Samostatné miesto v Danteho Pekle patrí tým, ktorí vo významných časoch zostávajú neutrálni. Po tejto zmienke o širšom kontexte sa vráťme na zem, domov, na slovenskú politickú scénu.
Bolo to nečakané, ale vcelku logické pri pohľade na dlhodobé pokusy slovenského premiéra oslabovať vzťahy Slovenska s EÚ a NATO: „V týchto nezmyselných časoch zbrojenia, kde si mädlia ruky rôzne zbrojárske firmy, ako si počas covidu mädlili ruky farmafirmy, by Slovensku veľmi svedčala neutralita. Ale, bohužiaľ, toto rozhodnutie nie je v mojich rukách,“ povedal premiér Robert Fico počas kontrolného dňa na ministerstve hospodárstva krátko pred rokovaním predstaviteľov parlamentnej koalície a opozície u prezidenta Petra Pellegriniho, kde mali diskutovať o pozícii Slovenska pred samitom NATO v Haagu o zvyšovaní vojenských výdavkov.
Prečo to robí?
Toto vyhlásenie odznelo v čase, keď už začínalo byť zrejmé, že sa nenájde dosť hlasov na schválenie novely zákona o Ústave SR, kde okrem bioetických otázok, na ktorých záležalo najmä poslancom za KDH, bola na pretrase otázka národnej identity a preferovania slovenských zákonov pred legislatívou EÚ a medzinárodnými dohodami.
Vládny návrh novely článku 7 Ústavy SR znel takto: „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. (…) Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Nie div, že proti tomuto textu sa zdvihla veľká vlna odporu právnikov, osobností a občianskych združení, ktoré v tom videli ohrozenie viacerých občianskych slobôd (viac k tejto téme nabudúce), ale aj signál pokračujúceho rozvoľňovania vzťahov Slovenska s EÚ.
Neutralita? A za čo? A v čí prospech?
V tejto situácii vytiahol Robert Fico kartu neutrality, na čo Peter Pellegrini výstižne reagoval, že je nebezpečné zahrávať sa s členstvom v NATO, nebývalo kriticky označil premiéra za experta schopného „zahltiť verejný priestor témou, o ktorej budeme zase všetci 20 dní diskutovať a výsledok nebude žiaden“. Takisto požiadal médiá, aby Ficovi nesadli na lep.
Skúsme sa teda vyhnúť polepenej ploche, ale odpovede na otázku, prečo to vlastne Fico robí, nie sú bezvýznamné.
Jedným z dôvodov mohol byť zámer odviesť pozornosť od neúspechu s novelou ústavy a predhodiť verejnej diskusii inú tému. (Nebezpečenstvo novely ústavy to neznižuje, ale o tom nabudúce.)
Druhým dôvodom je pokračovanie v scenári postupného opúšťania priestoru EÚ a NATO, ktorým sa premiér už vôbec netají. Neutralita by znamenala odchod z NATO a množstvo otvorených otázok. Kto by tú neutralitu garantoval? Rusko? To Rusko, ktoré poruší akékoľvek záväzky, ak sa mu to hodí? Ukrajina sa v Budapeštianskom memorande (podpísanom o. i. aj USA, Spojeným kráľovstvom a Ruskom) vzdala jadrových zbraní výmenou za záväzok neporušenia jej hraníc a územnej celistvosti. Akú cenu má dohoda podpísaná Ruskom?
„Naša neutralita by bola iksnásobne drahšia ako naše členstvo v NATO,“ hovorí dokonca aj Peter Pellegrini. A ak už očakávaný záväzok – postupne zvýšiť obranné výdavky na 5 percent – vyvoláva mdloby v Smere aj v SNS, čo urobia, ak by tých percent malo byť v neutrálnom štáte viac? Rituálne harakiri na námestí SNP?
Bude aj referendum?
Tretím dôvodom by mohlo byť, že predseda vlády je dohodnutý s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na postupnom vytváraní šedej zóny medzi Západom (najmä tzv. koalíciou ochotných) a Východom, kam patrí aj Ukrajina v konflikte s Ruskom a Rusko samotné. Maďarsko už tam je, Slovensko vajatá a „budúci český premiér“ Andrej Babiš takisto pritvrdzuje protiukrajinskú rétoriku. Naposledy počas rokovania o vyslovení nedôvery vláde Petra Fialu povedal: „Jestli tato vláda neskončí, bude dál zneužívat svou moc (…) a chránit sama sebe, místo aby chránila vás. Bude dál poklonkovat Bruselu a Kyjevu, místo aby bojovala za Českou republiku.“
Odpor prezidenta, opozície aj koaličnej strany Hlas-SD voči hazardovaniu s neutralitou naznačuje, že kaša zatiaľ nie je taká horúca, ako by sa mohlo zdať. Ale že sa niekde v zákulisí tento projekt pripravuje a návnada už bola hodená, nemusíme veľmi pochybovať.
(Z)organizuje teda niekto referendum o odchode z NATO, ktoré by prezident Pellegrini podľa vlastných slov musel vypísať?
