Ceny ropy a akciové trhy sa po dosiahnutí prímeria v Perzskom zálive medzi USA a Iránom upokojili. Z úľavy ich nevyrušili ani ojedinelé vojenské akcie, ktorými sa súperi v posledných dňoch vzájomne provokovali.
Irán najprv v piatok napadol nákladnú loď, ktorá sa plavila cez Hormuzskú úžinu, pričom jeden dron ju mierne poškodil. Spojené štáty vzápätí zasiahli radarové a odpaľovacie zariadenia v Iráne. Podobné útoky sa zopakovali aj cez víkend. Irán dokonca ostreľoval aj americké základne v krajinách Perzského zálivu.
Testovanie sily
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prímerie sa zrútilo a vojna sa znovu rozbieha. V skutočnosti však ide skôr o obmedzené a symbolické údery, ktorými si Irán a USA navzájom vymedzujú teritórium a pravidlá.
Irán by napríklad rád ovládal Hormuzskú úžinu a vyberal poplatky za plavbu cez ňu. Američania, naopak, trvajú na tom, že využívanie medzinárodných vôd musí zostať bezplatné a ropné emiráty v Perzskom zálive nemôžu byť rukojemníkom svojho oveľa väčšieho suseda. Obe strany tak skúšajú, čo si môžu dovoliť. USA sprevádzajú lode cez úžinu a Irán sa im v tom pokúša brániť.
Počet lodí, prechádzajúcich Hormuzským prieplavom za deň
Vývoj vyťaženosti v období od marca do júna 2026
Zatiaľ v tom nie je príliš úspešný. Počas minulého týždňa prechádzalo Hormuzom v priemere 50 až 70 lodí denne. Je to oveľa viac ako počas vojny s Iránom, keď to bolo najviac desať až dvadsať lodí denne. V niektorých dňoch podľa agentúry Reuters tadiaľ dokonca nepreplávala žiadna loď. Pred vojnou pritom išlo o 140 až 150 lodí za deň.
Aj vývoz ropy, plynu a ďalších priemyselne dôležitých komodít, ako sú zemný plyn, ropný plyn LPG, parafín, hnojivá či hliník, sa postupne obnovuje. Vyprázdnené zásoby ropných produktov po celom svete sa teda môžu znovu postupne dopĺňať.
Ropa zlacnie
Na prímerie, hoci krehké a prerušované, zareagovala cena ropy poklesom hneď po jeho uzatvorení. Európska ropa typu Brent sa odvtedy drží okolo hranice 70 amerických dolárov za barel (159 litrov). Ani posledné šarvátky jej cenu nevyrušili a po víkende sa pohybovala iba tesne nad touto hranicou.
Odborníci očakávajú, že ropné firmy si za pár mesiacov doplnia zásoby a už koncom roka bude ropy dostatok. „Ak sa doprava cez Hormuz dostane na normálnu úroveň, vrátime sa k prebytku dodávok na trhoch s ropou. Očakávam, že v druhej polovici tohto roka pôjde cena ďalej dolu,“ povedal pre agentúru Reuters Frank Schallenberger z nemeckej banky LBBW.
Počas konfliktu chýbali na trhu denne zhruba dva milióny barelov ropy, čo museli rafinérie pokryť z rezerv. Hrozil najmä nedostatok leteckého benzínu a nafty. Koncom roka však bude na trhu prebytok okolo jedného milióna barelov denne.
Pre motoristov je to na začiatku dovolenkovej sezóny dobrá správa: cesta k moru či dlhšie rodinné presuny autom môžu byť o niečo lacnejšie než pred pár týždňami. Nižšie ceny palív však nepomáhajú iba vodičom. Keď zlacnie doprava, môže sa to postupne premietnuť aj do cien potravín a ďalšieho tovaru, ktorým sa denne zásobujú obchody.
Už v polovici júna začali ceny palív na čerpacích staniciach klesať a koncom mesiaca sa dostali len mierne nad úroveň spred vojny. Výraznejšie zlacnela nafta, ktorá bola počas konfliktu miestami drahšia ako benzín.
