Maďarsko čelí najväčšiemu obmedzeniu výroby elektriny od spustenia jadrovej elektrárne Paks pred takmer polstoročím. Za bežných okolností pokrýva približne polovicu spotreby elektriny v krajine. Dnes musí pre rekordne nízku hladinu Dunaja a mimoriadne vysoké teploty znižovať výkon. V hre je aj možnosť jej celkového vypnutia. Podľa agentúr ČTK a Reuters sa krajina pripravuje na niekoľko kritických dní, počas ktorých môže byť energetická sústava pod veľkým tlakom.
Dôvodom je spôsob chladenia elektrárne. Reaktor totiž pri jadrovej reakcii vytvára obrovské množstvo tepla. Jadrové palivo sa pri štiepnej reakcii silno zahrieva, preto musí byť nepretržite chladené. Bez odvádzania tepla by sa reaktor mohol poškodiť.
Paks využíva takzvané prietočné chladenie z rieky – vodu odoberá priamo z Dunaja. Odvádza ňou teplo z technologických zariadení a následne ju vracia späť do toku. Ak je rieka príliš teplá alebo má príliš nízky prietok, výkon elektrárne musí byť z bezpečnostných aj ekologických dôvodov obmedzený. Rovnaký princíp využíva aj rumunská elektráreň Cernavodă a viaceré francúzske jadrové elektrárne.
Odolnejšie chladenie
Na Slovensku ani v Česku však podľa jadrového experta a podpredsedu Slovenskej nukleárnej spoločnosti Andreja Žiarovského podobný scenár nehrozí. Dôvodom je odlišná technológia chladenia. „Teplo odvádzame prostredníctvom chladiacich veží, teda charakteristických hyperbolických stavieb pri elektrárňach Bohunice a Mochovce. Z Váhu a Hrona sa dopĺňa iba voda, ktorá sa odparí,“ vysvetľuje.
Elektrárne u nás teda nečerpajú vodu priamo z riek. Bohunice ju získavajú z vodného systému Váhu, ktorého súčasťou je vodná nádrž Sĺňava. Mochovce zas z vodného diela Kozmálovce na Hrone. České Dukovany majú kaskádu vodných nádrží Dalešice a Mohelno. Nádrže vytvárajú dostatočnú rezervu aj počas dlhšieho sucha.
Odber vody pritom predstavuje len zlomok prirodzeného prietoku riek. Pri Váhu ide o desatiny percenta, pri Hrone o niekoľko percent. V prípade rieky Jihlavy, ktorá zásobuje Dukovany, je to 28 až 30 percent. Toto číslo je vyššie ako na Slovensku vzhľadom na nízky prirodzený prietok relatívne malej rieky. S pomocou priehrad a odolnejšieho spôsobu chladenia je to však bez problémov zvládnuteľné aj pri súčasných teplotách pohybujúcich sa okolo 40 stupňov Celzia.
Horúčavy ovplyvňujú aj slovenské a české elektrárne, ich dosah je však podľa odborníkov neporovnateľný. V ich prípade platí, že vyššia teplota vzduchu znižuje účinnosť chladiacich veží, pretože sa zmenšuje rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou chladiacej vody. „Účinnosť trochu klesá, ale bavíme sa o jednotkách percent nominálneho výkonu elektrárne. Určite nie o situácii, ktorá by si vyžadovala odstavovanie blokov,“ zdôrazňuje Žiarovský.
Elektrina dopadá na ekonomiku
Obmedzenie výroby v Paksi podľa Budapest Business Journal už zasahuje aj maďarské hospodárstvo. Vláda pripravila úsporné opatrenia pre veľkých odberateľov aj štátne inštitúcie. Budapešť obmedzuje premávku metra a električiek, vypína časť verejného osvetlenia a od pondelka má byť obmedzená aj nákladná železničná doprava. Štátom kontrolovaný prevádzkovateľ prenosovej sústavy MAVIR môže v prípade zhoršenia situácie nariadiť veľkým podnikom povinné zníženie odberu elektriny. Chýbajúci výkon bude Maďarsko nahrádzať drahším dovozom elektriny zo zahraničia.
Výpadok výkonu v Paksi sa už prejavuje aj na regionálnom trhu s elektrinou. Slovensko podľa Žiarovského v pondelok okolo obeda priebežne vyvážalo do Maďarska približne 430 megawattov elektriny. To je výkon porovnateľný s jedným jadrovým blokom elektrárne Mochovce. Taký výkon by v danej chvíli dokázal pokryť spotrebu približne 400- až 500-tisíc domácností v Maďarsku, čo je zhruba 9 až 12 percent všetkých domácností.
Po západe slnka môže export vzrásť až na 1 300 až 1 500 megawattov, teda približne na výkon troch jadrových blokov. To by pokrylo spotrebu zhruba 1,2 až 1,5 milióna domácností, čiže 28 až 35 percent.
Technológia na horúčavy
Súčasná situácia podľa odborníkov nepredstavuje zlyhanie jadrovej energetiky, ale upozorňuje na rastúci význam technológie chladenia v období čoraz častejších horúčav.
Kým elektrárne závislé od vody z veľkých riek sú citlivé na klimatické výkyvy, Slovensko aj Česko majú vďaka chladiacim vežiam, vodným nádržiam a robustnej elektrizačnej sústave podstatne vyššiu odolnosť. Práve preto sa scenár, ktorý dnes zažíva Maďarsko, u nás v dohľadnom čase neočakáva.
