaže sa na dlhodobý alebo prechodný pobyt, deti aj zamestnanci sa musia v krajine zdržiavať a dieťa musí chodiť do školy.
Ani rakúsky systém všeobecne neumožňuje zasielanie prídavkov do tretích krajín. V Rakúsku platí ako základné pravidlo, že zamestnanci majú nárok na prídavky na deti vtedy, ak s nimi žijú v spoločnej domácnosti priamo v Rakúsku.