Koniec ropnej istoty
Niekoľkomesačná vojna USA a Izraela s Iránom priniesla do svetovej ekonomiky zmeny, ktoré však ľudia zatiaľ necítia.
Prvá zmena sa týka myslenia ropných štátov Perzského zálivu. Pochopili, že naťahovanie sa s Iránom o kontrolu nad úzkym prielivom ich robí veľmi zraniteľnými. Investujú obrovské sumy do obchádzkových trás – ropovodov a plynovodov krížom cez Arabský polostrov do Ománskeho zálivu alebo Červeného mora.
Takéto spojenia majú zatiaľ malú kapacitu a prepravu loďami nateraz nenahradia. Solventná Saudská Arábia, Kuvajt či Katar ich však môžu za rok či dva znásobiť a vytvoriť poistku pre prípad, keby Irán opäť vydieral dopravu cez Hormuzskú úžinu.
Ďalšou zmenou je rozšírenie okruhu dodávateľov ropy. Výpadky z Perzského zálivu sa odberatelia snažia nahrádzať dodávkami z iných krajín – napríklad z USA, Nigérie, Angoly, ale aj z Ruska.
Podľa medzinárodných analytických spoločností Kpler a LSEG, ktoré sledujú globálny obchod s ropou a pohyb tankerov, indické rafinérie v júni dovážali z Ruska až 2,7 milióna barelov ropy denne. Bolo to viac než polovica ich mesačných nákupov a výrazne viac ako v máji, keď dovoz ruskej ropy dosahoval 2,1 milióna barelov denne, uvádza agentúra Reuters.
India začala ruskú ropu nakupovať so zľavou krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, keď Moskva pre západné embargá stratila časť európskeho trhu.
Vlani indické rafinérie odber z Ruska znížili po tlaku Spojených štátov. Tento rok však nákupy opäť zvýšili po tom, ako Washington zmiernil postup voči časti ruskej ropy prepravovanej tankermi. Pre Indiu je pritom ropa mimoriadne dôležitá nielen pre dopravu, ale aj pre každodenný život domácností. Veľká časť z nich totiž na varenie používa skvapalnený ropný plyn LPG, od ktorého sú závislé aj mnohé reštaurácie.
Kým India sa snaží zabezpečiť dostatok lacnejšej ropy, Čína ide ešte ďalej a usiluje sa svoju závislosť od nej postupne znižovať. Pri výrobe palív viac využíva uhlie a výrazne podporuje prechod na elektromobily. Ten má obmedziť spotrebu dovážanej ropy a zároveň zlepšiť kvalitu ovzdušia v čínskych megamestách.
Podobne uvažujú aj viaceré ázijské krajiny závislé od dovozu ropy. Na rýchlejší prechod k elektromobilite tlačí, samozrejme, aj Európa.
Neistá budúcnosť
Zmena myslenia spotrebiteľov, firiem aj štátov je najväčšou hrozbou pre tradičných ťažiarov a spracovateľov ropy v Perzskom zálive – a paradoxne aj pre samotný Irán, ktorý patrí medzi významných producentov ropy. Ak bude Teherán opakovane zneisťovať dopravu cez Hormuzskú úžinu, môže tým urýchliť presne ten vývoj, ktorého sa ropné štáty obávajú: zákazníci si nájdu iných dodávateľov, vybudujú si obchádzkové trasy a začnú ešte rýchlejšie hľadať náhrady za ropu.
Riešením preto nie je len čakať, kým sa ceny palív opäť upokoja. Rozumne riadené krajiny budú musieť budovať strategické zásoby, diverzifikovať dodávateľov, investovať do ropovodov, plynovodov a terminálov mimo rizikových trás a zároveň zrýchliť prechod k elektrine zo stabilných aj obnoviteľných zdrojov vrátane jadra.
Ropa zo svetových trhov nezmizne zo dňa na deň, no jej politická sila môže postupne slabnúť. Čím viac ju budú štáty schopné nahradiť v doprave, priemysle a domácnostiach, tým menej ich budú vydierať krízy v úzkych prieplavoch a vojny v ropných regiónoch.













