Nástroj, ktorý vláda ešte nedávno označovala za nevyhnutný, od budúceho roka zmizne.Jedno z najnezmyselnejších a najškodlivejších opatrení štvrtej vlády Robera Fica – transakčná daň sa má od budúceho roka zrušiť. Predseda vlády to sucho oznámil na sociálnej sieti.
Neodpustil si pritom ironickú poznámku, že „očakáva, že vzhľadom na obsah kritiky tohto konsolidačného opatrenia bude zrušenie tzv. transakčnej dane viesť k nebývalému hospodárskemu rastu Slovenskej republiky“.
Táto poznámka premiéra zreteľne vypovedá, že ekonomike hlboko nerozumie. Pre neho je len hrncom, kde sa varí veľa peňazí a politik si z nich môže nabrať, koľko mu len hrdlo ráči. Veď podnikatelia „aj tak veľa zarábajú, tak to nejako znesú“.
Nespravodlivá a škodlivá
Ak voľky-nevoľky súhlasil so zastavením vyberania podľa neho donedávna „nezrušiteľnej“ transakčnej dane, ba dokonca ešte sám ohlásil jej zrušenie aj bez prerokovania s koaličnými partnermi, svedčí to o mnohom. Že sám najnenávidenejšie opatrenie súčasnej vlády vidí ako neudržateľné.
Daň z finančných transakcií je veľmi zákerný nástroj. Nezdaňuje totiž zisky, prácu ani vytvorenú pridanú hodnotu. Vyrubuje sa z akéhokoľvek pohybu peňazí na účte – teda z výplaty miezd zamestnancov, z platby za energie, telefóny, či lízing auta.
Čím viac platieb a v menších sumách, tým je zdanenie vyššie, pretože ich nechráni 40-eurový limit. Ak podnikateľ dokonca vyberá peniaze z účtu v hotovosti, sadzba je dvojnásobná a bez limitu. Daň teda najviac škodí malým podnikateľom, ktorí zvyčajne majú viacero malých dodávateľov i odberateľov.
V realite jej zavedenie stálo slovenskú ekonomiku tisíce pracovných miest. Mnoho malých podnikateľov zaplatilo na tejto dani ročne niekoľko tisíc eur, ktoré by inak využili na zamestnanie ďalšieho človeka.
Ak teda premiér hovorí o „nebývalom hospodárskom raste Slovenska“, ten naozaj môže prísť. Podnikatelia namiesto tisícov eur, ktoré by museli poslať štátu, pouvažujú nad novým pracovným miestom.
Šetriť na sebe
Kľúčová otázka však nie je, prečo sa premiér zrazu zasadil za zrušenie nenávideného nezmyslu. Je jasné, že o rok sú voľby a v predvolebnom roku sa bude snažiť za každú cenu si aspoň trochu vylepšiť imidž. Voliči rýchlo zabudnú, ako transakčnú daň roky obhajoval, v pamäti im utkvie len, ako ju zrušil.
V štátnej kase bude pol miliardy eur ročne chýbať, ale platby do nej prestanú chodiť až od polovice budúceho roka. To už bude tesne pred voľbami a nedostatok peňazí bude riešiť až budúca vláda.
Otázku, kde Ficova vláda tú pol miliardu ušetrí, sa premiérovi riešiť nechce. Vláda sa nechystá utiahnuť si kohútik, rozhadzovanie je stále lákavé a v predvolebnom roku zrejme iba naberie tempo.
Ako zvyčajne, opäť ďalšej vláde odovzdá štát bez peňazí, v obrovskom deficite a zadlžený podstatne viac, ako ho prevzala. Ani žmýkanie firiem a občanov drastickými nástrojmi typu transakčná daň nepostaví verejné financie na nohy, ak vláde chýba ochota šetriť na sebe.
A tak len amatérsky štýlom pokus-omyl zavádza opatrenia, ktoré zase po roku-dvoch odvolá, keď sa občania príliš búria alebo je už celkom zjavné, že ide o nezmysel a nič dobré to neprinieslo.
Politici by mali oveľa viac počúvať odborníkov a zásadné opatrenia zavádzať len po širokej diskusii a celonárodnej zhode, že sú naozaj nevyhnutné. A najmä v prvom rade šetriť na štáte, kým začnú vyberať viac od firiem a občanov.
